Jaroslav Slašťan

Prvá písomná zmienka: 1262
&nbsp;
Lokalizácia: okres Turčianske Teplice, kraj Žilinský
&nbsp;
Počet obyvateľov: 701 (z toho 355 mužov a 346 žien)
&nbsp;
Obyvatelia do 18 rokov: 110

Dubové

Stromy robia náš svet krajším, znesiteľnejším a&nbsp;lepším. Chránia naše cesty pred vetrom a&nbsp;snehom, poskytujú tieň, plody, materiál na množstvo výrobkov. Vek niektorých vzbudzuje náš rešpekt a&nbsp;obdiv. Rovnako i&nbsp;podmienky, v&nbsp;ktorých dokážu prežiť. Stávajú sa symbolom celých národov, ale i&nbsp;značkou, ktorá nám nedovolí zabudnúť na miesta a&nbsp;spomienky, ku ktorým máme zvláštny vzťah.
Aj preto nemalá časť slovenských obcí má svoje názvy odvodené od drevín. Ich nekorunovaným kráľom je dub – symbol sily a&nbsp;dlhovekosti. Aj preto u&nbsp;nás nájdete obce s&nbsp;názvom Dubinné, Dubnica nad Váhom, Dubnička, Dubník, Dubno, Dubodiel, Dubová, Dubovany, Dubovce, Dubovec, Dubovica, Dúbrava, Dúb­ravica, Dúbravka, Dúbravy. A&nbsp;tiež Dubové, ktoré vám v&nbsp;dnešnej časti nášho seriálu predstavíme.

<h3>Doboa</h3>
Prvá písomná zmienka o&nbsp;osade zvanej Doboa je datovaná do roku 1262. „Názov obce zrejme vznikol na základe dubov, rastúcich v&nbsp;okolitých lesoch. Tento majestátny strom je zobrazený aj v&nbsp;našom erbe,“ predstavuje nám obec starosta Milan Lettrich (56), ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie.
Niekoľko volebných období bol poslancom obecného zastupiteľstva a&nbsp;vyznáva, že vždy mal záujem o&nbsp;veci verejné, rád pomáhal pri organizovaní rôznych spoločenských, kultúrnych i&nbsp;športových podujatí. Keď predchádzajúci starosta vyhlásil, že nebude kandidovať, začal vážne premýšľať nad tým, že by svoje schopnosti, vedomosti a&nbsp;skúsenosti zúročil v&nbsp;samospráve vo funkcii starostu.
„Vedel som, že nejdem do ľahkého, táto práca je mimoriadne psychicky náročná. Veľká časť výsledkov práce starostu nezávisí od jeho schopností, je tu množstvo bočných vplyvov a&nbsp;faktorov. Už po krátkom čase som si uvedomil, že starostovanie je práca s&nbsp;veľmi širokým záberom. Dnes si dovolím tvrdiť, že túto prácu by mali vykonávať ľudia, ktorí absolvujú akýsi základný starostovský kurz. Nejaké ročné diaľkové štúdium so záverečnými skúškami z&nbsp;legislatívy, verejnej správy a&nbsp;podobne.“

Anna Hufková (44)
&nbsp;
Do Dubového sme sa s rodičmi prisťahovali z Liptovského Mikuláša, keď som mala 6 rokov. Na malú dedinu máme dobrú občiansku vybavenosť, je tu pošta, funguje tu materská škola a prvý stupeň ZŠ, máme tu Jednotu, dva súkromné obchody a jednu krčmu. Nechýba mi tu nič, máme tu krásnu prírodu a lesy plné húb.

ANKETA

Pokračovanie na ďalšej strane...

<h3>Ochotníci a&nbsp;folklórny súbor</h3>
Starosta hovorí, že v&nbsp;obci majú veľmi dobre organizovaný separovaný zber odpadu, z&nbsp;roka na rok stúpajú čísla miery separácie. Presviedčame sa, že obec je čistá, plne plynofikovaná, nechýbajú tu dve detské ihriská, volejbalové pieskové ihrisko s&nbsp;tanečným kolom, kde sa konalo najznámejšie obecné podujatie s&nbsp;názvom Dubák fest. Obec sa skladá z&nbsp;troch častí, hlavná časť sa nachádza pod vrchom Diel, za riekou Turiec sa nachádza novšia časť s&nbsp;názvom Za Turcom a&nbsp;treťou časťou sú Požehy. Práve tu sa nachádzajú rybníky a sídli tu firma zaoberajúca sa výrobou drevených zrubov.
S okolím je obec prepojená množstvom turistických chodníkov vhodných pre chodcov či na cykloturistiku. „Nad obcou sa nachádza vrch Diel (542 m n. m.), z ktorého je nádherný výhľad na okolité pohoria obklopujúce malebnú Turčiansku záhradku. V budúcnosti tu plánujeme vybudovať vyhliadkovú plošinu s prístupným chodníkom. Stačí pekné slnečné počasie a máte akoby na dosah ruky scenériu vrchov Vyšehrad, Kľak, Martinské hole, vrchy Malej a Veľkej Fatry i Kremnického pohoria."

„Obyvateľov našej obce ťažko skúšali aj prírodné katastrofy – požiare a&nbsp;povodne. V&nbsp;roku 1923 vypukol v&nbsp;obci požiar, pri ktorom zhorelo 86 domov, najhoršia povodeň nás postihla v&nbsp;roku 1984. Práve potok Besná voda svojím názvom neraz dokázal, že aj z&nbsp;malého nenápadného potôčika sa môže stať rozbesnený zničujúci živel,“ ukazuje nám starosta fotografie z&nbsp;povodne, ktorá obyvateľov potrápila koncom júla 2019.
Medzi významných tunajších rodákov patria literárny kritik Michal Považan (1913 – 1952) a&nbsp;filmový režisér, národný umelec Andrej Lettrich (1922 – 1995). Práve on podrobne opísal históriu obce v&nbsp;niekoľkých knižných vydaniach. Významný režisér, rodák z&nbsp;Dubového, začínal ako ochotník, neskôr vyštudoval herectvo v&nbsp;Bratislave. Od roku 1948 pracoval vo filmovom priemysle na rôznych postoch.
Jeho režisérskym debutom je filmová adaptácia románu Františka Hečka Drevená dedina z&nbsp;roku 1954, v&nbsp;roku 1956 nakrútil film Čisté ruky, spod jeho režisérskej taktovky vyšlo aj trojdielne Hečkovo Červené víno či ďalšia adaptácia s&nbsp;názvom Bratia. Asi najznámejším z&nbsp;jeho tvorby je filmový seriál o&nbsp;živote zemanov v&nbsp;Turci Alžbetin dvor. Ako režisér sa často zameriaval aj na sociálne problémy v&nbsp;spoločnosti. Pochovaný je na Národnom cintoríne v&nbsp;Martine a&nbsp;budúci rok uplynie sto rokov od jeho narodenia.

V&nbsp;širokom okolí je obec známa bohatým kultúrnym, spoločenským a&nbsp;športovým životom. V&nbsp;obci takmer storočie fungovalo ochotnícke divadlo, ktorého úroveň dokumentujú popredné miesta dosiahnuté na celoslovenských prehliadkach. Blízky vzťah k&nbsp;dubovskému divadlu mali aj profesionálni režiséri. Urna herca a&nbsp;režiséra Petra Bzdúcha je uložená na tunajšom cintoríne. Populárna bola aj dnes už zaniknutá dychová hudba Dubovčianka a&nbsp;ženská spevácka skupina Radosť. Dnes v&nbsp;obci úspešne funguje folklórna skupina Prameň a&nbsp;hudobná skupina Štvrtá tretina.
Jednota dôchodcov Slovenska združuje seniorov, ktorí sa pravidelne stretávajú v&nbsp;kultúrnom dome a&nbsp;v&nbsp;katastri obce aktívne funguje poľovnícke združenie Zverín – Vysoký vrch. „S&nbsp;menšími problémami a&nbsp;so sebazaprením niektorých obetavých nadšencov stále existuje a&nbsp;obec reprezentuje v&nbsp;1. okresnej triede futbalové mužstvo Družstevník Dubové. „Výsledky v&nbsp;tejto sezóne sú kolísavé. Mužstvo sa však omladilo, vymenili sa aj posty vo vedení mužstva. Chalanov musíme podržať, majú u&nbsp;mňa podporu,“ hovorí starosta.
Pokračovanie na ďalšej strane...

<h2>Rok na Dubovom</h2>
Folklórna skupina Prameň vznikla v&nbsp;roku 1983. Založili ju pani Anna Hullová a&nbsp;doc. Ing. Viliam Ján Gruska. „Sme partia výborných ľudí, ktorí sa vedia pochopiť a&nbsp;vždy sa radi stretnú a&nbsp;zabavia. Osem rokov po založení skupiny v&nbsp;roku 1991 nastala generačná výmena, novou vedúcou sa stala Anna Lettrichová a&nbsp;v&nbsp;súbore ostalo len pár starších členov. V&nbsp;tomto roku vznikla aj detská folklórna skupina, pozostávajúca z&nbsp;troch desiatok detí. Z&nbsp;nich asi šiesti spolupracujú s&nbsp;nami až dodnes. Vystupovali sme v&nbsp;Detve, vo Východnej, v&nbsp;Heľpe, v&nbsp;Krivanoch, zúčastňujeme sa na rôznych súťažiach, okresných a&nbsp;krajských prehliadkach. Vystupujeme každoročne na Turčianskych slávnostiach folklóru, robíme Deň matiek a&nbsp;svojím programom prispievame na rôznych zábavách a&nbsp;oslavách. Zúčastnili sme sa aj na televíznej folklórnej súťaži Kapura, ktorú sme vyhrali. Založili sme festival Dubovské spievanky, žiaľ, pre pandémiu sme ho ostatné dva roky neorganizovali. Vydali sme dve hudobné CD, jedno s&nbsp;názvom Rok na Dubovom a&nbsp;druhé ‚dvojcédečko‘ sme nazvali Cez Dubové vodička. V&nbsp;súčasnosti folklórnu skupinu hudobne sprevádza harmonika a&nbsp;kontrabas,“ hovorí Lenka Knietlová (53), ktorá je vedúcou folklórnej skupiny od roku 2015.
K&nbsp;dnešnému dňu má FS Prameň tridsať členov, z&nbsp;toho dvanásť mužov, v&nbsp;repertoári má skupina výlučne piesne „pozbierané“ z&nbsp;vlastnej obce. Ako hovorí vedúca skupiny pani Knietlová, programy tvoria skôr divadelne, pretože v&nbsp;tunajšej obci majú silné divadelné základy, ochotnícke divadlo tu bolo založené už v&nbsp;roku 1912.

<h3>Čo ste, hasiči...</h3>
Dobrovoľný hasičský zbor v&nbsp;Dubovom píše dlhú históriu, vznikol pred 132 rokmi. Členská základňa je tiež široká, k&nbsp;dnešnému dňu má takmer sto členov. „Podarilo sa nám založiť aj detské družstvo, ale vinou pandemickej situácie už dva roky deti nesúťažili. V&nbsp;tomto roku sme v&nbsp;Dubovom organizovali 19. júna okresné kolo súťaže dobrovoľných hasičov, konalo sa však za prísnejších opatrení. Súťažiace družstvá prišli, odsúťažili a&nbsp;odišli. Teda sa to konalo bez stretnutia, posedenia, guláša a&nbsp;všetkého, čo neodmysliteľne k&nbsp;takýmto súťažiam patrí,“ hovorí veliteľ DHZ Dubové Ľuboš Kučera (51).
Dobrovoľné hasičské zbory obcí sa podľa stupňa nebezpečenstva katastrálneho územia obce môžu zaradiť do kategórií A1, A, B, C, alebo D. Dubovskí hasiči sú zaradení v kategórii B a prináleží im ročná paušálna finančná podpora v sume 3 000 eur, a to na zabezpečenie akcieschopnosti.Tieto financie používajú na kúpu osobných ochranných prostriedkov a zaobstaranie materiálneho a technického vybavenia potrebného na činnosť. Veliteľ hasičov nám v zrekonštruovanej hasičskej zbrojnici ukazuje vybavenie a opisuje zásahy pri záplavách i rozsiahlosť minuloročného lesného požiaru v obci Čremošné, pri ktorého hasení pomáhali aj dubovskí hasiči.