Rusko, najväčší štát na svete, ponúka rôznorodé klimatické podmienky. Väčšina z nás ho má spojené s chladom a extrémnymi mrazmi a práve za nimi mám namierené aj ja. Prvýkrát som Rusko navštívil v lete pred štyrmi rokmi. Transsibírskou magistrálou som prešiel z Moskvy do Irkutska, kde som si dal sľub, že na Sibír sa vyberiem ešte raz, tentoraz v poriadnej zime. Pristávam v sibírskom hlavnom meste Irkutsk, vonku je –23 °C. Taxík z letiska odmietam a vyberám sa do mesta pešo, aby som naplno precítil tú ikonickú sibírsku zimu. Fúka studený vietor a ľudia tu chodia ako tučniaky – s rukami vo vreckách sa tackajú zo strany na stranu, zababušení v hrubých kabátoch. Zapadol som medzi nich veľmi rýchlo.

Republika Sacha

Dlhým tvarom Jakutská republika, je najväčšia republika Ruskej federácie nachádzajúca sa vo východnej časti krajiny na Sibíri. S rozlohou 3 103 200 km2 zaberá tri časové pásma, žije tu okolo 950 tisíc obyvateľov. V oblasti leží okolo 700 jazier, nachádza sa tu aj veľké množstvo nerastných surovín, ťaží sa ropa, diamanty.

 

Obyvatelia sú veľmi priateľskí a pohostinní. Vravia, že keby neboli súčasťou Ruska, bohatstvom by konkurovali Spojeným arabským emirátom. Vzťahy s Ruskom sú však veľmi dobré. Hovorí sa tu prevažne jakutským jazykom, ktorý je podobný napríklad turečtine. V celej republike Sacha je zhruba dvakrát drahšie, ako v iných častiach Ruska. Platí to najmä o ovocí a zelenine, ktorého je v oblasti nedostatok.

 

Stravovať sa vegetariánsky možno aj v Ojmjakone, no ponuka je veľmi obmedzená. Mráz je suchý, čo v kombinácii s bezvetrím, ktoré v jakutskej oblasti panuje, vytvára celkom znesiteľné klíma. Nie je teda nutné žiadne expedičné vybavenie. Výborne poslúžia aj hrubé vlnené svetre. Ja som mal na sebe sedem vrstiev, tri vrstvy na nohách a dvoje hrubé termo ponožky. Bolo mi teplo.

 

Elektroniku je nutné mať vodeodolnú. Najväčším testom sú pre ňu prechody z chladu do tepla, niekedy môže byť rozdiel aj 100 stupňov. Mobil, ak je držaný v teplom vrecku a používaný účelovo, vydrží. Dron, keďže má silné batérie, ktoré ho vnútorne zohrejú, dokáže lietať aj v teplotách -50°C.

Šmýkanie po najhlbšom jazere sveta

Mesto Irkutsk postavili ruskí dekabristi, je to sibírske centrum inteligencie a umenia. Miestni šľachtici bojovali za to, aby mestom išla Transsibírska magistrála, čo sa im aj podarilo. Cez Couchsurfing stretávam miestnych priateľských ľudí. Po prehliadke mesta smerujeme do Listvianky, rybárskej dedinky na brehu Bajkalu. Ide o najznámejšie miesto, ktoré možno z Irkutska navštíviť. Miestni ho však nemajú príliš v láske. Je tam na ich vkus priveľa ruchu, turistov, komercie. Aktuálne tu ortuť teplomera ukazuje –27 °C, a aj keď sem chodí autobus každú polhodinu, veľa ľudí tu nie je.

V januári ešte Bajkal nie je úplne zamrznutý, a aj keď je ľad na chôdzu dostatočne pevný, predsa len sa po ňom pohybujem s rešpektom. Legálne sa totiž môžeme kĺzať po ľade len so vznášadlom, čo je pre miestnych, samozrejme, lákavý biznis. Po zamrznutom Bajkale sa tu s nami šmýka veľa Kórejčanov a Číňanov, ktorí jazero považujú za ľahšie dosiahnuteľný severný pól. Ľad je v tejto oblasti číry, bez snehovej pokrývky, takže pekne vidno na dno. Sme však len zhruba pol kilometra od brehu, ďalej to radšej neriskujeme. Prechádzka po najhlbšom jazere sveta (až 1 642 metrov) je však v každom prípade zaujímavý zážitok.

Ostrov šamanov

Večer sa vraciam do hostela a plánujem cestu na ostrov Oľchon, známy autentickou, až mystickou atmosférou. Miestni vravia, že keď sa na Oľchon dostanete, hneď pocítite úľavu od vonkajšieho sveta. Na ostrove žije veľa šamanov, liečiteľov a mnoho ľudí ho navštevuje práve preto. Mňa však zaujímajú najmä prírodné krásy Bajkalu, skala Šamanka a to, ako sa na ostrove žije. Elektrinu tam zaviedli len nedávno, nie je tam ani centimeter asfaltu a v osade Chužir žije zhruba päťtisíc obyvateľov. Z Irkutska sa do dvesto kilometrov vzdialenej osady Chužir dostávam dvoma minibusmi a vznášadlom. V lete mi postačoval jeden dopravný prostriedok. Strechu nad hlavou nachádzam u miestnych, je to však komerčné ubytovanie, štyrikrát drahšie než v Irkutsku. Sprcha je vonku, no aspoň je teplá.

Článok pokračuje na ďalšej strane.