„Historici, archeológovia a múzejníci majú občas veľké šťastie, keď im pri odhaľovaní tajomstiev minulosti nečakane pomôže náhoda či prekvapujúci nález. Kultový predmet na archeologickom nálezisku, zaprášené dokumenty nájdené na starých povalách, fotografie ukryté v rodinných trezoroch,“ hovorí Samuel Bruss (36), vedúci múzea v hanušovskom kaštieli.
Hoci sa od príchodu do tejto kultúrnej inštitúcie venuje mapovaniu dejín takmer zabudnutého šľachtického rodu Dežőfiovcov (Dessewffyovcov), za čo pred dvoma mesiacmi získal vysoké maďarské štátne vyznamenanie – Strieborný kríž, veľké prekvapenie zažil v súvislosti s históriou výstavby štyroch železničných viaduktov v Hanušovciach nad Topľou a v ich blízkom okolí.
Vzácne fotografie zo stavby hanušovských viaduktov nájdete v galérii...Vzácny dar
Keď koncom marca vstúpila do jeho pracovne na prvom poschodí hanušovského kaštieľa pani Jarmila Sekelová (59) z Prešova, nemohol tušiť, s akým prekvapením prichádza. A keď na stôl vyložila z kabelky dve vrecúška, z ktorých opatrne vysypala zo dvesto starých fotografií s rozmermi 6 x 6 centimetrov, stúpol mu pulz na dvojnásobok. Nečudo, 80 rokov staré fotografie v perfektnom stave podávajú verné svedectvo o výstavbe známych hanušovských viaduktov na železničnej trati Prešov – Strážske. „Múzeum dostalo od pani Sekelovej dar neoceniteľnej historickej hodnoty, v našej zbierke dokumentácie novodobých dejín tohto regiónu je to nepochybne najväčší nález,“ konštatuje vedúci hanušovského múzea.
Histórii trate Prešov - Strážske sa venuje aj architekt TOMÁŠ HAVIAR.
Zdroj: Peter Ličák
Pani Sekelová našla vzácnu zbierku fotografií v dome v starej prešovskej vilovej štvrti Táborisko. „V dome mám aj malý rodinný trezor, ale akosi ma nikdy nelákalo podrobne preskúmať, čo tam kedysi moja adoptívna mamka uložila. Vedela som, že sú tam nejaké dokumenty, vysvedčenia, fotografie. Ale myslela som si, že sú to rodinné fotografie z čias môjho detstva, snímky z Vianoc, z výletov, vôbec som netušila, že do tých dvoch silonových vreciek mamka odložila také vzácne fotky. Boli uložené veľmi pedantne, starostlivo roztriedené podľa rokov. Mamka pracovala v stavebnej firme Lozovský – Štefanec v učtárni, keď ju prijali na stavbu viaduktov mala dvadsať rokov. Po skončení prác ju preložili na stavbu železnice Revúca – Tisovec. Na stavbe viaduktov okrem mamky pracoval môj dedko Andrej Palenčár. Z rozprávania viem, že mal impozantnú postavu, meral dva metre, za monarchie slúžil ako husár na cisárskom dvore vo Viedni, potom bol prevelený ako štábny strážmajster do Medzilaboriec, kde sa v roku 1922 narodila moja mama,“ hovorí o náleze vzácnych fotografií pani Jarmila Sekelová.
Fotografie si dala urobiť stavebná firma Lozovský – Štefanec u piešťanského fotografa M. Mikuša. Mama pani Sekelovej nastúpila do stavebnej firmy v októbri 1941 ako praktikantka s mesačným platom 653 slovenských korún a 60 halierov. Keď ju firma po skončení druhej svetovej vojny v januári 1946 preložila už ako účtovníčku na stavbu železničnej trate Revúca – Tisovec, v prijímacom dekréte napísala, že jej mesačné slúžne nepresiahne sumu tritisíc československých korún. Aj tieto platobné výmery skrýval po celé desaťročia trezor v dome pani Jarmily Sekelovej.
Pokračovanie na ďalšej strane...
