Nad drobnými súčiastkami nad stolom v&nbsp;meste La Chaux-de-Fonds už dvanásť rokov skláňa hlavu Francúz Marguet Germinal. Dnes sa smeje, že prvé roky sa skôr povaľoval na zemi. Nie je jediný. Prejde tým každý, kto chce pracovať v&nbsp;pres­tížnom hodinárskom biz­nise.

Súčiastky, z&nbsp;ktorých sa <a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">hodinky</a> vyrábajú, sú také drobné, že nájsť si systém na ich uchopenie pinzetou, aby vám nespadli a&nbsp;nerozkotúľali sa po zemi, si žiada mimoriadne dlhý tréning. K&nbsp;tomu poriadnu dávku trpezlivosti a&nbsp;zahryznutie do jazyka v&nbsp;prípade, že chcete vypustiť z&nbsp;úst značne štipľavý výraz.

„Mesiace mi trvalo, kým som bol schopný drobné skrutky, pružiny či kolieska vložiť do ciferníka. Prvé týždne som to chcel zabaliť napriek tomu, že som o&nbsp;práci hodinára sníval už ako chlapec. Odrádzalo ma, že som sa tisíckrát denne zohýnal po miniatúrne diely, ktoré mi padali,“ spomína Marguet ukazujúc na neďaleký stolík pripravený pre všetkých, ktorí jeho slovám neveria. Rodený Francúz v&nbsp;susednom Švajčiarsku nežije.

Každé ráno sadá do auta a&nbsp;prechádza z&nbsp;krajiny do krajiny za prácou v&nbsp;spoločnosti Corum. V&nbsp;tejto firme je zamestnaný len rok, keďže mu dali lepšie podmienky a&nbsp;šancu postúpiť na vyššiu pozíciu, akú zastával v&nbsp;predchádzajúcej fabrike.

Po tom, čo majster hodín vyštudoval strednú štvorročnú školu na výrobu hodín, zamestnal sa. Dnešní študenti vo Švajčiarsku pracujú už počas štúdia. Systém duálneho vzdelávania v&nbsp;štáte funguje už roky a&nbsp;chvália si ho zamestnávatelia aj školáci. Marguet Germinal je vo výrobe najdôležitejší človek, uňho sa totiž celý proces začína aj končí.

„Všetky diely a&nbsp;komponenty prechádzajú mojimi rukami. Nie každú súčiastku vyrábame u&nbsp;nás. Mnohé pochádzajú z&nbsp;Číny, a&nbsp;tak stopercentnú kontrolu nesmieme zanedbať. To isté sa deje aj na konci, keď sú <a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">hodinky</a> hotové. Čo odobrím, odchádza k&nbsp;zákazníkovi. Tých máme najviac v&nbsp;Macau, Hongkongu, Singapure a&nbsp;Malajzii,“ vraví.

Celkovo 120 pracovníkov v&nbsp;Corume ročne vyrobí 10 000 kusov luxusných hodiniek, väčšina z&nbsp;nich je na mieru pre konkrétneho zákazníka. Ich výrobky nosia na rukách tiež švajčiarski bankári, americké celebrity, členovia kráľovskej rodiny v&nbsp;Saudskej Arábii a&nbsp;ďalší ľudia, ktorí nemajú hlboko do vrecka.

Najlacnejší kúsok totiž stojí 3 500 švajčiarskych frankov, čiže necelých 3 200 eur. Za najdrahšie zaplatil majiteľ jeden a&nbsp;pol milióna švajčiarskych frankov. Boli zdobené diamantmi.

Vo výrobni to vyzerá skôr ako v&nbsp;laboratóriu, všetci majú biele plášte. Nejde o&nbsp;žiadnu parádu. Pri práci potrebujú eliminovať akýkoľvek prach a&nbsp;drobné nečistoty.

„Za každým kúskom tikajúceho predmetu z&nbsp;našej výroby je prestížna ručná práca. Bezchybný zrak je podmienkou pre každého, kto chce u&nbsp;nás pracovať. Od zamestnancov nežiadame žiadne potvrdenie od lekára, lebo ich schopnosť alebo neschopnosť robiť v&nbsp;tomto odvetví sa ukáže veľmi skoro. Keďže sa neustále skláňajú, po rokoch majú nie­ktorí problémy s&nbsp;chrbticou. Preto je jedným z&nbsp;benefitov poskytnúť im starostlivosť v&nbsp;tomto smere,“ hovorí prevádzkový riaditeľ Yeznig Maghdessian.

Začiatočný plat v&nbsp;tomto biznise sa pohybuje na úrovni 4 000 švajčiarskych frankov a&nbsp;s&nbsp;pribúdajúcimi skúsenosťami presahuje šesťtisícovú hranicu. Každý zo zamestnancov, kto <a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">hodinky</a> na ruke stále nosí, je verný značke, pre ktorú pracuje.

Ďalším benefitom je totiž zľava, ktorú firma poskytuje svojim ľuďom. Okrem toho, ak v&nbsp;nej vydržia desať rokov, jeden kúsok dostanú ako odmenu. Takýchto vytrvalcov je veru dosť. Na vysokú fluktuáciu sa Yeznig Maghdessian vôbec nesťažuje.

Od výroby prvých hodín v&nbsp;tejto firme uplynulo už vyše šesťdesiat rokov. Každoročne dizajnéri prichádzajú s&nbsp;dvoma novými modelmi.

Kým však návrhári, technici a&nbsp;vedenie spoločnosti nájdu zhodu, trvá niekedy tento proces celé týž­dne. Nejde pritom o&nbsp;priemyselných výtvarníkov, ktorí pracujú len pre jednu hodinársku spoločnosť. Musia však dodržiavať zásady, aby sa <a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">hodinky</a> z&nbsp;jednej firmy nepodobali na tie, ktoré vyrába konkurencia. Preto sa každá z&nbsp;nich snaží byť charakteristická už od prvého momentu.

Odkedy sa v&nbsp;tejto firme stal v&nbsp;roku 1964 súčasťou hodiniek motív americkej dvadsaťdolárovky, odvtedy sú v&nbsp;kurze jedinečné kúsky s&nbsp;replikami aj ďalších zahraničných mien.

Tento rok napríklad vyrábajú pre talianskeho zákazníka desiatky kusov s&nbsp;motívom ciferníka niekdajšej talianskej líry. Ani mať v&nbsp;hodinkách kúsok meteoritu nie je nesplniteľné. Prvé vyrobili v&nbsp;roku 1986. Použili v&nbsp;ňom kozmickú časticu, ktorá spadla z&nbsp;vesmíru a&nbsp;našli ju v&nbsp;Mexiku.

Spoločnosť sídliaca na kopci v&nbsp;La Chaux-de-Fonds v&nbsp;kantóne Neuchâtel je jednou z&nbsp;desiatok, ktoré v&nbsp;meste fungujú. Hodinári kreujú tikajúce šperky takmer v&nbsp;každom druhom dome. Nejde pritom o&nbsp;výstrelok posledného obdobia.

Už v&nbsp;šestnástom storočí začali v&nbsp;tomto horskom mestečku (s&nbsp;nadmorskou výškou 1 000 metrov jedno z&nbsp;najvyššie položených miest v&nbsp;Európe) konštruovať farmári prvé <a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">hodinky</a>. Boli totiž zruční v&nbsp;obrábaní kovov, sami si zostrojovali nástroje a&nbsp;obrábali nimi pôdu.

Počas dlhých zasnežených večerov na gazdovstve nemali do čoho pichnúť, a&nbsp;tak vyrábali pružinky, ručičky, špirálky, ktoré brúsili, leštili a&nbsp;glazúrovali. Už prvé kúsky si vyžadovali viac ako päťdesiat úkonov. Keď všetky skrutky do seba zapadli, poskladali ciferníky, svoje diela spojazdnili a&nbsp;prvé merače času boli na svete.

Aby sa im nepokazili a&nbsp;nezašpinili, vyrobili na ciferník kryt, retiazku a&nbsp;začali tradíciu výroby vreckových hodiniek. Keďže puzdrá vyzdobovali, postupne nadobudli charakter šperkov.

Chýr o&nbsp;precíznych švajčiarskych rukách miestnych obyvateľov sa rýchlo rozšíril po celej krajine. Dnes už všetci vo svete vedia, kde majú ísť po najluxusnejšie hodinárske kúsky. Unikátom sú aj domy, v&nbsp;ktorých ich remeselníci robia.

Ulice v&nbsp;mekke hodinárov, v&nbsp;meste La Chaux-de-Fonds, po požiari v&nbsp;19. storočí vybudovali do pravých uhlov s&nbsp;obrovskými oknami. Keďže najviac svetla cez ne preniká ráno, do roboty chodia skoro.

Práve pre svoju výnimočnú architektúru takmer 40-tisícové mesto figuruje na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Ulice podľa pravítka najlepšie vidieť z&nbsp;najvyššej budovy v&nbsp;centre, ktorú, mimochodom, miestni považujú za najškaredšiu. Napriek tomu sa na jej strechu niektorí vozia výťahom opakovane. Pohľad z&nbsp;nej sa im totiž zatiaľ nezunoval.

<a href="https://www.irisimo.sk/svajciarske-hodinky" target="_blank" rel="noopener">Hodinky</a> nielen na rukách, ale aj na uliciach a&nbsp;vo výkladoch nájdete i&nbsp;dvadsať kilometrov južnejšie, konkrétne v&nbsp;hlavnom meste celého kantónu Neuchâtel. Ide o&nbsp;riviéru na pobreží švajčiarskeho jazera s&nbsp;rovnomenným názvom.

Súradnice na tomto mieste skôr prajú umeleckým dušiam, výtvarníkom, šperkárom či sochárom. Mnohí z&nbsp;nich tu chcú prežiť aspoň časť svojho života a&nbsp;naberať pri jazere inšpiráciu.

Umelecký i&nbsp;dovolenkový duch zároveň visí vo vzduchu na tomto mieste od 19. storočia, ktoré miestni označujú ako belle epoque. V&nbsp;preklade ide o&nbsp;krásne časy. Domáci od svojich predkov vedia, že ich mesto patrilo medzi najbohatšie a&nbsp;najviac v&nbsp;ňom prekvital turizmus. Okrem toho sa tu darilo pestovaniu bavlny.

Ulicami sa nesie čistá francúzština sťa priamo z&nbsp;Francúzska, ktoré je vzdialené približne tridsať kilometrov. Práve preto, že obyvatelia si ukážkový francúzsky jazyk osvojili nielen ako úradný, ale bez akéhokoľvek slangu a&nbsp;hovorených slov aj bežne medzi sebou, sem chodia na kurzy Švajčiari z&nbsp;celej krajiny. Niektorí študujú i&nbsp;na miestnej umeleckej škole.

Jeden z&nbsp;absolventov má potom každé štyri roky možnosť predviesť svoje zručnosti na ulici Chavannes. Chodník, ktorý po nej vedie, celý vymaľujú. Samospráva pritom umelcom natoľko dôveruje, že im v&nbsp;ich realizácii necháva absolútne voľnú ruku.

Rovnako voľnú ruku mali architekti, ktorí na jazere navrhli unikátny hotel. Ide o&nbsp;jedinú stavbu na mohutných pilieroch nad vodnou hladinou v&nbsp;celej krajine. Pôvodne mala slúžiť len pre prestížnych klientov, ktorí pred sedemnástimi rokmi smerovali do Švajčiarska na medzinárodnú výstavu Expo.

Lokálni považujú stavbu za umelecké dielo. Dnes v&nbsp;ňom prespávajú prevažne klienti, ktorí si idú objednať alebo vyzdvihnúť svoj hodinársky šperk. Z&nbsp;toho dôvodu neďaleko odtiaľto vybudovali malé letisko, aby mali boháči kde odstaviť svojho súkromného lietajúceho tátoša.

<em>Je kantón v&nbsp;západnom Švajčiarsku s&nbsp;hlavným mestom rovnakého názvu. Leží na brehu Neuchâtelského jazera s&nbsp;rozlohou 217,9&nbsp;km2 a&nbsp;maximálnou hĺbkou 152&nbsp;metrov. V&nbsp;meste Neuchâtel žije necelých 33&nbsp;500&nbsp;obyvateľov. V&nbsp;minulosti bolo známe pod nemeckým názvom Neuenburg, keďže až do roku&nbsp;1848 patrilo do Pruska. Nájdete tu napríklad panoramatickú lanovkovú dráhu, ktorá vás zavezie až na horu Chaumont, odkiaľ je krásny výhľad na okolie. Neuchâtel vystavaný zo žltého pieskovca je historické mesto plné kaviarní, reštaurácií, divadiel a&nbsp;múzeí, kde cítiť vplyv francúzskej architektúry.</em>

Tikajúci poklad Švajčiarska: Nosia ich miestni bankári a celebrity

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás