Cestovanie a&nbsp;spoznávanie života v&nbsp;iných krajinách predstavuje pre väčšinu bežných turistov hlavne návštevu všetkých pamiatok a&nbsp;symbolov daných krajín, ktoré sa dajú nájsť v&nbsp;turistických príručkách. No zaujímavý a&nbsp;fascinujúci je aj život bežných ľudí v&nbsp;cudzích štátoch, ich každodenné radosti a&nbsp;starosti, názory a&nbsp;pohľady na svet. Z&nbsp;tohto dôvodu pri poznávacích cestách nevyhľadávam ubytovanie v&nbsp;centre mesta, ale skôr v&nbsp;okrajových štvrtiach, ktoré sú javiskom života bežných obyvateľov. Nechcem iba vyzdvihovať krásu pamiatok, ktorá je nepopierateľná, ale chcem poukázať aj na tie menej svetlé stránky známych destinácií. Nie je všetko zlato, čo sa blyští. A&nbsp;tak sme sa pri návšteve Atén ubytovali v&nbsp;štvrti Omonia.

Sú hlavné a najväčšie mesto Grécka a zároveň hlavné mesto gréckeho regiónu Atika. Toto kozmopolitné moderné mesto je známe ako mestský štát a&nbsp;dôležité kultúrne a vzdelávacie centrum staroveku. Je pomenované po svojej patrónke bohyni Aténe. Atény sa rozkladajú na rozlohe 38 964 štvorcových kilometrov a podľa World Population Review z aktuálneho roka v&nbsp;meste žije 3 154 591 obyvateľov. Medzi najznámejšie štvrte patria Omonia, Syntagma, Exarchia, Psiri, Plaka, Monastiraki.

Atény

Štvrť Omonia bola a&nbsp;je štvrť študentská, na jej okraji stojí ako hlavná budova univerzity, tak aj univerzitná knižnica. Označuje sa však aj ako štvrť hrôzy a&nbsp;najväčšie grécke geto. Aj keď sa nachádza iba pätnásť minút chôdze od centra Atén, nie sú tam žiadne hotely, dokonca aj ponuka apartmánov je minimálna a&nbsp;Gréci tam vraj nechcú bývať ani zadarmo. Ceny nehnuteľností sú najnižšie v&nbsp;celom meste. Doma sú tam hlavne díleri drog, nelegálni migranti a&nbsp;drogovo závislé osoby. Je doslova šokujúce, keď za bieleho dňa vidíte päťdesiat metrov od hlavného vchodu do univerzity, ako si tam skupinka užívateľov tvrdých drog „užíva“ svoje delírium na verejnosti. Ironicky povedané, vyzeralo to ako skupinové cvičenie športovcov. Pre mňa to bol šok, pretože vidieť také niečo na vlastné oči nie je nič príjemné. Podotýkam, že to bolo naobed a&nbsp;okolo chodili stovky ľudí.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z NÁVŠTEVY GRÉCKEJ METROPOLY NÁJDETE V GALÉRII

Kedysi ukážková štvrť začala naberať dnešný charakter v&nbsp;deväťdesiatych rokoch minulého storočia, keď sa stala centrom fenoménu nelegálneho prisťahovalectva z&nbsp;rozvojových krajín a&nbsp;symbolom nezvládnutej imigrácie na štátnej úrovni. Z&nbsp;tejto situácie to bol už iba krok k&nbsp;vytvoreniu geta. Moc postupne prevzali zločinecké gangy. Grécka vláda sa snažila nelegálnych migrantov zlegalizovať, ale s&nbsp;biednou úspešnosťou. Jednak tí, ktorí sa dali na dráhu zločincov, o&nbsp;to nestáli, a&nbsp;na druhej strane ich stále pribúdalo viac a&nbsp;viac. Vytvoril sa štát v&nbsp;štáte a&nbsp;v&nbsp;rámci skupín dochádzalo k&nbsp;nepredstaviteľnému vykorisťovaniu. Dôsledok sa dostavil takmer okamžite: domáci obyvatelia sa odsťahovali, turisti sem prestali chodiť a&nbsp;návšteva Omonie v&nbsp;noci sa stala ohrozením života a&nbsp;zdravia. K&nbsp;tomu prišli násilné demonštrácie, nájazdy neonacistických skupín, vojna medzi gangmi a&nbsp;bez nejakého zveličovania môžeme hovoriť o&nbsp;ukážkovej no-go zóne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Treba však dodať, že po chronickom úpadku svitá na lepšie časy. Vedenie Atén sa rozhodlo skoncovať s&nbsp;týmto neslávnym imidžom Omonie a&nbsp;začalo s&nbsp;intenzívnou prestavbou štvrte. Až na uvedený zážitok sme sa tam aj v&nbsp;noci cítili bezpečne a&nbsp;nemali sme žiaden strach. Z&nbsp;veľkej časti to bolo vďaka permanentnej prítomnosti polície. Práve toto bolo jedno z&nbsp;najväčších prekvapení v&nbsp;Aténach. Muži zákona boli takmer všade –&nbsp;nie však v&nbsp;podobe obyčajnej uniformovanej polície, ale zväčša ťažkoodencov v&nbsp;plnom výstroji so štítmi a&nbsp;s&nbsp;prilbami. 

Pred plným policajným autobusom s&nbsp;mrežami stáli vonku minimálne dvaja policajti a&nbsp;sledovali okolie, ostatní boli v&nbsp;pohotovosti v&nbsp;autobuse. Najprv sme mysleli, že asi bude nejaká demonštrácia, ale keď tam stáli aj v&nbsp;noci, aj ráno, začínalo to byť zvláštne. Riešenie záhady ponúkol náš grécky prenajímateľ Alexis: „Vláda má strach z&nbsp;občanov. Po veľkej finančnej kríze im radikálne znížila dôchodky, platy a&nbsp;zoškrtala sociál­ne výhody. Zároveň sa zvýšili platy policajtom a&nbsp;naverbovali tisíce nových. Tí teraz strážia politikov a&nbsp;boháčov pred pospolitým ľudom a&nbsp;majú za úlohu potlačiť akékoľvek nepokoje už v&nbsp;zárodku.“ Azda až príliš jednoduché vysvetlenie, ale pokiaľ by bolo pravdivé, tak by to bolo dosť smutné.

Poďme sa však pozrieť na krajšie stránky Atén. Akropola, Agora, Monastiraki, Diov chrám, Parthenón –&nbsp;to sú svedectvá jedinečnej gréckej civilizácie a&nbsp;povinné zastávky v&nbsp;Aténach. Zázrakom je už len to, že ešte stále stoja. Ich jedinečnosť v&nbsp;žiadnom prípade nespochybňujem, ale ich atraktivita spôsobuje aj menej príjemné javy. Na lístok na Akropolu (stojí dvadsať eur, zľavnený desať eur) sme čakali 45&nbsp;minút, na vstup do areálu pol hodiny a&nbsp;Akropolu (na ktorej je inak, mimochodom, veľké lešenie a&nbsp;neustále tam pracujú robotníci) sme pre davy turistov ani poriadne nevideli. Zvrchu sú nádherné výhľady –&nbsp;len sa musíte predrať na okraj, aby ste vôbec niečo videli. A&nbsp;perlička na záver: boli sme tam začiatkom apríla. Pani pri vstupe nám povedala, že až počas turistickej letnej sezóny je tam pravé peklo –&nbsp;nielen z&nbsp;tepla, ale aj z&nbsp;más turistov, kde sa na výhľad často čaká aj dve-tri hodiny. Neviem a&nbsp;nechcem si to ani len predstaviť...

Ďalším hitom je najkrajší aténsky výhľad z&nbsp;vrchu Lycabettus. Dá sa naň vyjsť zadarmo pešo alebo lanovkou za osem eur (desať eur obojsmerne). Až neskôr sme zistili, že priemerne zdatný človek to hravo zvládne aj pešo. Výhľad je naozaj úchvatný, len opäť je tu malý problém: davy ľudí. Na vrchu je priestor veľmi obmedzený a&nbsp;každý sa snaží dostať na miesto s&nbsp;najlepším výhľadom. Človek rozumný si také miesto nájde, užije si výhľad a&nbsp;uvoľní ho ďalšiemu. Ale tak to tam, bohužiaľ, nefunguje. Vrcholom boli dve nemecké turistky, ktoré sme tam videli pri jednom z&nbsp;najlepších výhľadov, ako sa tam usadili a&nbsp;čítali knihy. Bezohľadnosť zvíťazila a&nbsp;im ani len nevadilo, že všetci ostatní im to dávajú patrične najavo. Ako to potom asi vyzerá počas hlavnej turistickej sezóny?

Okrem antickej histórie je v&nbsp;Aténach atraktívna aj novodobá športová história. Priznám sa, že tieto pamiatky sa mi páčili v&nbsp;Aténach najviac. Prvou je Panathénsky štadión. Jeho začiatky sa datujú do 4.&nbsp;storočia pred naším letopočtom, keď sa na ňom konali prvé súťaže (od bojových hier sa postupne prešlo k&nbsp;menej krvavým, športovým súbojom, predchodcom olympijských hier). Práve na tomto mieste sa v&nbsp;roku 1896 konala prvá novodobá olympiáda. 

Štadión je skutočne úchvatný a&nbsp;stále dýcha neuveriteľnou atmosférou. Za vstupné desať eur sa môžete poprechádzať po celom štadióne, zabehať si na olympijskej dráhe, postaviť sa na stupne víťazov, sadnúť si do kráľovskej lóže a&nbsp;navštíviť múzeum olympijských pochodní a&nbsp;plagátov. Zaujímavosťou je, že divácky rekord zažil tento atletický štadión 4.&nbsp;apríla 1968, keď sa na ňom hral zápas v&nbsp;basketbale medzi mužstvami AEK Atény a&nbsp;Slávia Praha z&nbsp;vtedajšej ČSSR. Viac ako samotné víťazstvo Grékov 89&nbsp;:&nbsp;82 zaujala návšteva 80-tisíc divákov.

Druhým, menej navštevovaným športovým svätostánkom je areál letných olympijských hier z&nbsp;roku 2004. Obrovský areál vrátane olympijskej dediny má svoju slávu dávno za sebou, ale ešte stále je to impozantný pohľad. Na okraji Atén vyrástli štadióny, športové areály, bazény, ubytovacie zariadenia, parkoviská, tréningové plochy gigantických rozmerov. Smutné je, že okrem plaveckých bazénov sa všetko ostatné využíva iba sporadicky. Tomu zodpovedá aj aktuálny stav športovísk. Je paradox, že táto olympiáda s&nbsp;rozpočtom 12,8&nbsp;miliardy amerických dolárov mala reprezentovať znovuzrodenie a&nbsp;veľkoleposť Grécka. V&nbsp;konečnom dôsledku Gréci na nej prerobili 8,2&nbsp;miliardy dolárov a&nbsp;svetoví odborníci sa zhodujú, že práve táto astronomická suma bola základom neskoršej veľkej finančnej krízy v&nbsp;krajine. Táto atrakcia je asi jediná v&nbsp;Aténach, kde nie sú skoro žiadni turisti a&nbsp;vy sa tam môžete kochať zašlou olympijskou slávou.

V&nbsp;Aténach je katastrofálna dopravná situácia a&nbsp;jazda autom je veľkým dobrodružstvom bez dodržiavania nejakých pravidiel. Musíte byť doslova v&nbsp;strehu, lebo aj na červenú prejde auto cez križovatku, motocykle bežne jazdia medzi chodcami a&nbsp;platí právo silnejšieho. Našťastie funguje metro. Tam však narazíte na problém gréckeho písma, inak najstaršieho dodnes používaného písma v&nbsp;Európe. Nech sa snažíte akokoľvek, je skoro nemožné prečítať názvy staníc, pokiaľ nie sú uvedené aj latinkou. Metro je zväčša preplnené a&nbsp;treba dávať pozor na vreckových zlodejov. 

Za návštevu stojí aj samostatné mesto Pireus, ktoré patrí do metropolitnej oblasti Atén a&nbsp;v&nbsp;ktorom sa nachádza moderný prístav s&nbsp;plavidlami všetkých typov a&nbsp;veľkostí. Kedysi tam bol slávny prístav starovekých Atén. Patrí medzi najrušnejšie obchodné a&nbsp;priemyselné centrá pri Stredozemnom mori. Má významnú dopravnú funkciu, spája hlavné mesto s&nbsp;ostrovmi, ktorých má Grécko skoro tritisíc. Len nepatrná časť z&nbsp;nich je však obývaná.

Exkluzívnym zážitkom je aj grécka kuchyňa. V&nbsp;centre je obrovské množstvo reštaurácií a&nbsp;väčšina ponúka tradičné grécke jedlá. Populárne sú hlavne gyros a&nbsp;souvlaki s&nbsp;omáčkou tzatziki, ktoré sa servírujú na všetky možné spôsoby so všetkými možnými aj nemožnými prílohami. Ceny sú porovnateľné s&nbsp;našimi, len nápoje sú oveľa drahšie, napríklad čapované pivo kúpite za sedem-osem eur. Reštaurácie nájdete iba v&nbsp;centre, v&nbsp;okrajových štvrtiach sú zväčša len stánky s&nbsp;rýchlym občerstvením, kde sa ponúka jedlo v&nbsp;kombinácii s&nbsp;kávou. Skonštatovali sme, že taký gyros v&nbsp;placke do ruky nechutí o&nbsp;nič horšie ako ten z&nbsp;vychýrenej reštaurácie. Za 3,90&nbsp;eura sa najete dosýta, zvláštna bola iba kombinácia zemiakových hranoliek v&nbsp;placke. 

Grécka káva je vynikajúca a&nbsp;kaviarne sú doslova na každom kroku. Majiteľov kaviarní mimo centra prekvapí každý zahraničný návštevník a&nbsp;dávajú vám to najavo drobnými komplimentmi a&nbsp;pozornosťami (napríklad chladená minerálka na cestu ako darček). Chutne vyzerajú aj všade rastúce veľké plody pomarančov. Zopár sme si ich aj odtrhli, ale jesť sa nedali – boli kyslejšie ako najkyslejšie citróny. 

Menej príjemným zážitkom sú ľudia bez domova, ktorí sú na každom rohu. Svoje kompletne vybavené nocľahy majú trvale rozložené priamo na chodníkoch pred výkladmi obchodov. Ráno si sadnú na okraj cesty a&nbsp;dokážu tam sedieť s&nbsp;vystrčenou rukou celý deň až do neskorej noci. Smutné je, že mnohí z&nbsp;nich boli mladí ľudia v&nbsp;produktívnom veku, ale je možné, že na žobranie ich iba zneužívajú ich „ochrancovia“. Asi tak ako malého chlapca, ktorý v&nbsp;centre nádherne bubnoval a&nbsp;turisti mu hádzali peniaze na znak uznania. Výraz jeho tváre a&nbsp;hlavne traja v&nbsp;blízkosti stojaci mladíci svedčili o&nbsp;tom, že v&nbsp;takom čase (bola hodina pred polnocou) by chlapec ako všetky deti v&nbsp;jeho veku radšej spal vo svojej postieľke. Iba podotknem, že len niekoľko metrov odtiaľ sa to ako všade hemžilo policajtmi.

S&nbsp;Aténami sme sa rozlúčili pred prezidentským palácom na známom centrálnom námestí Syntagma. Tam sa strieda čestná stráž elitnej jednotky Evzone, pričom jej historické uniformy a&nbsp;zvláštne pohyby pôsobia miestami vcelku komicky. Návšteva Atén v&nbsp;nás zanechala zmiešané pocity. Počas celej návštevy som mal dojem, že tu niečo nesedí, že za krásnou fasádou sa skrýva niečo, čo je symbolom úpadku, chaosu a&nbsp;neistoty. Atény sme radi spoznali, ale nenadchli nás. Samozrejme, je to subjektívny pohľad a&nbsp;nikomu ho nevnucujem. Atény pre mňa zostávajú symbolom historickej antickej slávy, ale zároveň zašlej slávy dnešného Grécka.

Symbol zašlej slávy: Najväčším prekvapením v Aténach boli všadeprítomní policajní ťažkoodenci

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Symbol zašlej slávy: Najväčším prekvapením v Aténach boli všadeprítomní policajní ťažkoodenci

Súvisiace články

Bizarnosti starovekých olympiád: Modrých mužíkov nemali

Transfagarasan: Z megastavby vybudovanej proti Sovietom je dnes turistický magnet

Grécke ostrovy hľadajú rovnováhu medzi ekonomickými záujmami a turizmom

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás