Tajomné miesto uprostred New Yorku, územie nikoho, opustené, prázdne. Medzi nepokojným prielivom East River, štvrťou Bronx a ostrovom Rikers je malá časť nazývaná NORTH BROTHER.

Tento ostrov v najľudnatejšom americkom meste skrýva temnú históriu, ktorá sa podobá na strašidelný Hitchcockov horor. Do roku 1885 nebola táto časť ničím zaujímavá. Newyorčania ju začali registrovať až v čase, keď na ostrove North Brother vzniklo prvé karanténne stredisko. Bol to odľahlý tábor pre pacientov s infekčnými chorobami. Najmä v druhej polovici 19. a začiatkom 20. storočia do Ameriky vo veľkom prúdili prisťahovalci. A s ich príchodom vypukli problémy s nákazlivými vírusovými ochoreniami.

Do zdravotného zariadenia na ostrove umiestňovali pacientov trpiacich infekčnými chorobami. Spočiatku to boli najmä ľudia, ktorí mali kiahne. Postupne sa tam liečili ďalšie nákazlivé choroby, ktoré si vyžadovali izoláciu, napríklad brušný týfus alebo žltá zimnica. V zamknutých jednoduchých drevených domčekoch žili dokonca aj ľudia s leprou. Aby sa nútenému karanténnemu táboru chorí vyhli, stačilo mať dosť peňazí. Bohatí sa liečili na súkromných klinikách, chudáci, hlavne imigranti, končili na ostrove North Brother.

VIAC FOTOGRAFIÍ ZO ZABUDNUTÉHO OSTROVA NÁJDETE V GALÉRII

Biedu odhalila havária

Podmienky na ostrove boli v začiatkoch primitívne. Okolo hlavnej budovy nemocnice bolo rozmiestnených zopár pavilónov, stanov a veľmi jednoduché obydlia z dreva pre malomocných. Všetky boli preplnené, zdravotníckeho personálu bol nedostatok, rovnako liekov, čo sa podpísalo na vysokej úmrtnosti pacientov. Zamestnanci tábora neraz zápasili s chýbajúcimi potravinami. Stávalo sa to najmä v čase, keď bolo zlé počasie a pri ostrove nemohol pristáť trajekt so základnými požívatinami. Obyvatelia sa tak ocitli bez jedla. Chorí a hladní trpeli v tejto bezútešnej situácii dvojnásobne. Ostrov sa stal miestom utrpenia ľudí, ktorí okrem choroby zápasili aj o holú existenciu.

Mementom, ktoré v plnej nahote odhalilo neradostnú situáciu v ostrovnom zdravotníckom zariadení, bola tragédia v roku 1904. Vtedy neďaleko ostrova stroskotal parník s vyše 1 300 cestujúcimi. Vznietil sa a mnohí z pasažierov hľadali útočisko vo vlnách. Na pomoc im prišiel personál i pacienti nemocnice. Napriek snahe všetkých záchranárov zahynulo viac ako tisíc cestujúcich. Popri tragédii na parníku sa verejnosť prvýkrát dozvedela i trpké detaily z karanténneho tábora.

O neradostnej situácii v ňom newyorské úrady vedeli už dávnejšie. Spočiatku pred ňou zatvárali oči, keď sa však situácia po potopení plavidla stala neudržateľnou, prišli s riešením. Na ostrove North Brother sa pokúsili zlepšiť životné podmienky vybudovaním ďalších pavilónov i menších domov pre dlhodobo chorých. Projekt napriek snahe úspešný nebol. Po počiatočnej eufórii personálu i pacientov v tábore opäť nastala preľudnenosť, chýbali odborníci a všetko postupne skĺzavalo do pôvodných koľají. V tom čase sa medzi obyvateľmi ostrova ocitla azda jeho najznámejšia pacientka – Mary Mallonová, ktorá na ňom v izolácii prežila takmer tridsať rokov.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia