„Spišu sa vypomstili nielen všetky vojny, ktoré sa prehnali jeho územím, ale aj všetky režimy. Platí to aj o Spišskom Podhradí,“ načrel do histórie mestečka Vladimír Olejník (44), vedúci archivár Spišského biskupstva.

Štyritisíc obyvateľov Spišského Podhradia strážia od stredoveku dve významné neprehliadnuteľné dominanty. Na východe Spišský hrad, najrozsiahlejší stredoveký hradný komplex v strednej Európe, na vyvýšenine na západnom okraji mesta hradbami obohnaná Spišská Kapitula s dvojicou dominantných veží Katedrály svätého Martina.

Dejiny Spišského Podhradia sú bytostne späté s jedným aj druhým symbolom, bez nich by mala história mesta celkom inú podobu. Chudobnejšiu, možno menej romantickú, ale určite nie takú zaujímavú.

Spišské Podhradie

Poloha: Prešovský kraj, okres Levoča, región Spiš

 

Prvá písomná zmienka: rok 1249

 

Počet obyvateľov: 4 013 ( k 31. 12. 2018)

 

Nezamestnanosť v okrese: 8,60 %

Z podhradia vyrástlo Podhradie

„Ako potvrdzujú historické listiny a výskumy archeológov, naše mesto vzniklo v 12. storočí ako skutočné podhradie pod travertínovým bralom, na ktorom už vtedy trónil Spišský hrad. A v 13. storočí sa z malej osady zrodilo mestečko nezávislé od hradu,“ uviedol nás do histórie Spišského Podhradia jeho primátor Michal Kapusta (46).

V susedstve tohto jedinečného pokladu európskej kultúry a Spišského Podhradia sa nachádza aj nevšedné dielo prírody – národná prírodná rezervácia Dreveník. Travertínová kopa tvaru stolovej hory je veľkým lákadlom pre archeológov, historikov, geológov, turistov i skalolezcov. Nový dych nabrala bývala servisná obec Spišského hradu na prelome 12. a 13. storočia, keď začali spišskú krajinu medzi kráľovským mestom Levoča a pohorím Branisko osídľovať nemeckí kolonisti.

„Podstatný význam v procese premeny servisného podhradia na mesto malo veľké privilégium kráľa Štefana V., ktorým v lete roku Pána 1271 udelil všetkým spišským obciam, v ktorých bývalo viac nemeckých kolonistov, mestské práva,“ osvetlil nám právny základ premeny malej obce na mesto Spišské Podhradie jeho primátor.

Pripomína však aj to, že vzťahy vedenia mesta a mešťanov so susedmi žijúcimi na hrade a v kapitule často neboli románovo idylické, ako by sa na blízkych a dobrých susedov patrilo. Keď sa Spišské Podhradie stalo po vydaní veľkého privilégia pre spišských Sasov oficiálne mestom a začalo uplatňovať nové mestské práva, narazilo na veľký odpor svojho silného suseda – prepošta kapituly a celého Spiša.

Prvé spory boli o pozemky, ale bol tu aj veľký spor medzi prepoštom a spišskými kráľovskými farármi o ich právo voľne odkazovať v testamentoch svoje majetky. „V druhej polovici 16. storočia poznačilo život obyvateľov Spišského Podhradia mnoho sporov s ďalším silným súperom – Spišským hradom.

Zvady o majetky riešili kapitáni hradu so zbraňami v rukách. Mesto protestovalo napríklad aj proti zriadeniu výčapu vína na mýtnej stanici pod hradom, lebo narúšal mestské práva. Pri tomto spore tiekla krv, keď vyberač kráľovského mýta zabil nočného strážnika mesta. A pri sporoch o pozemky, ktoré správcovia hradu násilím zabrali mešťanom, mesto z hradu ostreľovali kanónmi.

Kronikári zaznamenali aj žabomyšie spory. Napríklad hradný prefekt Kropáč protestoval pred Spišskou stolicou proti tomu, že mu utiekol sluha a Podhradčania ho nechceli vydať,“ okorenil dobovými pikantnosťami históriu Spišského Podhradia primátor Michal Kapusta.

Článok pokračuje na ďalšej strane. 

Diskusia