Vladimír Kampf

Je súčasťou diaľkovej cyklomagistrály EuroVelo 6, ktorá vedie od Atlantiku po Čierne more. Meria 4 600 kilometrov. Ceny za ubytovanie v&nbsp;Rakúsku sa začínajú na trid­siatich eurách za osobu a&nbsp;noc. Pri troche šťastia sa dá prespať aj lacnejšie v&nbsp;ubytovaniach, ktoré na internete nie sú. Spať v&nbsp;aute na verejných parkoviskách či len tak niekde pod stanom je pozdĺž celého chodníka zakázané. Na to slúžia početné kempingy.

Počas prázdninových mesiacov bývajú niektoré menšie plné. Rátajú tu aj s ľuďmi, ktorí sa na cestu vydávajú len tak naslepo, ale netreba sa na to spoliehať. Hľadať ubytovanie v Rakúsku po 18. hodine je zložité. Penzióny už nereagujú ani na zvonenie pred ich bránami. Jedlo v reštauráciách a bufetoch je v Rakúsku približne o dvadsať až tridsať percent drahšie ako u nás. Zvyčajne je aj chutnejšie. Potraviny sú približne rovnako drahé ako u nás.

Chlieb a pečivo sú drahšie, ale niektoré mliečne a mäsové výrobky sú zasa lacnejšie. Pivo v krčmách je často až o sto percent drahšie ako to naše. Servisné stojany pre cyklistov sú takmer v&nbsp;každom meste a&nbsp;v&nbsp;každej dedine, k&nbsp;tomu cykloservisy, pamiatky, príroda, rieka. Cesta vedie po celý čas príjemnou krajinou. Kaňon Dunaja, údolie Wachau, je lokalita svetového dedičstva UNESCO.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Taktika: Nemusím byť všade a&nbsp;prejsť všetko. Preto som investoval do dobrej skladačky, ktorá sa len tak nevyhrká, je pevná a&nbsp;dá sa naozaj zložiť bez zbytočných nervov. Doveziem sa autom na miesto, kde si nájdem okruh, a&nbsp;môžem vyraziť. V&nbsp;Rakúsku je to jednoduché. Mostov majú dosť, k&nbsp;tomu veľké kompy, malé kompy, špeciálne kompy pre cyklistov a&nbsp;peších. V&nbsp;tých najvychytenejších lokalitách fungujú počas sezóny od rána do večera.

Kvalitná skladačka sa mi na to zdala ako stvorená. Niekde ju vyložím, spojazdním, preveziem sa a&nbsp;po výlete ju znova zložím, šup s&nbsp;ňou do kufra auta a&nbsp;hurá niekde inde. Výhoda je, že si pri tom v&nbsp;sedle bicykla nemusím nič viezť so sebou. Okrem peňaženky. Kompy niečo stoja a&nbsp;pivo v&nbsp;rakúskych bufetoch a&nbsp;pohostinstvách nie je zadarmo.

Lenže, na rakúskej dunajskej cykloceste som sa spočiatku cítil menejcenný. To som nedomyslel. Nemal som problém šliapať do pedálov a&nbsp;nevadila mi nižšia rýchlosť skladačky. Napriek tomu, že som do nej investoval, len málokto, kto uháňal so mnou alebo oproti mne, mal bicykel pod tritisíc eur. Neskôr mi došlo, že nie som ani tak na smiech ako skôr na obdiv. Niekto ma možno potichu ľutoval, ale väčšina sa nevedela vynadívať na tú odvahu šliapať na niečom takom malom.

V&nbsp;legendárnych dunajských zákrutách pri Schlögene, v&nbsp;ktorých sa rieka dva razy otočí do protismeru, raz prudko a&nbsp;po druhý raz miernejšie, mi na prievoze vystrúhala poklonu dáma z&nbsp;Bavorska. Mohla mať osemdesiat rokov. V&nbsp;ten deň bola odhodlaná vydržať na sedadle osemdesiat kilometrov a&nbsp;večer sa zastaviť na univerzite tretieho veku. Najprv pozerala, či je to moje malé elektrické. Ubezpečil som ju, že nie a&nbsp;vysvetlil jej filozofiu príjemných okruhov a&nbsp;potom šup autom niekam ďalej. Uznanlivo zakývala hlavou.<em> „Keď budem trochu staršia, kúpim si aj ja taký malý bicykel. Možno aj elektrický… Zatiaľ mám len takýto veľký, pohodlný bez motora,“</em> smiala sa.

Cyklocestu z Viedne do Bratislavy som si po prvý raz vyskúšal krátko po revolúcii. V tom čase boli ešte niektoré úseky poľné cesty alebo vôbec neboli. Len sa rozprávalo o tom, aké to raz bude skvelé. Veľmi príjemným spojením dobrodružstva a&nbsp;cyklistiky je možnosť využiť hotelové cyklolode, ktoré vezú na palubách okrem pasažierov aj bicykle pre nich. Cestujúci si môžu užiť pohodlie, kvalitnú kuchyňu a&nbsp;ubytovanie na palube s&nbsp;výletmi na bicykloch. Týždňový pobyt na osobu na cyklolodiach stojí od 700 do 1 500 eur podľa komfortu. Raňajky, obedy a&nbsp;večere sú v&nbsp;cene.