Na Mikuláša v piatok 6. decembra 2019 pár minút po tom, čo na veži Konkatedrály svätého Mikuláša v historickom centre metropoly Šariša zvony odbili pravé poludnie, zaznela na Sídlisku III silná detonácia, sklá na oknách sa zatriasli aj niekoľko sto metrov od miesta explózie. O pár minút smerovali na Mukačevskú ulicu k panelákom v blízkosti pravého brehu Torysy húkajúce autá hasičov a zdravotníckych záchranárov. Z horných poschodí 12-podlažného vežiaka šľahali vysoko k zamračenému nebu zničujúce plamene. Iskra z výťahu zapálila vysokú koncentráciu zemného plynu, ktorý sa zrejme dostal do vežiaka z plynového potrubia poškodeného pri výkopových prácach v blízkosti paneláka obývaného 48 rodinami. V požiari po explózii zahynulo sedem obyvateľov paneláka, telo staršej panej z najvyššieho poschodia sa nikdy nenašlo, po roku ju súd vyhlásil za mŕtvu.

Znalecký posudok

Minulý týždeň dostali policajní vyšetrovatelia príčin výbuchu plynu v paneláku na Mukačevskej ulici 7 v Prešove znalecký posudok. Vyplýva z neho, že k tragédii mohli prispieť aj stavebné úpravy. V čase uzávierky tohto čísla Života bolo obvinených päť osôb: traja mladí robotníci z Kojšova v okrese Gelnica, bagrista a projektový manažér stavebných prác. Znalci upozorňujú, že rekonštrukčné stavebné úpravy, ktoré v bytovke prebiehali dva roky pred výbuchom plynu, neboli urobené v súlade s projektom. Chyba sa podľa nich stala najmä pri vetracej šachte, v ktorej si obyvatelia bloku urobili odkladacie priestory, čím znemožnili prúdenie vzduchu. Na takú úpravu nemali od hasičov povolenie. Obyvateľ bloku Mojmír Květoň však upozorňuje aj na to, že na vetracej šachte bol na prízemí nápis „Miestnosť na odpady“, a tak bola šachta až po druhé poschodie zasypaná odpadkami.

Vlna spoluúčasti a solidarity s ľuďmi, ktorí prišli o svojich najbližších aj o byty a ktorým ostalo len to, čo v ten deň mali na sebe, sa prehnala celým Slovenskom. Na konte pomoci rodinám z paneláka na Mukačevskej ulici číslo 7 pristálo od vyše 77-tisíc darcov zo Slovenska aj zahraničia 5,1 milióna eur. Ale ako ubiehal čas, solidarita s postihnutými rodinami vyprchala ako éter z otvorenej fľaše, pre mnohých obyvateľov susedných panelákov sa desať postihnutých rodín stalo neželanými ľuďmi, ktorých už za susedov nechcú. Tých desať rodín sa totiž rozhodlo, že si na mieste pôvodného paneláka postavia nové byty. Netušili, na akú strastiplnú cestu sa vydávajú. Nielen oni, ale ani architekt Marián Ferjo, ktorému zverili vypracovanie projektu svojho nového bývania.

Roky, niektorí aj tri-štyri desaťročia sa stretávali na parkovisku pri panelákoch, ráno sa pozdravili na chodníku, v obchode, na autobusovej zastávke. Čo bolo, bolo. Tí, ktorí mali šťastie, že plyn z poškodeného potrubia nesmeroval do ich bloku, sa dnes cítia ako na koni, predstavujú si, že sú pánmi situácie, a medzi poslancami i na mestskom úrade hľadajú spojencov, ktorí by im pomohli zmariť plán na výstavbu nového bytového domu na mieste toho zdemolovaného. Lebo chcú mať vo svojej tichej uličke pokoj. A nákladné autá, žeriav, kadejaké stavebné mechanizmy, možno ešte aj hlasnejšie hovoriaci robotníci by im ho na niekoľko mesiacov zobrali. Tí najhorlivejší už obchádzajú susedov, aby sa podpísali pod petíciu proti výstavbe nového obytného domu.

Pokračovanie na ďalšej strane...