Prečo sme však v&nbsp;názve článku spomenuli slávneho nemeckého spisovateľa a&nbsp;nemenej známeho filmového tajného agenta? Obidvaja totiž majú s&nbsp;českými kúpeľmi mnoho spoločné. Ale o&nbsp;tom neskôr...

Sú najmenšie zo spomínanej trojice kúpeľov a&nbsp;smerom od slovenských hraníc sa nachádzajú najďalej. Aj preto sme začali našu púť práve v&nbsp;nich a&nbsp;postupne sme sa prepracovali až do najväčších a&nbsp;najbližších Karlových Varov. Tamojšie pramene boli známe už v&nbsp;stredoveku, keď sa kyselka z&nbsp;nich ešte dovážala do Chebu a&nbsp;predávala sa ako stolová voda. Mesto aj kúpele vznikli až v&nbsp;roku 1793 nariadením cisára Františka I. a&nbsp;vďaka jednotnej klasicistickej architektúre majú kúpeľní hostia dodnes pocit, akoby sa vrátili do starých čias. 

Františkovy Lázně sú malebné mesto so šachovnicovým pôdorysom a&nbsp;s&nbsp;množstvom empírových a&nbsp;klasicistických budov umiestnených uprostred krásnych parkov a&nbsp;lesoparkov v&nbsp;anglickom štýle. Malebné mestečko poctil svojou návštevou aj cisár Karol­&nbsp;I. alebo František Jozef&nbsp;II. Časť svojho diela tam napísala Božena Němcová a&nbsp;Johann Wolfgang Goethe tam skúmal sopku Komorní hůrka kúsok za mestom, ktoré ako celok leží vo významnej vulkanickej oblasti.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MIEST AKO STVORENÝCH NA RELAX NÁJDETE V GALÉRII

Architektúru z&nbsp;prelomu 18.&nbsp;a&nbsp;19. storočia sprevádza podobne ako v&nbsp;iných kúpeľoch široká škála moderných rehabilitačných procedúr a&nbsp;bohatá ponuka liečebných a&nbsp;relaxačných pobytov. Najznámejšie sú Františkov a&nbsp;Luisin prameň – oba kúpeľné pavilóny, v&nbsp;ktorých pramene vyvierajú, patria medzi najkrajšie stavby a&nbsp;zároveň symboly Františkových Lázní.

Okrem iného sa tam liečia najmä gynekologické ochorenia vrátane neplodnosti, a&nbsp;tak keď v&nbsp;roku 1923 sochár Adolf Mayerl vytesal parkovú plastiku malého chlapčeka s&nbsp;rybou – symbolom plodnosti, čoskoro sa medzi pacientkami rozšírila fáma, že každá žena, ktorá sa dotkne palca ľavej nohy sochy, otehotnie. Legendu údajne vymyslel kúpeľný fotograf pán Škarda, ale dodnes je živá a&nbsp;chlapček, prezývaný František, sa od dotykov len tak leskne. Originál sochy nájdete v&nbsp;mestskom múzeu. Tradičná františkolázňanská kúra dokáže uľaviť aj od bolesti kĺbov a&nbsp;pomôcť so srdcovými, s&nbsp;cievnymi alebo kožnými problémami.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Staré časy pripomínajú dve romantické vyhliadkové veže, rozhľadňa Salingburg a&nbsp;rozhľadňa pri reštaurácii Zámeček. Naopak, novodobou dominantou je Aquaforum, komplex bazénov s&nbsp;wellnessovým centrom, so saunami a&nbsp;s&nbsp;množstvom atrakcií. Je súčasťou tradičného luxusného hotela Pawlik – najväčšieho hotela vo Františkových Lázňach v&nbsp;priamom prepojení s&nbsp;kúpeľnou klinikou a&nbsp;balneoprevádzkou Cisárske kúpele. Už pri pohľade na tento rozsiahly komplex sa vám zastaví dych. Vnútorný veľký akva­park ponúka rekreačné bazény s&nbsp;teplotou 32 stupňov Celzia s&nbsp;vodnou stenovou masážou, so vzduchovými masážnymi lavicami a&nbsp;s&nbsp;perličkovým kúpeľom, ale aj vzduchové rúrkové ležadlá s&nbsp;opierkami, na ktorých si užijete príjemné bublanie. Vonkajší areál zase zaujme rekreačným a&nbsp;plaveckým bazénom, trojprúdovou kĺzačkou, celoročnou vonkajšou vírivkou a&nbsp;ďalším detským bazénom.

Medzi zaujímavé miesta, ktoré v&nbsp;okolí Františkových Lázní lákajú na výlety, nepochybne patrí prírodná rezervácia Soos, prezývaná aj český Yellowstone. Nájdete tam rozľahlé rašeliniská s&nbsp;jazierkami, minerálnymi prameňmi, náučným chodníkom, geologickým parkom a&nbsp;s&nbsp;múzeom pravekých zvierat. Zo zeme vyviera veľké množstvo minerálnych prameňov aj čistý oxid uhličitý v&nbsp;takzvaných mofetách. Náučný chodník vedie po dne vyschnutého jazera, ktoré malo slanú (minerálnu) vodu. Park možno azda najlepšie charakterizovať ako prazvláštnu mesačnú krajinu rozbrázdenú eróziou a&nbsp;pokrytú žltou a&nbsp;bielou vrstvou vyzrážaných minerálnych solí. Ešte pred sto rokmi to však vyzeralo celkom inak, keďže povrchovo sa tam vo veľkom ťažila rašelina na kúpeľné účely a&nbsp;kremelina na priemyselné využitie.

Po ukončení ťažby sa na narušené plochy začala prinavracať príroda. V&nbsp;rezervácii dnes žije veľa chránených živočíchov a&nbsp;rastie tam množstvo mokraďových a&nbsp;slanomilných rastlín. Národná prírodná rezervácia bola vyhlásená v&nbsp;roku 1964 na ploche 221 hektárov, prístupná je jej menšia časť, a&nbsp;to pohodlným 1,2&nbsp;kilometra dlhým dreveným náučným chodníkom umiestneným nad zemou a&nbsp;vedúcim po dne vyschnutého jazera. Nájdete tam aj európsku raritu, takzvaný kremelinový štít – nahromadenú kremelinu zo schránok jazerných rias a&nbsp;rozsievok usadených na dne jazera. V&nbsp;rašelinisku Soos rastú mokraďové a&nbsp;slanomilné rastliny, z&nbsp;bahenných sopiek so sykotom uniká oxid uhličitý, v&nbsp;iných buble voda a&nbsp;bahno. Rezervácia Soos leží len šesť kilometrov severovýchodne od Františkových Lázní a&nbsp;jej návšteva určite stojí za to. 

V&nbsp;areáli je aj prírodný geologický park, múzeum, pavilón s&nbsp;expozíciou Dejiny Zeme a&nbsp;výstava s&nbsp;veľkoplošnými reprodukciami obrazov Zdeňka Buriana a&nbsp;s&nbsp;modelmi prehistorických jašterov v&nbsp;životnej veľkosti. Zaujme aj stanica na záchranu živočíchov a&nbsp;expozícia Vtáčí svet. Mimochodom, slovo Soos (čítaj „sós“) nie je skomolenou skratkou núdzového signálu, ale je odvodené od nemeckého slova Sasse (čítaj „sáse“), ktorým sa kedysi označovali terénne zníženiny, priehlbiny či pelechy a&nbsp;útočiská pre zver.

Máloktoré mesto sa môže chváliť takou kuriozitou, ako je chebský Špalíček. Jeho farebné hrazdené domy, ktoré pretína miestami len 160 centimetrov široká ulica Kramářská, dokresľujú rozprávkovú atmosféru hlavného chebského námestia. Vynechať by ste nemali ani jednu z&nbsp;najcennejších románskych pamiatok strednej Európy –&nbsp;Chebský hrad s&nbsp;Kaplnkou svätého Erharda a&nbsp;Uršuly. Dominantou hradu je Čierna veža, súčasť románskeho opevnenia postavená z&nbsp;čierneho sopečného tufu. Veľmi tvrdý kameň presne opracovaný do kvádrov sa na stavbu dovážal z&nbsp;vôbec najmladšej sopky v&nbsp;Česku Komorní hůrka. 

Knieža Valdštejn, celým menom Albrecht Václav Eusebius z&nbsp;Valdštejna (1583&nbsp;–&nbsp;1634), bol jedným z&nbsp;najznámejších bojovníkov českej histórie. Už ako zosadený hlavný veliteľ cisárskych armád si Cheb vybral ako posledné územie na vyjednávanie, čo sa mu stalo osudným. K&nbsp;jeho úkladnej vražde došlo v&nbsp;noci 25.&nbsp;februára 1634 v&nbsp;Pachelbelovom dome, kde sú umiestnené expozície chebského múzea.

Za návštevu určite stoja aj chebské krovy – unikátne strechy starých mestských domov. Ide o&nbsp;fenomén, ktorý svojím významom presahuje hranice republiky a&nbsp;možno aj strednej Európy. Ich dokonalú štruktúru bez jediného železného spoja chodia skúmať študenti architektúry nielen z&nbsp;Česka a&nbsp;zo Slovenska, ale aj z&nbsp;Nemecka a&nbsp;iných krajín sveta. Nájdete tam konštrukcie, ktoré vznikali v&nbsp;rôznych časových obdobiach, sú tam gotické, barokové, aj renesančné krovy. V&nbsp;Chebe sa nachádza aj najstarší krov v&nbsp;Českej republike, ktorým je konštrukcia na františkánskom kláštore. 

Kvôli oddychu, doplneniu energie, ako aj skvelému obedu odporúčame navštíviť reštauráciu Hvězda v&nbsp;hornej časti hlavného námestia, kde budete mať okrem kulinárskeho zážitku aj ten umelecký – vďaka modernému, dizajnérskemu interiéru. Reštaurácia sa však môže pochváliť aj skvelým tankovým pivom Skaut, ktoré varia priamo na mieste vo vlastnom pivovare. 

„Mariánské Lázně sú najkrajšie zo všetkých u&nbsp;nás,“ vyhlásil Jaroslav Seifert, český básnik, spisovateľ, novinár a&nbsp;prekladateľ, ktorý sa tam často zdržiaval na liečení. Z&nbsp;presláveného trojuholníka západočeských kúpeľných miest sú najmladšie. Od roku 2021 sú takisto na Zozname svetového dedičstva UNESCO v&nbsp;rámci kategórie slávne kúpeľné mestá Európy. Starostlivo upravené parky, nádherná architektúra a&nbsp;krása okolitej prírody z&nbsp;nich robia uznávané kultúrne a&nbsp;spoločenské centrum. K&nbsp;atrakciám centra mesta najmä vo večerných hodinách nepochybne patrí Spievajúca fontána. Hrá denne od siedmej ráno do siedmej večer, a&nbsp;to každú nepárnu hodinu a&nbsp;o&nbsp;deviatej a&nbsp;desiatej hodine večer vrátane atraktívnej projekcie s&nbsp;farebným osvetlením.

Centrom kúpeľného života boli vždy kolonády. Hlavná kolonáda Mariánskych Lázní je novobaroková stavba z&nbsp;rokov 1888 až 1889, ktorá sa stala dominantou kúpeľnej promenády. Unikátna liatinová konštrukcia je zároveň najdlhšou kolonádou v&nbsp;Česku. Nezabudnite si vziať pohárik – tamojší liečivý prameň vám vleje novú krv do žíl. <br>V&nbsp;roku 2023 získali Mariánské Lázně štatút klimatických kúpeľov. Stali sa tak jediným mestom, ktoré má všetky liečivé zdroje dostupné na jednom mieste. Na liečbu sa využívajú všetky prírodné zdroje: minerálna uhličitá voda, prírodný oxid uhličitý na plynové zábaly alebo injekcie, ako aj peloidy (rašeliny, slatiny a&nbsp;bahná).

Neďaleko Mariánskych Lázní leží rozhľadňa Hamelika z&nbsp;roku 1876. Nachádza sa vo výške 723 metrov nad morom a&nbsp;je voľne prístupná všetkým, ktorí si chcú užiť výhľad na kúpeľnú časť mesta Mariánské Lázně, Slavkovský les či Zelenú horu. Kúpeľné procedúry, ako aj luxusné ubytovanie pod jednou strechou si najlepšie užijete v&nbsp;hoteli Nové Lázně. Jeho návšteva určite stojí za to aj vďaka unikátnej zmesi prírodných liečebných procedúr, honosnej architektúre a&nbsp;mnohým slávnym hosťom, ktorí ho za viac ako 200&nbsp;rokov existencie navštívili. Za zmienku stoja Chopin, Goethe či kráľ Eduard VII. – jeho kráľovskú kúpeľnú kabínu možno v&nbsp;hoteli stále vidieť. Novorenesančný dizajn, rímske kúpele, využitie prírodných minerálnych prameňov a&nbsp;rašeliny, ako aj prepracovaná ponuka kúpeľných a&nbsp;relaxačných programov robí z&nbsp;návštevy tohto kúpeľného hotela skutočne nezabudnuteľný zážitok.

Český Krumlov pozná azda každý cestovateľ. Hovorí vám však niečo názov Loket? Krásne starobylé mestečko na výraznom skalnom ostrohu s&nbsp;nádherným stredovekým hradom obteká z&nbsp;troch strán rieka Ohře (po nemecky Eger). Okrem iného zaujme krásnym námestím s&nbsp;barokovým stĺpom Najsvätejšej Trojice a&nbsp;množstvom meštianskych historických domov. Práve tam na terase hotela U Bílého koně vraj Johann Wolfgang Goethe požiadal o&nbsp;ruku Ulriku von Lewetzov.

Na hrade Loket si okrem zachovaných a&nbsp;zreštaurovaných interiérov môžete prezrieť zbierku krehkého kúpeľného porcelánu alebo aj pochmúrnu expozíciu útrpného práva vo väzenských kobkách. Môžete vystúpiť na vežu a&nbsp;pozrieť sa na mesto pekne z&nbsp;výšky. Rodinám s&nbsp;deťmi spestria prehliadku postavičky z&nbsp;loketských povestí, k&nbsp;dispozícii je aj kópia loketského meteoritu, ktorý pre svoj divný tvar dostal prezývku Zakletý purkrabí.

Legendárne pivo a najväčšia zbierka pohárikov

Nezabudnite ochutnať loketské pivo, ktoré sa varí v&nbsp;malom pivovare Svatý Florian v&nbsp;pôvodnej sladovni pod bývalou poštou, v&nbsp;hoteli Cisár Ferdinand. V&nbsp;objekte sa pri stavebných prácach našli zvyšky pôvodnej sladovne, v&nbsp;nej je teraz piváreň. V&nbsp;pivovare je aj kópia udelenia pivovarníckeho práva, ktoré Loktu udelil Karol IV. v&nbsp;roku 1352. Ďalšou zaujímavosťou v&nbsp;pivovare je najväčšia zbierka kúpeľných pohárikov (vyše 3&nbsp;000 kusov podľa posledného sčítania), tak­zvaných koflíkov, určených na popíjanie vody v&nbsp;rámci kúpeľnej liečebnej kúry. Základ zbierky vytvoril už v&nbsp;roku 1951 MUDr. Jaroslav Dolina, slávny balneológ, ktorý strávil celý život liečbou kúpeľných hostí v&nbsp;Lokti, ale aj v&nbsp;neďalekých Karlových Varoch. 

Unikátna zbierka, ktorú z&nbsp;väčšej časti tvoria porcelánové poháriky s&nbsp;karlovarskými námetmi vyrobené do roku 1945, mapuje tento kúpeľný fenomén počnúc druhou polovicou 18.&nbsp;storočia. Zbierka je vystavená v&nbsp;interiéroch Payerovho domu na námestí (súčasť pivovarského obchodíka). Loket býva aj obľúbenou zastávkou vodákov pri plavbách po rieke Ohře. Hovorí sa, že medzi Loktom a&nbsp;Karlovými Varmi sa nachádza jeden z&nbsp;najkrajších riečnych úsekov v&nbsp;Česku.

Najvýznamnejšie kúpeľné mesto v&nbsp;Českej republike založené Karolom IV. navštívia ročne tisíce turistov z&nbsp;celého sveta. Od roku 2021 je preto na Zozname svetového dedičstva UNESCO. Historické kúpeľné budovy a&nbsp;priľahlé kolonády rovnako ako pamiatkovo chránené hotely a&nbsp;ďalšie kultúrne skvosty vás uchvátia svojou veľkosťou a&nbsp;prepychom. Karlove Vary oplývajú približne osemdesiatimi prameňmi termálnej vody, ktorá má blahodarný vplyv na liečenie črevných chorôb, na žalúdok aj pečeň. Tým najznámejším je Karlovarské žriedlo, ktoré vyviera z&nbsp;hĺbky 2&nbsp;500 metrov a&nbsp;s&nbsp;teplotou 73 stupňov Celzia je to zároveň najteplejší termálny prameň Českej republiky. Nájdete ho v&nbsp;centre Karlových Varov na Vřídelnej kolonáde, kde vďaka tlaku a&nbsp;obsahu plynného oxidu uhličitého dosahuje neuveriteľnú výšku až 12 metrov. 

Okrem kúpeľníctva sú Karlove Vary domovom skla a&nbsp;porcelánu. Sklársky priemysel je spätý predovšetkým s&nbsp;firmou Moser, ktorá vyrába nápojové a&nbsp;dekoratívne sklenené produkty a&nbsp;zároveň je výrobcom Krištáľového glóbusu – hlavnej ceny Medzinárodného filmového festivalu v&nbsp;Karlových Varoch. A&nbsp;darí sa tam aj potravinárskemu priemyslu. Veď kto by nepoznal slávny bylinný likér Becherovka, karlovarské minerálne vody Mattoni, Magnesia, Poděbradka, Dobrá voda, Hanácká kyselka a&nbsp;Aquila alebo slávne karlovarské kúpeľné oblátky. Príďte ich ochutnať a&nbsp;spoznajte krásu mesta, ktoré v&nbsp;minulosti navštívili osobnosti ako skladateľ Ludwig van Beethoven, ruský cár Peter Veľký, operná speváčka Ema Destinnová alebo taliansky huslista Niccolò Paganini.

Západočeské mesto s&nbsp;necelými päťdesiatimi tisíckami obyvateľov vám na 59 štvorcových kilometroch odkryje mnohé poklady. Najvyššia koncentrácia pamiatok sa nachádza v&nbsp;kúpeľnom centre mesta pozdĺž rieky Teplá, ktorá je prítokom rieky Ohře. V&nbsp;jeho okolí nájdete rozhľadne a&nbsp;vyhliadky doplnené rôznymi pamätihodnosťami. 

Presne nad kúpeľným mestom Karlove Vary sa napríklad týči neprehliadnuteľná rozhľadňa Diana. Vežu z&nbsp;roku 1914 nájdete na Výšine priateľstva nad Grandhotelom Pupp. Dostanete sa k&nbsp;nej buď pešo lesnými chodníkmi, alebo lanovkou. Na ochodzu rozhľadne Diana do výšky 25 metrov vyjdete takisto buď výťahom, alebo si pretiahnete nohy a&nbsp;precvičíte lýtka na 150&nbsp;schodoch. Výhľad určite stojí za to, v&nbsp;krásnom počasí je vidieť až do vzdialenosti 70 kilometrov. K&nbsp;rozhľadni patrí reštaurácia Diana s&nbsp;príjemnou lesnou terasou. Obed v&nbsp;nej môže byť príjemným zavŕšením vášho predĺženého víkendu v&nbsp;kúpeľnom trojuholníku Karlovarského kraja.

Nemecký spisovateľ, básnik, dramatik (28. 8. 1749 –&nbsp;22. 3. 1832) a&nbsp;tvorca legendárneho Fausta miloval české kúpele a&nbsp;chodil tam od roku 1785. Častejšie a&nbsp;dlhší čas sa síce zdržiaval v&nbsp;Karlových Varoch a&nbsp;v&nbsp;Tepliciach, ale v&nbsp;Mariánskych Lázňach prežil posledné tri letné kúpeľné pobyty. Práve tam stretol svoju poslednú veľkú lásku a&nbsp;práve odtiaľ naposledy odchádzal z&nbsp;Čiech. Keď sa dospievajúce dievča bláznivo zamiluje, nikoho to neprekvapí, ale keď sa zamiluje starý muž, kdekto nad tým krúti hlavou. 

Príbeh milostného vzplanutia 72-ročného básnika k&nbsp;sedemnásťročnej slečne, ku ktorému došlo v&nbsp;roku 1821 v&nbsp;Mariánskych Lázňach, je dodnes zahalený rúškom pikantného tajomstva. Je známe, že tým mužom bol veľký nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe a&nbsp;meno mladej slečny je Ulrika von Levetzow. Keď sa tí dvaja stretli uprostred kúpeľnej sezóny v&nbsp;Mariánskych Lázňach, dievča sa práve vrátilo z&nbsp;francúzskeho dievčenského penzionátu. Záhadný príbeh neuzavretého vzťahu do Mariánskych Lázní dodnes priťahuje umelcov, spisovateľov, básnikov a&nbsp;všetky romantické duše.

Príbeh veľkej lásky sa skončil náhle a&nbsp;neodvratne. Nikdy sa s&nbsp;istotou nedozvieme, či Goethe požiadal o&nbsp;Ulrikinu ruku alebo nie, ale ak áno, rodina Levetzowcov sa ocitla v&nbsp;chúlostivej situácii. Taký veľký vekový rozdiel bol aj na vtedajšie pomery na zamyslenie, ale rázne odmietnutie mohlo vyvolať škandál s&nbsp;ďalekosiahlymi spoločenskými následkami. Levetzowci reagovali jediným možným spôsobom: jedného dňa v&nbsp;lete roku 1823 sa jednoducho zbalili a&nbsp;z&nbsp;Mariánskych Lázní odišli. 

Tí dvaja sa už potom nikdy nestretli. Básnik neskrýval sklamanie, odišiel na svoje panstvo do Weimaru a&nbsp;do Mariánskych Lázní ani do Čiech sa nikdy viac nevrátil. Ulrika odmietla viacero ponúk na sobáš, nikdy sa nevydala a&nbsp;zomrela v&nbsp;95 rokoch na panstve v&nbsp;Třebívliciach. Tajomstvom je zahalený aj posledný deň jej života. Vtedy spálila všetky Goetheho listy a&nbsp;požiadala, aby po jej smrti urnu s&nbsp;popolom vložili do jej rakvy. Aké tajomstvo asi skrývala intímna korešpondencia? A&nbsp;naozaj skončila v&nbsp;plameňoch alebo sa raz niekde objavia posledné zatúlané listy?

Karlove Vary sú známe nielen svojimi blahodarnými prameňmi, ale aj vďaka filmovému festivalu, ktorý sa tam každoročne koná. Málokto však vie, že kúpeľné mesto je aj rajom pre filmové štáby. Filmári z&nbsp;Česka aj zo zahraničia tam natočili už viac ako 120&nbsp;snímok. Prejdite sa historickým centrom a&nbsp;spoznajte známe miesta zo slovenských i&nbsp;zahraničných filmov!

Krásne kúpeľné mesto s&nbsp;unikátnou architektúrou, kolonádami a&nbsp;parkmi láka filmárov z&nbsp;celého sveta. Najslávnejší je určite päťhviezdičkový Grand­hotel Pupp, ktorý začal písať svoju históriu v&nbsp;roku 1701 a&nbsp;ani po vyše troch storočiach nestratil nič zo svojho šarmu. Pupp je hotel, ktorý filmové celebrity nielen hostí, ale sám filmové roly dostáva.

Krásne kúpeľné mesto s&nbsp;unikátnou architektúrou, kolonádami a&nbsp;parkmi láka filmárov z&nbsp;celého sveta. Najslávnejší je určite päťhviezdičkový Grand­hotel Pupp, ktorý začal písať svoju históriu v&nbsp;roku 1701 a&nbsp;ani po vyše troch storočiach nestratil nič zo svojho šarmu. Pupp je hotel, ktorý filmové celebrity nielen hostí, ale sám filmové roly dostáva. Po období československých filmov v&nbsp;70. rokoch 20. storočia (Svadba s&nbsp;podmienkou, Pan Tau, Vrchní, prchni!, Rozpaky kuchára Svätopluka, Náhrdelník a&nbsp;ďalšie) si väčšiu úlohu zahrala slávnostná sála grandhotela Pupp v&nbsp;romantickom filme Prsteň s&nbsp;Nastassjou Kinskou v&nbsp;hlavnej úlohe. 

V&nbsp;roku 2003 nasledovala akčná komédia Rytieri zo Šang­haja, v&nbsp;ktorej Jackie Chan a&nbsp;Owen Wilson predvádzajú svoje hrdinské kúsky v&nbsp;Zrkadlovej sále a&nbsp;v&nbsp;grand­restaurante. Bezpochyby najslávnejšie sú však komerčne úspešné filmy Casino Royale (2006), klasická bondovka s&nbsp;Danielom Craigom a&nbsp;Evou Greenovou, či Posledné prázdniny (2005), remake americkej filmovej klasiky s&nbsp;Queen Latifah a&nbsp;Gérardom Dépardieuom v&nbsp;hlavných rolách.

Jedna z&nbsp;kolonád sa zapísala do análov českej filmovej tvorby vďaka nestarnúcej komédii Vrchní, prchni! a&nbsp;nezabudnuteľnému behu čašníkov. Ten sa tam organizuje dodnes, v&nbsp;posledných rokoch je Běh výčepních dokonca súčasťou Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary. <br>Popularita Karlových Varov lákala filmárov už v&nbsp;počiatkoch českého filmu. Vďaka tomu vieme, ako vyzeralo mesto bez dnešných dominánt, ako je Vřídelní kolonáda alebo hotel Thermal. 

Ďalšou slávnou filmovou zastávkou by mohol byť práve hotel Thermal, ktorý sa stáva každoročne ústredným bodom Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary. Jeho práve zrekonštruované najvyššie poschodia (päť z&nbsp;celkovo pätnástich) oceníte najmä pre nádherný výhľad na celé Karlove Vary, ako aj pre unikátny vonkajší bazén s&nbsp;teplou minerálnou vodou, z&nbsp;ktorého vidíte mesto ako na dlani.