Mesto očarilo Hviezdoslava a znamenite sa v ňom cítil aj následník rakúsko-uhorského trónu František Ferdinand d´Este. Dnes priťahuje unikátnou históriou i európskym konceptom 3. tisícročia – smart city.

Keď úspešný právnik a medzinárodný futbalový rozhodca pred tromi rokmi kandidoval na primátora, pýtali sa ho, či chce zmeniť svet. Svet nie, odpovedal Ondrej Brendza (45), ale Stropkov áno. Poďme zmeniť mesto k lepšiemu, nech sa tu ľuďom žije ľahšie a jednoduchšie.

Stropkov je náš domov

Tak trochu predbehol dobu, lebo zavádzanie inteligentných technológií je tu každodennou praxou, keď na začiatku vymenili nákladné, neefektívne a poruchové verejné osvetlenie za LED svietidlá.

Energetická úspornosť je ďalšou položkou v trende inteligentných miest, im sa podarilo vymeniť všetky nevyhovujúce kotolne, ktoré spadajú pod mestskú spoločnosť tepelného hospodárstva.

Majú vypracovaný projekt na výmenu tepelných rozvodov v celom meste, vyriešili tepelnú reguláciu materskej školy, základnej školy a gymnázia, to isté čaká radnicu. Primátor zdôrazňuje starú známu pravdu, že najrýchlejšie zarobené peniaze sú tie ušetrené.

„S futbalom som prešiel Európu aj svet, ale môj domov je tu, tu som sa narodil, tu chcem urobiť všetko, aby sme s kolektívom mojich spolupracovníkov načúvali potrebám obyvateľov. Chodím medzi ľudí, potrebujem počuť spätnú väzbu.

Nedá sa všetko naraz, tri roky sú na koncepčnejšie veci málo, no pre občanov chceme vytvárať také prostredie, aby mali pocit, že je tu niekto, kto sa k verejným financiám správa hospodárne, kto sa o verejný život stará z pozície starostlivého hospodára. Moja filozofia je založená na rozumnom hospodárení s každým eurom.“

Primátor Ondrej Brendza chce zo Stropkova urobiť inteligentné mesto.
Zdroj: Peter Ličák

To sú tie malé veľké veci, napríklad v oblasti tepelného hospodárstva, nepúšťať teplo do vzduchu, ale ušetrené peniaze použiť v inej oblasti. Krok s dobou držia aj v odpadovom hospodárstve, ktoré čaká výmena doterajších kontajnerov za estetickejšie podzemné.

V krátkom čase sa obyvatelia dočkajú preložky cesty 1. triedy, aby kamióny neprechádzali cez mesto. I to je jedna z oblastí smart city, rovnako aj parkovacie miesta, ktoré vyčlenili mimo centra, hoci sa to vodičom nepáči, no nechcú si zeleň zastavať autami.

Spolu s poľskými partnermi, mimochodom, príkladne tu funguje cezhraničná spolupráca, chcú komplexnou rekonštrukciou prinavrátiť obraz jedinečného historického jubilárneho parku z roku 1896 s korzom. Aj unikátny oddychovo-športový areál Pod vlekom sa čoskoro dočká rekonštrukcie.

Podmienky pre lepší, dôstojnejší život ľudí vytvára najväčší zamestnávateľ, spoločnosť Tesla, s vyše 800 zamestnancami a je druhým najväčším aj v Prešovskom kraji. Spolu s mestom vytvorila priaznivé podmienky pre vznik malých firiem s elektrotechnickým zameraním, ktoré zamestnávajú zaujímavý počet ľudí.

Druhou oblasťou je strojársky priemysel, bývalé Kovo-Drevo má veľkú tradíciu s niekoľkými menšími strojárskymi firmami, treťou oblasťou je poľnohospodárstvo. V porovnaní s inými regiónmi nie sú na tom s 9-percentnou nezamestnanosťou najhoršie, vo výhľade sú nové možnosti najmä pre mladých.


Stropkov

Počet obyvateľov mesta: 10 451

Počet obyvateľov okresu: 20 644

Rozloha mesta: 24,6 ha

Dĺžka železničných tratí: 0 km

Priemerný vek Stropkovčanov: 39,7 rokov

Počet obcí v okrese: 43

Nezamestnanosť v okrese: 9,11 percenta

Prvá písomná zmienka: 1404


Historické unikáty

Na výskum bohatej historickej výnimočnosti mesta sa doteraz zabúdalo, preto je dnes pátranie v archívoch mimoriadne intenzívne.

V centre mesta stál hradný komplex, zachoval sa kaštieľ a Sanktuárium vo farskom kostole. S historikmi a pamiatkarmi sa začali zaoberať možnosťou sprístupnenia kostolnej veže s ambíciou vytvoriť komplex Sanktuárium – kostolná veža – kaštieľ. Vzniká tu aj odvážny projekt mestského múzea.

S históriou mesta je bytostne spätá veľká mariánska úcta, ktorú si pripomenú v roku 2019. Pred 350 rokmi tu bolo zvláštnou bulou pápeža Klementa IX. uznané Bratstvo svätého škapuliara a historici tvrdia, že je najstaršie v Uhorsku.

Historickými dominantami mestasú farský kostol – Sanktuárium Najsvätejšieho Tela Pána a barokový kaštieľ, v ktorom sídli mestské múzeum a galéria.
Zdroj: Peter Ličák

Veľkolepým podujatím bude pripomenutie si veľkých manévrov cisárskej armády pod velením Františka Ferdinanda d´Este v septembri pri príležitosti stého výročia ukončenia 1. svetovej vojny.

Spojením histórie a súčasnosti je cezhraničný projekt veľmi čulej cyklotrasy s vyhliadkovou vežou Po stopách rakúsko-uhorskej monarchie, kde prechádzala Jozefínka (1780 – 1790), dnes už neexistujúca transkontinentálna obchodná cesta, veľmi rušná, lemovaná veľkým počtom hostincov a prepriahacích konských staníc až do Rzeszówa.

„Stropkov, to nie je len samotné mesto, ale aj jeho blízke okolie. Keď k tomu pripojíme cintorín z 1. svetovej vojny v neďalekom Veľkrope, ktorý je najväčším pamätníkom tohto obdobia v strednej Európe, židovský cintorín v Tisinci, rodisko Andyho Warhola v Mikovej, vojnový pamätník vypálenej obce Tokajík, vodnú nádrž Domaša, vznikne unikátna poznávacia historická trasa, aká sa nájde málokde,“ netají primátor svoju predstavu.

Hotové šialenstvo

Len keby tej roboty bolo viac. Túto vetu sme počas našej návštevy počuli niekoľkokrát. Zaznieva napriek tomu, že v meste a jeho okrese je dnes len deväťpercentná nezamestnanosť, naposledy bola nižšia za socializmu, keď Tesla, priemyselná ikona a symbol mesta, dávala prácu pri výrobe telefónov a telefónnych ústrední štyrom tisíckam ľudí.

Popri akciovej spoločnosti Tesla, ktorej sa podarilo dať prácu aspoň pätine pracovníkov niekdajšieho stavu, nesú v meste ťažké bremeno zamestnanosti malí a strední podnikatelia.

Medzi prvými boli manželia Kmiťovci so synmi Jozefom a Radkom. Z banky si zobrali pôžičku 1,5 milióna korún, aby si za ňu kúpili zdevastovaný družstevný dvor s rozpadnutou koniarňou a päť tkacích strojov na tkanie šnúrok do topánok. Lebo známa obuvnícka fabrika v neďalekom Bardejove ich kupovala v Česku.

Keď tam pán Jozef (69) s manželkou Agátou (63) nesmelo sondovali, či by šnúrky zobrali aj od nich, dostali jasnú odpoveď: „Ak budú tie vaše kvalitnejšie a lacnejšie, nič nebude brániť našej obchodnej spolupráci.“

Po štvrťstoročí je bývalá družstevná koniareň na nepoznanie. Kone vystriedalo viac než päťdesiat tkacích a prepletacích strojov.

„Dnes celú našu produkciu vyvážame do Švajčiarska, Francúzska, Nemecka, Fínska a na Ukrajinu. Všetky druhy preverila certifikovaná skúšobňa v Nemecku.“ Vedenie rodinnej firmy prenechal dvom synom, no vo firme sa aj tak zastaví každý deň, aby sa presvedčil, že všetko klape na sto percent.

Rodinnú firmu na výrobu šnúrok založil Jozef Kmiť.
Zdroj: Peter Ličák

Vitráže pre chrámy

Keď už výroba šnúrok bežala ako po masle, pani Agáta sa začala nudiť. Osud ju však zaviedol na výstavu, kde český umelec zorganizoval aj niekoľko kurzov pre výtvarne nadaných ľudí, ktorí sa vo voľných chvíľach chceli venovať výrobe vitráží.

„Mala som skúsenosti s dekorovaním porcelánu, venovala som sa mu už pred rokom 1989, povolenie na podnikanie mi dal mestský národný výbor, tak som sa šance robiť vitráže nezľakla. Ich tvorbu doviedli k dokonalosti v 13. storočí talianski a nemeckí sklári.

V našom ateliéri používame technológiu Louisa Tiffanyho, je síce veľmi náročná na precízne spájanie skla, no výsledok za tú námahu určite stojí. Zákazníci dokážu oceniť kvalitu, objednávok a roboty máme, chvalabohu, vyše hlavy.“

Umelecké vitráže z jej ateliéru zdobia božie chrámy v Kľušovskej Zábave, Starej Ľubovni, Matiaške, Hankovciach, Breznici, Železníku, Solivare. Najväčšou zákazkou bola výroba štyri metre vysokých vitráží pre gréckokatolícku cirkev v Stropkove, od nakreslenia návrhov po osadenie okien do chrámu ubehol rok.


Znovuobjavený Hviezdoslav

Keď v zborníku Nové obzory vyšla v roku 1962 prvýkrát básnická rozprava P. O. Hviezdoslava Stropkov, prekvapila rovnako Stropkovčanov i literátov, veď básnik inému mestu nevenoval toľko pozornosti, aby o ňom napísal sčasti historický epos prelínajúci sa s baladickými obrazmi. Podľa niektorých indícií historici predpokladajú, že v meste pátral po svojich predkoch, ku ktorým mohla patriť Helena Orságová, manželka jedného z hradných pánov Gabriela Perínskeho.

Zostúpil do krypty pod farským kostolom, býval v kaštieli a spriatelil sa s farárom Petrom Degróom. Svojmu učiteľovi Adolfovi Medzihradskému vo februári 1871 napísal: „V Stropkove budem pokračovať. Tu ale všetci mi vravia, že zámku pri meste Stropkov nikdy nebolo. Čo mám robiť? Trošku ja to poprekrúcam.“ A báseň začína: „... jak vtáčence do svojho hniezda, jak do obzoru naspäť hviezda – dolietnem iste k cieľu, miestu: ku hradbám môjho Stropkova.“


Divadlo na celý život

„Keď mám spomínať, bože, ako to rýchlo zbehlo, nie tak dávno bol rok 1965, keď som prvýkrát otvorila oči v mojom úžasnom Stropkove a som tu dodnes,“ začína spontánne Katka Zápotocká.

Jej otec Daniel Soóš založil v roku 1966 divadelný ochotnícky súbor Ondavan, ktorý nadviazal na slávnu storočnú históriu divadelníctva v meste a viedol detský bábkarský súbor Paravan.

Katka Zápotocká sa teší nielen na každé predstavenie, ale má rada aj prípravu na skúšky.
Zdroj: Peter Ličák

Na začiatok sa jej ušla úloha šepkárky napriek tomu, že mala za sebou niekoľko rokov detského Paravanu. Takže prvá rola bola v Najdúchovi až v roku 1986. Po úspechoch, veď ani z jedného divadelného festivalu či prehliadky neprišiel Ondavan bez ceny alebo uznania, nálada v súbore stúpala.

„A ešte keď pridáme k tomu, akí veľkí herci nám tlieskali... Začal to Július Pántik, keď prišiel na premiéru hry Kto stratil, nech hľadá v roku 1996. Tie jeho zdrobneninky, a ako sa rozdával, a ako žil v tej chvíli iba pre nás, po ňom tu bola Milka Zimková, potom sme s ňou prerozprávali takmer celú noc, veľmi dobre sa tu cítila.

No kde inde by som prišla k takýmto zážitkom a spomienkam, keby som odišla. Mňa tu v Stropkove drží doslova a dopísmena tá povestná dedovizeň, so všetkým, čo k tomu patrí.“

Najstarší tiger v Európe

Od polovice 80. rokov 20. storočia sa s mestom nerozlučne spája aj park zvierat, ktorý pôvodne vznikol ako stanica mladých prírodovedcov pri dome pionierov a mládeže.

Jeho zakladateľ a donedávna aj jediný riaditeľ Alexander Soóš umiestnil do prvých voliér na polhektárovej zelenej ploche v centre mesta malého koníka a niekoľko ovečiek. Po čase sa mu podarilo získať v Zoo Hodonín mladého tigra.

Pre väčšinu Stropkovčanov sa stal miláčikom, ale ako to už chodí, našli sa aj kritici, ktorí tvrdili, že tiger patrí do voľnej prírody a nie do malého výbehu.

„Lenže tiger mal ťažké zranenie, dochrámanú panvu, a keď ho otec doniesol, nevládal chodiť. Vo voľnej prírode by neprežil ani týždeň, zato v našom parku sa dožil 24 rokov, hoci tigre žijúce v prírode žijú o desať rokov menej. Náš Dany bol najstarším tigrom v Európe žijúcim v zajatí,“ spomína na začiatky stropkovského Zoo parku zvierat syn zakladateľa a jeho terajší šéf Kamil Soóš (42).

Dnes sa v ňom starajú o 40 druhov reprezentantov živočíšnej ríše, pre deti je najväčšou atrakciou levica, ktorú Stropkovčania získali z českého Cirkusu Aleš.

„Naše mesto si už neviem predstaviť bez Zoo parku, hoci jeho prevádzka stojí ročne mestskú kasu 80 000 eur. Uvažujeme o tom, že zvieratá presťahujeme z dosť stiesnených priestorov do oddychovej a rekreačnej zóny pri lyžiarskom vleku.

Tam bude dostatok priestoru na vybudovanie kontaktného moderného komplexu, ktorý bude spĺňať najprísnejšie kritériá, lebo keď sa radnica usiluje urobiť zo Stropkova inteligentné mesto, Zoo park zvierat z našich projektov vynechať nesmieme,“ povedal primátor.

V Zoo parku zvierat našlo svoj domov 40 druhov zvierat.
Zdroj: Peter Ličák

Anketa

Jozef Barburský (63)

Stropkov sa v posledných rokoch mení pred očami. Mám opravovňu elektroniky na hlavnom námestí, to sa v meste zmenilo k dobrému asi najviditeľnejšie. Akurát teraz búrajú posledné dva staré domy, na ich mieste má byť park, námestie bude teda ešte krajšie.

Peter Kurty (44)

Narodil som sa v Breznici, no v Stropkove žijem už 25 rokov. Našiel som si dobrú robotu v súkromnej firme, ani s bytom neboli problémy. Som fanúšikom hokeja, chýba mi tu len tento šport, veľká škoda, že zimný štadión je nefunkčný.

Radko Kmiť (43)

Ak niečo vyháňa mladých do sveta, tak je to málo pracovných príležitostí, najmä pre absolventov vysokých škôl. Preto žije mnoho Stropkovčanov v Írsku, Anglicku či USA. A pritom v meste máme priemyselný park, len v ňom chýba investor, ktorý by dal slušnú robotu aspoň štyristo ľuďom.

Diskusia