Vianoce mali v minulosti na Slovensku tradične kresťanský základ a boli sviatkami rodiny. Tak to bolo aj v hornom Tekove, v rázovitej obci Ihráč. Aj tu fungovali v minulosti rodiny viacgeneračne, staršie deti sa starali o tie mladšie, starí rodičia sa starali o vnúčatá. V takejto sociálnej atmosfére bolo napríklad nemysliteľné, aby starý človek nedožil v rodine a nebolo o neho postarané. V rodine, ale aj v dedinskom spoločenstve či pracovnom kolektíve fungovala vzájomná úcta, ktorá sa dnešnému človeku môže zdať až nepochopiteľná. Kedysi deti rodičom vykali a starým rodičom sa onikalo. Bol to štandard, jeden z prejavov úcty v rodine. „Rodičom aj starým rodičom som vykala. Aj ako dieťa, aj ako dospelá. Moja mamička umreli, keď som mala 61 rokov, ale nikdy som im nepovedala ty. Bolo a je to u mňa ešte aj dnes nepredstaviteľné, aby som rodičom tykala,“ hovorí Anna Spišiaková (85).

TEKOV

Územie Tekova je dnes rozdelené do dvoch krajov: Nitrianskeho a Banskobystrického. Má výrazne pretiahnutý tvar v smere zo severu na juh a susedí s Turcom na severe, s Horehroním na severovýchode, s Podpoľaním a Hontom na východe, s Podunajskom na juhu, s dolnou Nitrou na západe a s hornou Nitrou na severozápade.

TURIEC

Na začiatku 20. storočia bol tento región kultúrnym centrom Slovenska s významnou úlohou mesta Martin. Územie susedí na severozápade s horným Považím, na severovýchode s Oravou, na východe s Liptovom, na juhovýchode s Horehroním, na juhu s Tekovom a na juhozápade s hornou Nitrou.

Čas stíšenia

„Počas adventu sa už neplánovali svadby ani sa nekonali žiadne muziky, ľudia sa stíšili a žili pôstnejšie, takže Vianoce si potom naozaj vychutnali. Spomínam si na Vianoce svojho detstva, na to, ako sme sa na tieto sviatky tešili a pripravovali. Otec sa vybrali do blízkeho lesa v týždni pred Štedrým dňom vypíliť jedličku, tá sa ozdobovala tesne pred Vianocami. Ozdoby sme vyrábali, boli nimi jablká, orechy, z kúskov narezanej slamy navlečených na niti sme vyrábali reťaz, ktorá sa upevnila na vrchovci a ťahala sa zvislo po konárikoch.“

Tunajšie gazdinky piekli vianočné kysnuté koláče, ktoré boli posypané makom, tvarohom, lekvárom a orechmi. „Naša starká pálili cukor, na mokrej drevenej doske ho roztopený vyliali, vyvaľkali a po stuhnutí nasekali. To boli naše cukríky. Rozložili sme betlehem, prvý, ktorý si z detstva pamätám, vyrobili otec. Neskôr rodičia kúpili krásny betlehem v Nemecku, tam sme chodili v predvojnovom období na sezónne práce. Pol roka sme žili v Ihráči a pol roka v nemeckej dedine Wetzhauzen severne od Norimbergu. Tam sme s bratom navštevovali materskú školu a naučili sme sa po nemecky,“ hovorí pani Spišiaková.

Pokračovanie na ďalšej strane...