Jaroslav Slašťan

Kaktusy sú suchomilné rastliny patriace do čeľade Cactaceae. Sú to rastliny nenáročné na vodu a&nbsp;prispôsobené dlhým obdobiam sucha v&nbsp;podmienkach púšte. Ide o&nbsp;sukulentné rastliny – keď majú prístup k&nbsp;vode, ukladajú si ju do zdužinatených častí tela, ktoré sa zvyčajne redukujú len na stonku. Ich ostne sú premenené listy, ktoré sa zredukovali kvôli uchovávaniu vody. Pri niektorých druhoch majú veľkosť niekoľkých milimetrov, sú však aj druhy, kde presahujú dĺžku osemnásť centimetrov. A&nbsp;na niektorých druhoch ostne nenájdeme. Neobsahujú jed, ako sa v&nbsp;minulosti často predkladalo, zápal či iná neprimeraná reakcia na vniknutie ostňa cez pokožku je príznak bakteriálnej infekcie, spôsobenej baktériami usadenými na povrchu ostňa.

BotanyPark Bojnice je botanická záhrada zameraná na kaktusy priamo nad Bojnickým zámkom. Nájdete tam viac ako 1 500 kaktusov. Jozef Šuráni (56) ich pestuje vyše 40 rokov. „Kaktusy som začal pestovať už na základnej škole, mal som osem rokov, keď som si domov priniesol prvý kaktus, a&nbsp;potom pribúdali ďalšie, až to prerástlo do životnej záľuby. Približne pred desiatimi rokmi vo mne dozrelo presvedčenie, že tú krásu chcem ukázať aj iným,“ hovorí pán Šuráni.

Ako sám vraví, už len samotná myšlienka podnikať s&nbsp;botanickou záhradou je veľké bláznovstvo, pretože to nevytvára zisk. Preto pri väčšine botanických záhrad je zriaďovateľom štát, samospráva či silná organizácia. Pri realizácii svojho sna premýšľal, ako vybudovať záhradu, ktorá bude ekonomicky životaschopná, teda aby všetky náklady na výstavbu a&nbsp;prevádzku boli čo najviac minimalizované. Kaktusárium si v&nbsp;zime žije svojím životom, v&nbsp;slnečných zimných mesiacoch sa teplota v&nbsp;skleníku môže vyšplhať až na 20 stupňov Celzia. V&nbsp;mrazivých dňoch ho však treba dokurovať, čo pri dnešných cenách plynu enormne zvýši prevádzkové náklady zaradenia.

„Bojnice som si vybral práve pre silný turistický ruch. Expozícia je trvalá, okrem vianočných sviatkov a&nbsp;Nového roku je záhrada prístupná nonstop.“ Výstavba skleníka, zariaďovanie interiéru a&nbsp;výsadba stoviek kaktusov trvali viac ako tri roky. Interiéru dominuje travertínová výzdoba, kamenné dekorácie z&nbsp;prírodného travertínu pomáhajú dotvárať atmosféru, ktorá imituje prostredie, v&nbsp;akom kaktusy vo svojej domovine rastú. V&nbsp;bohatej zbierke rastlín vyniká niekoľko exemplárov, niektoré vzbudzujú pozornosť svojím vzhľadom, iné sfarbením, ďalšie zas zaujmú rozmermi. Medzi najpríťažlivejšími kúskami nechýba ani jedinec, ktorý si zaslúži pozornosť vďaka svojmu životnému príbehu. Ide o&nbsp;najstarší zo všetkých kaktusov, ktoré rastú v&nbsp;botanickom parku, jeho vek dosahuje 40 rokov. Najkrajšie obdobie na návštevu BotanyParku je skorá jar, keď juhoamerické kaktusy rodu Trichocereus zakvitnú veľkými farebnými kvetmi.

Pokračovanie na ďalšej strane...

„Kaktusy pôvodne rastú len v&nbsp;Severnej a&nbsp;Južnej Amerike, určite ich nenájdete v&nbsp;Afrike či Austrálii, ako sa väčšina ľudí mylne domnieva. Ak rastú na iných ako spomenutých kontinentoch, je to výsledok ľudskej činnosti.“ Za raj kaktusov sa označuje Mexiko, okrem toho rastú v&nbsp;Spojených štátoch amerických, v&nbsp;Strednej Amerike, na Kube a&nbsp;hlavné kaktusárske oblasti sú v&nbsp;Južnej Amerike – v&nbsp;Argentíne, Peru, Ekvádore, Bolívii či Čile. Kaktusy sa stali obľúbenými rastlinami pestovateľov, pretože nie sú náročné. „Sú oveľa menej náročné na pestovanie, ako si väčšina ľudí predstavuje. Čím menej sa človek o&nbsp;kaktus stará, tým menej mu ubližuje a&nbsp;tým lepšie rastlina rastie. Prehnaná starostlivosť im škodí, ľudia im mnohokrát vytvoria také podmienky, ktoré majú pre rastlinu fatálne následky. Treba sa držať základných pravidiel, ktoré sú pre kaktusy životne dôležité, a&nbsp;ony sa o&nbsp;seba postarajú samy,“ hovorí odborník.

Väčšina kaktusov pestovaných doma uhynie v&nbsp;dôsledku „prepolievania“, teda nadbytku vody. Aj pri presádzaní sa ľudia dopúšťajú chýb. Koreňový systém takmer vždy priľne na vnútornú stenu nádoby, prípadne prerastá cez odvodňovacie otvory na jej dne. „Keď sa teda kaktus vyťahuje z&nbsp;pôvodného kvetináča, jeho korene sa poškodia. Niekto korene pri výsadbe aj ostrihá, čo je síce v&nbsp;poriadku, ale musíme si uvedomiť, že každým narušením koreňového systému vytvárame otvorené rany, cez ktoré sa pôdne baktérie majú šancu dostať do pletív rastliny. Preto pestovateľom odporúčam dať koreňovej sústave čas na zahojenie, až potom kaktus môžeme vložiť do novej pôdy a&nbsp;poliať. Po vytiahnutí ho treba na týždeň až dva uložiť niekde do chládku, vhodný je aj prievan, ktorý osušením zacelí orezané časti koreňov. Netreba sa obávať, že by odložený kaktus vyschol, vydržal by takto aj celé mesiace.“ Bez tohto postupu je pravdepodobnosť napadnutia rastliny baktériami takmer istá.

Pri pestovaní kaktusov je za­užívaných mnoho mylných predstáv, ktoré sa týkajú priestorových požiadaviek na kvetináč či zavlažovania. „Nie je pravda, že kaktus potrebuje malý kvetináč a&nbsp;málo vlahy. Kvetináč by mal byť dostatočne veľký a&nbsp;primerane priestranný, čo rastline umožní rásť. Ak ich pestujeme v&nbsp;malých kvetináčoch, robíme z&nbsp;nich bonsaje, neumožňujeme im rásť do ich prirodzenej veľkosti. Druhý mýtus je zavlažovanie. Tým, že ich zavlažujeme menejkrát, musíme ich zavlažovať o&nbsp;to intenzívnejšie. Zálievka v&nbsp;stanovený deň musí byť hojná, ako keď je na púšti búrka, teda substrát musí byť kompletne premočený. Po zaliatí musí nasledovať obdobie sucha, teda doprajeme substrátu vyschnutie. Na polievanie je najvhodnejšia dažďová voda, kaktusy odporúčam polievať len raz za tri až štyri týždne,“ vysvetľuje odborník s&nbsp;tým, že posledné poliatie je vhodné koncom septembra a&nbsp;do konca októbra treba rastliny nechať na letnom stanovišti úplne vyschnúť, aby bol pôdny substrát pred zazimovaním celkom suchý. V&nbsp;exteriéri treba zabezpečiť, aby na ne nepršalo.

Kaktusy zimujeme v&nbsp;čo najsvetlejších priestoroch pri teplote päť až pätnásť stupňov bez kvapky vody počas celého zimného obdobia. Na jar musí byť ich presun čo najcitlivejší, odborník odporúča vyhľadať polotieň. „Jednoducho povedané, treba im dopriať čas na aklimatizáciu, často ich po období vegetačného pokoja a&nbsp;vyložení na parapety či iné slnečné miesta v&nbsp;interiéroch spáli jarné slnko. V&nbsp;lete niektorí ľudia pestujú kaktusy aj v&nbsp;exteriéroch, na terasách a&nbsp;balkónoch, čo odporúčam, treba ich však chrániť pred dlhodobým dažďom. Kaktusy milujú pohyb vzduchu, netreba sa ich báť exponovať do veternejších miest, ale musia byť čo najslnečnejšie,“ dodáva pán Šuráni.

Nápadný druh kaktusu echinokaktus Grusonov (echino- znamená v&nbsp;gréčtine pichľavý, pozn. red.), známy aj ako rebrovec (Echinocactus grusonii), pochádza zo stredného Mexika. Vedecké meno dal tomuto druhu Heinrich Hildmann v&nbsp;roku 1891 na počesť pestovateľa kaktusov Hermana Grusona, ktorého zbierka v&nbsp;tej dobe patrila k&nbsp;najväčším a&nbsp;najzaujímavejším nielen v&nbsp;Nemecku, ale aj vo svete. Rebrovec dorastá až do výšky jedného metra a&nbsp;do šírky 60 až 100 centimetrov a&nbsp;má 30 a&nbsp;viac ostrých rebier. Telo má pravidelný guľovitý tvar, preto sa v&nbsp;literatúre často používa aj názov svokrina stolička či svokrina taburetka. Svokrám sme v&nbsp;rastlinnej ríši venovali viacero ľudových názvov, najznámejší názov rastliny je svokrin jazyk, ktorý je za­užívaný pre sansevieriu trojpásu.

Plody niektorých druhov kaktusov sa dajú konzumovať. V&nbsp;Mexiku sa niektoré druhy opuncií pestujú a&nbsp;využívajú na kŕmne účely pre dobytok. Celosvetovo známy destilát tequila sa vyrába z&nbsp;kaktusu agávy už niekoľko storočí. Najskôr sa používala ako liek. Pôvodní obyvatelia Ameriky tento kaktus aj jedli a&nbsp;využívali ho na výrobu papiera. Kaktus potrebuje osem až dvanásť rokov na to, aby dosiahol potrebnú veľkosť a&nbsp;zrelosť na prípravu destilátu. Keď sa agáva sadí do zeme, má veľkosť cibule. Dospelý kaktus sa podobá na niekoľkonásobne väčší plod ananásu, z&nbsp;ktorého vyrastajú sivomodré listy. Zrelá rastlina sa očistí od listov a&nbsp;jej stred sa poseká na malé kúsky, ktoré sa najskôr dlho varia a&nbsp;potom pomelú, aby sa z&nbsp;nich získala šťava aguamiel, ktorá sa po zmiešaní s&nbsp;cukrovou trstinou a&nbsp;vykvasení destiluje.

Zaujímavosti zo&nbsp;sveta&nbsp;kaktusov

Kaktus Selenicereus grandiflorus sa nazýva aj kráľovná noci. Kvitne iba raz do roka, kvet sa otvára neskoro večer, zatvára sa skoro ráno a&nbsp;prenikavo vonia po vanilke. Najmenší druh kaktusu je Blossfeldia liliputana, dosahuje veľkosť len desať až dvanásť milimetrov. Saguaro zas dosahuje výšku viac ako pätnásť metrov a&nbsp;dožíva sa vyše dvesto rokov. Najvyšší zadokumentovaný exemplár dosiahol výšku 23,8 metra. Odhaduje sa, že saguaro môže počas života vyprodukovať 20 až 40 miliónov semien, z&nbsp;nich však vyrastie a&nbsp;dospelosti sa dožije len jedna až dve rastliny. Tieto kaktusy v&nbsp;americkom štáte Arizona doplácajú na svoju slávu. Turisti si ich odnášajú domov ako suvenír napriek tomu, že je to zakázané a&nbsp;hrozí im pokuta až tristo dolárov.

TIP NA VÝLET: Unikátne kaktusárium a sukulentárium je miesto, z ktorého nebudete chcieť odísť

Jaroslav Slašťan

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

TIP NA VÝLET: Unikátne kaktusárium a sukulentárium je miesto, z ktorého nebudete chcieť odísť

Jaroslav Slašťan

Súvisiace články

Sú na pokraji kolapsu: Prestanú vysoké školy učiť? Naliehavá výzva vláde

Niektorí odchádzajú s plačom, iní majú v Demänovskej doline veľa dôvodov na radosť: Prečo?

Ekologická bomba: Život v Bodve ohrozujú tisícky ton smetí

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás