Tomáš Kubuš

<p>Váchánsky koridor alebo skrátene Váchán je najunikátnejší región celej Strednej Ázie. Ak sa pozorne pozriete na mapu, všimnete si, ako sa zo severovýchodného Afganistanu rozlieva úzky výbežok zeme oddeľujúci Tadžikistan od Pakistanu, a&nbsp;teda Pamír od Hindúkúša. Vznikol ako hra histórie, pretože pred 150 rokmi presne na tomto mieste na seba narážali obrovská Ruská ríša a&nbsp;britské impérium. Dve mocnosti si neustále dýchali na krk a&nbsp;navzájom sa špehovali, čo vyústilo do takzvanej veľkej hry. Mocnosti napokon koncom 19. storočia podpísali mierovú zmluvu a&nbsp;vtesnali medzi seba úzky pásik Afganistanu, ktorý dostal meno Váchánsky koridor.</p>
<p>Hoci sa najviac spája s&nbsp;Afgani­stanom, stačí prísť na juh Tadžiki­stanu k&nbsp;brehom rieky Pandž a&nbsp;môžete objavovať jeho tadžickú stranu s&nbsp;pôsobivými pamiatkami z&nbsp;čias Hodvábnej cesty. Dostať sa sem z&nbsp;Dušanbe znamená stráviť 22 až 24 hodín čistého času na rozbitých cestách. Aj keď to pre mnohých môže znieť strašne, srdce dobrodruha poskočí, pretože sa ocitne na odľahlých miestach takmer bez turistov. Váchánsky koridor je známy svojou nedostupnosťou a&nbsp;počas zimy je takmer odrezaný od sveta. Je dlhý približne len sto kilometrov, ale ukrýva zabudnuté miesta, ktoré kedysi videl na vlastné oči aj Marco Polo, putujúci práve týmito končinami.</p>

Krajina s dlhým názvom Tadžická republika leží v Strednej Ázii. Pohoria zaberajú 90 percent jej územia, mnoho štítov prevyšuje šesťtisíc metrov. Najvyšší vrch je pamírsky Štít Ismá’íla Sámáního, po tadžicky Kullai Ismoili Somoní (7 495 m n. m.). Hlavné a najväčšie mesto je Dušanbe. V Tadžikistane s celkovou rozlohou 143 100 km² žije asi 8,73 milióna obyvateľov (odhad z roku 2016). Ide o ekonomicky chudobný štát s najnižším HDP spomedzi všetkých bývalých republík ZSSR. Úrodná pôda je iba na piatich-šiestich percentách celkovej rozlohy, najdôležitejšou plodinou je bavlna. Úradný jazyk je tadžičtina, platí sa miestnou menou somoni.

Tadžikistan

<h3>Iškašim obklopený horami</h3>
<p>Bránou do Váchánu je nenápadné mestečko Iškašim. Dostať sa na toto miesto z&nbsp;Chorogu znamená opustiť legendárnu cestu Pamir Highway, ktorú tu neromanticky označujú ako M-41, a&nbsp;vydať sa na juh po stopách staručkej vetvy Hodvábnej cesty. Putovanie trvá päť hodín a&nbsp;celý čas sa polorozpadnutá cesta zničená lavínami kľukatí v&nbsp;tesnej blízkosti hraničnej rieky Pandž. Niekedy ste dokonca tak blizučko Afganistanu, že môžete pozorovať dedinky s&nbsp;hlinenými domami, medzi ktorými rastú granátovníky, marhule či jablone. Vidíte dokonca ľudí, ako sa venujú každodenným činnostiam.</p>
<p>Zvlnená krajina potiahnutá prašnou cestou sa odrazu otvorí do rovinatého údolia a&nbsp;to je neklamný znak, že sme dosiahli Váchánsky koridor. Prvý pohľad si zapamätáte asi navždy: dravá rieka Pandž si razí cestu na sever rozľahlým korytom a&nbsp;vysoko nad ňou sa dvíhajú zasnežené pahorky hôr, ktoré patria k&nbsp;Hindúkúšu. Päťtisícovky sa snažia dotknúť neba a&nbsp;neďaleko sa vypína dokonca afganský vrch Nošak, jeden z&nbsp;najvyšších vrchov Hindúkúša, so svojimi 7 492 metrami.</p>

<h3>Biela vlajka Talibanu</h3>
<p>Úzky pásik úrodnej zeme je široký len niekoľko kilometrov a&nbsp;tesne pred vstupom do tadžického Iškašimu je cez rieku Pandž most s&nbsp;hraničným priechodom do Afganistanu. Tam, pár kilometrov za hranicou, leží afganský Iškašim, kedysi známy aj ako Eškašim, aby sa obe miesta dali od seba odlíšiť. Afganistanom len nedávno otriasol prevrat, po ktorom sa k&nbsp;moci po dlhých rokoch opäť dostal Taliban. Tu na hranici je však absolútny pokoj, ticho a&nbsp;nikde ani nohy. Zmenila sa iba vlajka – biela zástava Talibanu na hraničnom moste vystriedala dnes už bývalú čierno-červeno-zelenú trikolóru.</p>
<p>Iškašim nemá pamiatky, nepotrebuje ich, pretože leží v&nbsp;takom krásnom regióne obklopenom horami, že vám ani nenapadne hľadať ich. Mesto je zaprášené, zaseklo sa v&nbsp;čase pred desaťročiami, nie sú tu turisti a&nbsp;všetok život sa odohráva na jednej hlavnej ulici, ktorá ho pretína. Iškašim je fascinujúci. Má v&nbsp;sebe akúsi patinu príbehov, keď sa po ňom túlali&nbsp; hráči „veľkej hry“, a&nbsp;teraz tu stojíte a&nbsp;ste ich súčasťou. Hŕstka farebných domov zdobí ulicu a&nbsp;takmer všade rastú vysoké stromy.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Aróma vodky a&nbsp;priateľská atmosféra</h3>
<p>Prejsť Iškašim od jeho začiatku po koniec trvá možno len pol hodiny, no oplatí sa vyraziť na koniec mestečka, pretože zasnežené vrcholky Hindúkúša sú ako z&nbsp;rozprávky. V&nbsp;diaľke sa krčí niekoľko domov v&nbsp;dedinke a&nbsp;po ceste vidno viacero kráčajúcich postáv. Verejná doprava, ako ju poznáme my, tu nefunguje, a&nbsp;tak ľudia chodia peši. Pokiaľ sa treba odviezť na väčšiu vzdialenosť, stretnú sa na ulici pred Cafe Pamir, natlačia sa do jedného auta a&nbsp;vyrazia do Langaru či dokonca Murgabu. Kaviarnička s&nbsp;príznačným názvom Pamír je najznámejšia v&nbsp;meste. Vojdem dnu a&nbsp;ovalí ma ťažký vzduch, v&nbsp;ktorom sa mieša dym z&nbsp;cigariet s&nbsp;arómou vodky. Slovo kaviareň sa tu používa na označenie akéhokoľvek bistra. Tvorí ho niekoľko menších miestností ukrytých za závesom, a&nbsp;tak je všade zvláštne prítmie a&nbsp;zbytočné súkromie. Svoju kanvicu čaju dostanem vonku na ulici. Nie sú tu stoličky, a&nbsp;tak sedím na zaprášenom chodníku opretý o&nbsp;stenu, no s&nbsp;výhľadom na celú ulicu. Mnohí ľudia sa pristavia, prehodia pár slov, potešia sa pohľadu na cudzinca. Všetko má nádych mimoriadne priateľského miesta.</p>

<h3>Pevnosť stará vyše&nbsp; 1 600 rokov</h3>
<p>Kým Iškašim pôsobí ako brána k&nbsp;Váchánu, priamo za ním sa tento úzky pásik krajiny premení na najkrajšiu oblasť celého Tadžiki­stanu. Práve medzi Iškašimom a&nbsp;Langarom ležia ruiny pevností, pamírske domy či stopy budhistov, no nielen to. Len pár kilometrov za Iškašimom sa z&nbsp;krajiny dvíha hlinená hora, ktorá predstavuje ruiny staručkej pevnosti Kah-kaha. Už na prvý pohľad rozoznáte zásahy človeka, a&nbsp;tak si na kopci všimnete rozpadnuté hradby. Nie div, táto pevnosť stojí viac než 1&nbsp;600 rokov a&nbsp;jej staviteľmi boli obyvatelia Kušánskej ríše, ktorá siahala od Ferganskej doliny cez Pamír a&nbsp;Hindúkúš až k&nbsp;rieke Indus a&nbsp;do dnešnej severnej Indie. Váchán je dnes prešpikovaný ruinami pevností, ktoré mali za úlohu chrániť dôležitú obchodnú tepnu. Keby pevnosť bola zlyhala, bol by sa rozpadol obchod medzi mnohými ríšami. Opevnený objekt má ešte niekoľko kamenných aj hlinených veží a&nbsp;je skutočne obrovský. Ťažko si predstaviť, že kedysi mal až 56 veží, z&nbsp;ktorých ste videli každý centimeter Váchánu.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Legenda o&nbsp;Alím</h3>
<p>Dnes si tadžická armáda na najvyššom mieste postavila niekoľko domov a&nbsp;permanentne tu strážia vojaci sledujúci neďaleký Afganistan. Túto pevnosť musel poznať aj Marco Polo, pretože presne týmito končinami prechádzal v&nbsp;13. storočí na svojej legendárnej ceste. Dvesto, možno tristo metrov od pevnosti leží nenápadná pamírska hrobka. Podľa miestnej legendy sa spája s&nbsp;Alím, prvým šiítskym imámom, pretože obyvatelia Váchánu sú často práve šiíti z&nbsp;vetvy izmaelitov. Legenda hovorí, že Alí sa tu dokonca objavil a&nbsp;bol tu pochovaný, ale podobné príbehy poznáme z&nbsp;afganského Mazáre Šarífu a&nbsp;za Alího hrobkou sa putuje do irackého Nadžafu. Portrét Alího nad dverami do hrobky si premeria každého, kto vstupuje. Hrobka je maličká, pripomína skôr obyčajný domček v&nbsp;pamírskom štýle s&nbsp;vyrezávanými drevenými stĺpmi a&nbsp;dreveným stropom, ktorý vytvára mozaiku. Hrobka vnútri vyzerá ako pohanský oltár ozdobený kameňmi a&nbsp;rohami pamírskych kôz. Lebky zvierat s&nbsp;rohami zdobia aj strechu hrobky, sú položené vedľa nej a&nbsp;nájdete ich nad dverami do celého areálu.</p>

<h3>Horúce pramene</h3>
<p>Kto by si myslel, že krajina Váchánskeho koridoru je stále rovnaká, mýlil by sa. Prašná cesta plná výmoľov sa zahryzáva čoraz hlbšie a&nbsp;jedinou istotou je rieka Pandž. Kým za pevnosťou Kah-kaha je Váchán posiaty zelenou farbou a&nbsp;prešpikovaný poľnohospodárskymi políčkami, pred pevnosťou Jamčun sa rovina vystrie do šedivej masy pretkanej malými slepými ramenami Pandžu. Zmiznú dedinky, zmizne život a&nbsp;žezlo prevezme drsná príroda pozostávajúca z&nbsp;ostrých skál, zo zasnežených špičiek kopcov, z&nbsp;prachu a&nbsp;kamienkov. Oblasť Pamíru je známa horúcimi prameňmi, a&nbsp;tak nie div, že aj najslávnejší benátsky cestovateľ ich uvádza vo svojich spomienkach.</p>
<p>Najznámejším prameňom je Bibi Fatima, kde sa termálna voda preplietla s&nbsp;islamskou vierou a&nbsp;menom dcéry proroka Mohameda. Pred stáročiami sa tu osviežovali cestovatelia a&nbsp;obchodníci putujúci po Hodvábnej ceste a&nbsp;dnes sú kúpele známe vďaka krištáľovej vode a&nbsp;povere o&nbsp;bibi Fatime. Tá požehná ženám, aby porodili potomka. Nečakajte žiadnu okázalú vstupnú bránu či moderné priestory. Z&nbsp;„kúpeľného“ domu dýcha socialistická fasáda a&nbsp;celý priestor je mimoriadne malý. Kúpele sa delia na mužskú a&nbsp;ženskú časť, pričom raz za štvrť či pol hodiny sa pohlavia vymenia tak, aby sa nemiešali. Najžiadanejším miestom je betónový priestor so skalou, odkiaľ vyteká voda. Tam sa chodia ženy pomodliť. Ľudia sem nechodia za atmosférou, ale kvôli tradícii. Za necelú hodinu sa ich tu vystrieda takmer tridsať, nikto z&nbsp;nich neprišiel autom.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Najkrajší výhľad</h3>
<p>Medzi najjedinečnejšie miesta Váchánskeho koridoru patrí kamenná pevnosť Jamčun. Leží takmer v&nbsp;jeho geografickom strede a&nbsp;jej poloha je viac než dramatická. Sme totiž v&nbsp;nadmorskej výške okolo troch tisícok metrov a&nbsp;pevnosť obsadila skalnaté bralo. Jej dokonalú panorámu dotvárajú zasnežené vrcholky Hindúkúša, ktoré ležia na hranici medzi Afganistanom a&nbsp;Pakistanom. Keby ste ich predsa len preleteli, ocitli by ste sa v&nbsp;pakistanskom meste Čitrál.</p>
<p>Pevnosť Jamčun začali stavať ešte pred naším letopočtom, ale to, čo z&nbsp;nej zostalo, pochádza z&nbsp;prestavby medzi 10. a&nbsp;12. storočím. Preto je viac-menej kamenná. <em>„Pevnosť chránila obchodníkov pred lúpežnými prepadnutiami a&nbsp;strážila aj Váchánsky koridor pred bojovými kmeňmi,“</em> rozpráva Mohamed. Je síce z&nbsp;Dušanbe, ale Pamír navštevuje pravidelne a&nbsp;našiel v&nbsp;ňom pasiu. Kedysi dávno vraj bol v&nbsp;pevnosti dokonca zoroastriánsky chrám s&nbsp;večným ohňom, no dnes po ňom nie sú takmer žiadne stopy. Preto pevnosť kedysi volali Kafir-kala, teda pevnosť nevercov. Keď si sadnete na kamennú stenu, výhľad je jeden z&nbsp;najkrajších, aké vo Vácháne zažijete.</p>

<h3>Stopy zabudnutých budhistov</h3>
<p>Pod skalnatým bralom sa krčí dedinka Jamčun a&nbsp;priamo za ňou sa tenučká riečka s&nbsp;rovnakým menom vlieva do burácajúceho Pandžu. Ten má v&nbsp;týchto končinách šírku niekoľkých desiatok metrov, a&nbsp;hoci je jeho koryto poloprázdne, má silu. Na jar, keď sa topí sneh v&nbsp;Pamíre aj v&nbsp;Hindúkúši, sa týmito miestami valí obrovská masa vody. Na tadžickej aj afganskej strane je na zemi rozliata zmes zelenej a&nbsp;žltej farby vďaka políčkam, ktoré miestnym prinášajú aspoň akú-takú obživu. Na Vácháne je dokonalé to, že stačí zopár kilometrov a&nbsp;zase natrafíte na zaujímavé miesta. Akoby tu rozsypali historické perly na malom kúsku krajiny.</p>
<p>Dedinka Vrang sa môže pochváliť naozajstným unikátom: na kopci nad ňou sa vyníma kamenná pyramída poskladaná z&nbsp;troch stupňov. Na prvý pohľad z&nbsp;diaľky pripomína miniatúrnu Džoserovu pyramídu, ale pravda je celkom inde. Pozeráme sa totiž na vzácnu ruinu budhistickej stúpy zo 6. až 7. storočia. Táto stúpa je dôkazom toho, ako týmto odľahlým kútom sveta prechádzali dejiny a&nbsp;náboženstvá. Pred príchodom islamu tu mal budhizmus hlboké korene a&nbsp;na mnohých miestach Tadžikistanu nájdeme spomienky na toto obdobie. Budhistické stopy dokazuje aj okolie. Blízke skalnaté výbežky a&nbsp;kopce v&nbsp;sebe majú množstvo väčších či menších dier. <em>„Tam žili budhistickí mnísi a&nbsp;takýchto jaskýň tu vraj bolo dokonca niekoľko desiatok,“</em> ubezpečuje ma Mohamed.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Kamene ako poslovia jari</h3>
<p>Dedinka Jamg je známa široko-ďaleko svojou tradíciou pamírskych domov. Ak sa chcete do nejakého z&nbsp;nich pozrieť a&nbsp;vychutnať jeho detaily, skôr či neskôr skončíte práve v&nbsp;Múzeu pamírskych tradícií. Tradičný pamírsky dom kedysi patril miestnemu súfijskému svätcovi Mubarakovi Kadamovi Váchánímu, ktorý žil na prelome 19.&nbsp;a&nbsp;20.&nbsp;storočia, a&nbsp;je najkrajšou etnografickou zbierkou celého regiónu. Jamg je zhluk niekoľkých navzájom sa prepletajúcich ulíc s&nbsp;veľkými domami, kde sa život odohráva za bránou na skrytom nádvorí.</p>
<p>Mubarak Váchání bol renesančný človek. Bol to básnik, svätec, matematik aj astronóm a&nbsp;dokonca sa pohrával s&nbsp;počítaním času a&nbsp;so slnečným kalendárom. <em>„Tento kameň s&nbsp;dierou je jeho nástroj, ktorým vedel počítať čas a&nbsp;začiatok jari,“</em> rozpráva miestna žena, ktorá je štvrtou generáciou v&nbsp;línii obľúbeného svätca. <em>„Tam na kopci oproti je druhý kameň, a&nbsp;keď cez ich otvory prešiel slnečný lúč, začala sa jar,“</em> ukáže na neďaleký pahorok. <em>„Bolo veľmi dôležité vedieť, kedy prichádza jar, pretože jej príchod prinášal oslavu života a&nbsp;pripravovali sme sa na to, že opäť začneme robiť na poliach,“</em> vysvetľuje.</p>

<h3>Dom bez izieb</h3>
<p>Tradičný dom je krásny. Ukrýva sa za bránou ozdobenou zvieracími rohami. Je preň typická drevorezba, a&nbsp;keď vojdeme dnu, z&nbsp;každej steny dýchajú tradície pamírskeho umenia. Dom nemá žiadne izby a&nbsp;všetko je otvorené, bez súkromia. <em>„Päť stĺpov predstavuje rodinu proroka Mohameda,“</em> vysvetľuje sprievodkyňa v&nbsp;múzeu. Akoby tu každý detail mal skrytý význam, ktorý poznajú všetci domáci. Návštevník sa pozrie na interiér a&nbsp;páči sa mu drevený obklad, strop zapadajúci do seba, zvýšené pódiá, ale miestni vidia aj symboliku ukrytú pred svetom.</p>
<p>Blíži sa večer, a&nbsp;tak sa presunieme k&nbsp;dedinke Langar takmer na koniec váchánskeho údolia. Ospalá dedinka sa so zapadajúcim slnkom mení na živé miesto. Domáci sa stretávajú na ulici, sedia pred domami či na tapčanoch a&nbsp;popíjajú čaj vo svojich záhradkách. Hotely tu nie sú, a&nbsp;tak budete spať u&nbsp;domácich. V&nbsp;záhrade majú desiatky marhúľ, na tapčane rozvoniava čaj a&nbsp;atmosféra je taká príjemná, že by ju človek nevymenil ani za najkrajší podnik sveta. Po zotmení sa spievajú pamírske piesne, domom sa rozlieha ťahavý zvuk lokálnej hudby a&nbsp;miestni si zatancujú. Netreba televízor, internet, nič z&nbsp;moderného sveta, pretože tu sa stále žije ako pred storočím. Východ a&nbsp;západ slnka, políčko za domom, ovocné stromy, úsmevy na tvári a&nbsp;ťažký život, ktorý sa vpíja do hlbokých vrások. Váchánsky koridor je rozhodne čarokrásny, no tvrdý kúsok zeme.</p>

Stredoázijský unikát: V Tadžikistane sa vrátite o storočie dozadu

Tomáš Kubuš

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Stredoázijský unikát: V Tadžikistane sa vrátite o storočie dozadu

Tomáš Kubuš

Súvisiace články

Červená rozkošnica. Keď sa srbská Dolná Lokošnica mení na ozajstné Paprikovo

Iránsky Širáz má všetko, čo si pod orientálnym názvom dokážete predstaviť

Ostrov slnka: Sicília ponúka intenzívne gastronomické zážitky aj potravu pre dušu

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás