Mária Mišovičová

Príprava sladkostí rôznych chutí, tvarov a&nbsp;veľkostí nie je novodobá záležitosť. Bádatelia, ktorí mapovali históriu jedla, uvádzajú, že už v&nbsp;období antiky kuchári pripravovali pečené sladkosti, aby si uctili významné udalosti. Med do koláčov používali napríklad už v&nbsp;starovekom Ríme. Považovali ho za boží dar pre jeho liečivé účinky a&nbsp;takéto koláče obetovali bohom. Vraj aj Kelti na oslavu zimného slnovratu pripravovali sladké lievance a&nbsp;prinášali ich ako obetu božstvu. Aj Slovania v&nbsp;čase zimného slnovratu hodovali. A&nbsp;bohom takisto venovali sladký pokrm. Snažili sa im počas slávnostných dní obetovať niečo výnimočné. Zvyk oslavovať významné dni sladkosťami sa preniesol aj do obdobia kresťanov. V&nbsp;stredoveku bol vzácnou pochutinou cukor.

Do Európy sa dostal vďaka námorným objavom. Pokladali ho za liečivý a&nbsp;využívali ho najmä na medicínske účely. Ľudia ho konzumovali vo forme cukríkov alebo červeno-bielych paličiek skrútených do tvaru písmena&nbsp;J. Cmúľali ich najmä v&nbsp;zimnom období. Námorníci z&nbsp;objavných výprav priniesli na náš kontinent aj ďalšie dovtedy nepoznané suroviny a&nbsp;koreniny. Postupne sa u&nbsp;nás udomácnila škorica, mandle, aníz, zázvor, sušené ovocie a&nbsp;trvale sa usadili v&nbsp;receptoch na vianočné pečivo. V&nbsp;stredoveku sa sladká vôňa sviatočných múčnikov šírila najmä spoza múrov kláštorov. Zrejme prvým koláčom, ktorý sa spája s&nbsp;obdobím Vianoc, bol medovník.

Začali ho piecť mnísi v&nbsp;norimberských reholiach. Na jeho prípravu používali med a&nbsp;cesto dochucovali korením, ktoré podporovalo trávenie. Zmes korenia obsahovala klinčeky, čierne korenie, koriander, kardamóm, muškátový oriešok, škoricu, aníz a&nbsp;zázvor. V&nbsp;16.&nbsp;storočí začali vznikať cechy medovnikárov a&nbsp;najmä ony sa zaslúžili o&nbsp;obľúbenosť týchto koláčikov v&nbsp;Európe. Pridávaním rôznych pochutín si každý národ vytvoril vlastný originálny recept a&nbsp;piekol svoj obľúbený druh. Vo vianočnom čase v&nbsp;reholiach okrem medovníkov piekli biskupský chlebík. Trvanlivé pečivo potom na Štedrý večer rozdávali chudobným. O&nbsp;storočie neskôr s&nbsp;holandskými prisťahovalcami priplávali do Ameriky prvé vianočné medovníky –&nbsp;cookies. Storočiami a&nbsp;pridávaním nových ingrediencií sa z&nbsp;pôvodných medovníkov stali suché a ploché keksy.

Vianočné pečenie má dlhú históriu aj na Slovensku. Nespája sa len s objavom nových pochutín vo svete, Slováci dovtedy používali to, čo si dopestovali, čo sa urodilo v záhradách. V minulosti ženy začínali piecť sviatočné pečivo už na Katarínu, aby „odstálo“. Pamätali na hojnosť koláčov, pretože to znamenalo hojnosť pre celú rodinu v nasledujúcom roku. Pri ich pečení mysleli aj na koledníkov, služobníctvo a domáce zvieratá. Samotné pečenie bolo neraz umením. Gazdiné museli vedieť, ako správne kúriť a udržať požadovanú teplotu. K týmto zručnostiam ich však viedli odmalička, takže málokedy sa stalo, že koláče sa nevydarili či spálili. Štedré Vianoce mali v&nbsp;chudobných i&nbsp;bohatých rodinách. Na sviatočnom stole nesmelo nikomu nič chýbať. V&nbsp;starších časoch prevažovali na Vianoce najmä kysnuté koláče. Mali jednoduchý okrúhly tvar a&nbsp;na povrchu bola plnka z&nbsp;jedného druhu suroviny, najčastejšie to bol lekvár, mak alebo orechy. Ďalším múčnikom z&nbsp;kysnutého cesta býval závin.

Množstvo koláčov záviselo od životnej úrovne v&nbsp;jednotlivých regiónoch. V&nbsp;horských oblastiach, kde sa žilo ťažšie a&nbsp;ktoré boli väčšinou chudobnejšie, piekli v&nbsp;rodinách nízke a&nbsp;suché koláče, ktorých povrch potreli lekvárom alebo posypali makom. Inými sladkosťami sa hostili bohatí mešťania. Vianočný štedrák si mohli dovoliť naozaj len tí zámožnejší. Kuchárky zamiesili kysnuté cesto a&nbsp;bohato ho plnili vrstvami lekváru, maku, orechov a&nbsp;tvarohu. Piekol sa zvyčajne až na Štedrý deň, aby bol čo najčerstvejší. Pripravovali aj ďalšie kysnuté koláče a&nbsp;dávali do nich tvaroh, med alebo orechy. Medzi tradičné vianočné múčniky patrila vianočka. Vykysnuté cesto gazdiné rozdelili do šúľkov a&nbsp;zaplietli ako vrkoč. Tieto prepletené vrkoče mali symbolizovať súdržnosť všetkých členov rodiny v&nbsp;nasledujúcom roku.

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

K Vianociam neodmysliteľne patrili oblátky a opekance. Nešlo o vianočné pečivo, napriek tomu sa stali trvalou súčasťou Štedrého dňa. Na slovenskom vidieku oblátky do 18. storočia piekli a roznášali kňazi. Neskôr ich pečenie až do začiatku 20. storočia prevzali miestni učitelia. Bola to významná úloha, dokonca ju mali uvedenú v zmluve. V adventnom období chodili žiaci po domoch s vinšom a ľudia im dávali obilie, mlieko a čerstvé vajíčka. To boli suroviny na oblátky, ktoré mali guľatý tvar s náboženskými motívmi, neskôr aj oválny alebo zatočený do trubičky. Posledný týždeň pred Vianocami ich opäť žiaci roznášali po domoch s vinšom, ktorý napísal pán učiteľ. Každej rodine sa ušlo pätnásť až dvadsať oblátok a dve‑tri trubičky. Žiaci vždy dostali drobné mince alebo potraviny.

Vyzbierané peniaze i naturálie odovzdali učiteľovi a tieto odmeny sa nazývali aj „oblátkový dôchodok“. Oblátky sa jedli s medom a cesnakom a začínala sa nimi štedrovečerná večera. V medzivojnovom období už piekli oblátky aj ženy na farskom alebo učiteľovom dvore na otvorenom ohnisku. Boli vodové, cukrové alebo orechové. Nezabudli ani na dobytok. Pre ten ich pripravili so zapečenou petržlenovou vňaťou. Opekance, pupáky alebo bobáľky boli z&nbsp;chlebového cesta. Šikovné ruky gazdín z&nbsp;neho vytvarovali dlhšie tenšie valčeky a&nbsp;z&nbsp;nich odkrajovali kúsky vo veľkosti orecha. Tie potom upiekli v&nbsp;peci. Na Štedrý večer opekance sparili horúcou vodou, aby zmäkli, pridali k&nbsp;nim maslo, mak a&nbsp;osladili ich medom. Jesť z&nbsp;nich musel každý. V&nbsp;zámožnejších rodinách ich pripravovali aj s&nbsp;tvarohom alebo s&nbsp;bryndzou.

Chute a vône orientálnych korenín sa u nás udomácnili až v 19. a 20. storočí. Postupne sa objavili aj v sviatočných koláčikoch. Či už to boli vanilkové rožteky, medvedie labky, šuhajdy, linecké kolieska, alebo mnohé ďalšie druhy. Vanilkové rožteky rozvoniavajú na Vianoce azda v&nbsp;každej domácnosti. Pochádzajú z&nbsp;Rakúska, konkrétne z&nbsp;Viedne. Ale známe boli po celej bývalej rakúsko-uhorskej monarchii. Podľa legendy ich tam začali piecť v&nbsp;roku 1683 po porážke osmanských vojsk práve pri Viedni. Rožteky z&nbsp;krehkého cesta mali tvar polmesiaca, pretože Osmanská ríša mala vtedy na vlajke polmesiac. Túto podobu dostali i&nbsp;pôvodné vanilkové rožteky na oslavu porážky nepriateľského vojska. Na sviatočnom stole vo väčšine rodín nechýbajú linecké kolieska, nazývané aj mačacie oči. Podobne ako rožteky, aj ony patria k&nbsp;najrozšírenejším vianočným koláčikom.

Obľúbenou sa však najprv stala linecká torta. Milovala ju aj cisárovná Sissi. Slávnu tortu začali piecť v&nbsp;rakúskom Linzi už v&nbsp;17.&nbsp;storočí. Vtedy sa recept na cesto prvýkrát objavil v&nbsp;ručne písaných kuchárskych záznamoch grófky Anny Margarity Paradeiserovej. Prvým múčnikom z&nbsp;lineckého cesta bola spomínaná torta, až neskôr sa z&nbsp;neho začali piecť väčšie či menšie koláče. V&nbsp;historickej chronológii lineckého pečiva sa ako posledné objavili dve kolieska spojené pikantným&nbsp;džemom, najčastejšie ríbezľovým, marhuľovým alebo malinovým. Kyslejší džem preto, aby vyvážil výraznú sladkú chuť cesta. Na hornom koliesku je uprostred jeden väčší ozdobný otvor alebo tri menšie usporiadané do trojuholníka. Linecký koláč je typický rakúsky múčnik a&nbsp;je zaregistrovaný ako tradičná potravina. Receptov na krehké cesto je množstvo, každá cukráreň v&nbsp;Linzi si stráži ten svoj.

Sladké špeciality či tradičné koláče majú počas Vianoc svoje miesto na každej sviatočnej tabuli. Každý kút sveta má svoje typické chute a dezerty. Niektoré „zľudoveli“ natoľko, že dnes je už ťažké rozoznať, z ktorej krajiny pochádzajú. V Rakúsku patrí do sviatočného sladkého menu okrem lineckých cukroviniek Sacherova torta. Čokoládová torta s marhuľovým džemom a čokoládovou polevou preslávila cukrára Franza Sachera a pôvodný návod do súčasnej podoby vylepšil jeho syn. Recept na tento známy zákusok patrí k najslávnejším na svete a originál má zaregistrovaný viedenský hotel Sacher. Dobre známy aj u nás je výborný taliansky koláč panettone.

Je to sladký chlieb s hrozienkami a kandizovaným ovocím a pochádza z Milána. K obľúbeným patrí aj tradičný vianočný múčnik pandoro, ktorý pripomína našu bábovku, a plnený a veľmi aromatický perník panforte. V talianskych sviatočných koláčoch tvoria základ orechy, aby si ľudia uctili plodnosť zeme, a med, ktorým si chcú Taliani zabezpečiť sladký nadchádzajúci rok.&nbsp; Medzi nemenej známe talianske dezerty obľúbené i v čase sviatkov patrí tiramisu a panna cotta. Ten prvý je nadýchaná kombinácia piškót, rumu, kávy, krémového syra, snehu z bielkov a žĺtka. Ulahodí aj najväčšiemu labužníkovi, veď jeho názov sa dá voľne preložiť ako „zlepši mi náladu“. Panna cotta má pôvod v Piemonte, pripravuje sa zo smotany, želatíny, z mlieka a cukru, servíruje sa napríklad s lesným ovocím. Pôvodný recept sa podával s karamelovou omáčkou. Vo Švajčiarsku nesmie na Vianoce chýbať rokmi zaužívaná dobrota – škoricové hviezdičky.

Nepečú sa z múky, hmotu tvoria bielky, pomleté mandle, práškový cukor a škorica. Ozdobené sú bielou glazúrou, takže pripomínajú zasnežené alpské končiare. A nádherne voňajú. Za zmienku stojí aj grécke vianočné pečivo. Vlastne skôr novoročné. V gréckych domácnostiach pečú 31. decembra kráľovský koláč, nazývaný aj grécky novoročný koláč, a celá rodina ho spoločne rozkrojí 1. januára. Do cesta zapracujú zlatú alebo striebornú mincu, a kto ju nájde vo svojom kúsku, bude mať celý rok šťastie. Cesto koláča tvorí múka, cukor, vajíčka, ale aj pomaranče a koňak.&nbsp; Pokiaľ ide o španielske múčniky, každý región má svoj typický. Tradičný dezert je určite flan. Jeho základom je puding z vajec a mlieka. Pevná konzistencia pudingu má tvar malého bochníka. Dezert dochucujú rôznymi príchuťami, môže to byť karamel, káva, vanilka...

Počas vianočných dní si Španieli pochutnávajú aj na korenených mandľových koláčoch s ovocím, na sladkom pečive s píniovými orieškami alebo sladkých plackách, či citrónovej torte s kandizovaným ovocím. Pre Belgičanov sa skutočné Vianoce začínajú 25. decembra. Vtedy si rodina sadne k slávnostnej večeri. Sladkou dobrotou je špeciálny vianočný chlieb v tvare jahniatka a torta s krémom ozdobená rôznymi figúrkami. Bûche de Noël (vianočné poleno) je francúzsky vianočný múčnik a počas sviatkov toto sladké „poleno“ spríjemňuje Vianoce malým i veľkým. Roláda z jemného cesta je naplnená čokoládovo-maslovým krémom. Navrchu je čokoládová poleva pripomínajúca kôru stromu, na nej vetvičky, rôzne bobule, huby – všetko vyrobené väčšinou z marcipánu.&nbsp; Koláč vychádza z tradície vianočného polena. V minulosti rodiny pred odchodom na polnočnú omšu zapálili v kozube poleno z ovocného stromu, väčšinou z čerešne.

Bûche de Noël sa podáva aj v Kanade, Belgicku, vo Švajčiarsku a v niektorých bývalých francúzskych kolóniách. Makrónky sú ďalšie pestrofarebné koláčiky, ktoré ulahodia chuťovým pohárikom aj vo vianočnom čase. Ich história sa začala písať v 20. storočí a patria ku klasike francúzskych cukrárskych sladkostí. Cesto je obyčajne z bielkov, cukru, mandlí a čokolády. Sú to malé kolieska spojené krémom alebo džemom. V Spojenom kráľovstve sviatočný stôl dopĺňa okrem iných dobrôt jablkový koláč – apple pie, známy už v roku 1381, v Turecku je to aj sladká baklava – múčnik z lístkového cesta s orechmi, medom alebo so sirupom, v Maďarsku ťahaná štrúdľa, na Novom Zélande Pavlovovej torta, ktorú na počesť ruskej baleríny Anny Pavlovovej pripravil v roku 1926 šéfkuchár v hoteli Wellington, kde slávna baletka bývala. Inšpiroval sa jej baletnou sukničkou zo zeleného hodvábu. Sukničku vyrobil z bielkov, ozdobil šľahačkou a zelenú farbu dosiahol plátkami kivi. Koľko krajín, toľko chutí. Počas Vianoc zdobia sviatočné stoly v&nbsp;každej z&nbsp;nich tradičné i&nbsp;originálne sladké lahôdky pripravené špeciálne na najkrajšie sviatky roka.

Štedré a bohaté boli pre chudobných i zámožných, každá krajina má však svoje špecifiká

Mária Mišovičová

Výber pre vás

Štedré a bohaté boli pre chudobných i zámožných, každá krajina má však svoje špecifiká

Mária Mišovičová

Súvisiace články

Hriešny i noblesný Moulin Rouge: Najslávnejší kabaret založil muž s pochybnou povesťou

Podozrenie trvá: Dodnes nie je jasné, ako slávna herečka NATALIE WOODOVÁ zomrela

Škaredosť povýšil na krásu: Baudelaire svojou knihou spôsobil škandál, dnes je z nej veľdielo

Výber pre vás