Vladimír Kampf

Sem-tam mi zavolá môj bývalý kapitán z&nbsp;čias, keď som ešte slúžil u&nbsp;Dunajplavby. Štefan Burín okomentuje moje články v&nbsp;tlačenom Živote a&nbsp;spýta sa, kedy už bude na rade Trstín, veď aj tam majú kopu zaujímavých vecí a&nbsp;ľudí. Majú napríklad dva kaštiele. Kaštieľ Alfonz ešte na začiatku tohto tisícročia vyzeral, že nadobro spadne, ale už má súkromného gazdu a&nbsp;je vynovený. Druhý, ktorý na prahu tisícročia nevyzeral až tak zle, teraz pôsobí ako sídlo rodiny Addamsovcov. Je v&nbsp;ňom reedukačné centrum, ľudovo zvané polepšovňa.

Na webovej stránke obce je vysvetlenie: „Deti k nám neprichádzajú dobrovoľne! Kapacita zariadenia je 55 dievčat od 13 do 18 rokov. Zariadenie sa stará o reedukáciu, výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, konkrétne s mentálnym postihnutím a poruchami správania…“&nbsp;Nielen kaštiele, ale aj kostoly majú v&nbsp;Trstíne dva. Kostol svätého Petra a&nbsp;Pavla uprostred obce a&nbsp;pútnický Kostol Sedembolestnej Panny Márie v&nbsp;lokalite Hájiček na kopci za dedinou. K&nbsp;dvom kostolom patria dva cintoríny. Uprostred obce majú aj dve pekárne. Ale mäsiara iba jedného, zato chýrneho.

Tunajšie osídlenie volali Machalan, Macharat, neskôr Massalan, Nadasd, Nádas, Trstín či po maďarsky Nádas alebo Pozsonynádas.
&nbsp;
Lokalizácia: Dedina leží na úpätí masívu Malých Karpát kúsok od najvyššieho vrchu Záruby. Hlavný ťah cez obec smeruje na Bielu horu na druhú stranu kopcov do Jablonice a ďalej na Českú republiku.
&nbsp;
Prvá písomná zmienka: 1256. V donačnej listine Bela IV. je spomenutá obec a dosadené obyvateľstvo Sikulov, určené na ochranu malokarpatského priechodu. V listine je uvedená obec Machalan – Močidlany. Za Márie Terézie bol Trstín mestečkom, v ktorom sa štyrikrát do roka mohli konať jarmoky.
&nbsp;
Počet obyvateľov: 1 449 (k 31. 12. 2020)
&nbsp;
Miera evidovanej nezamestnanosti vo okrese Trnava v decembri 2021: 3,32 %

Trstín

Štefan Burín sa na Dunaj dostal cez nábor. „V&nbsp;Trstíne sme v&nbsp;tom čase mali školu len do piateho ročníka. Ďalej sme chodili do Smoleníc na meštianku. Najprv pešo a&nbsp;neskôr nás začal voziť autobus. Keď v&nbsp;Trstíne otvorili osemročenku, vrátili sme sa sem. Vždy ma zaujímal zemepis. Keď prišiel k&nbsp;nám do školy pán v&nbsp;uniforme s&nbsp;pásikmi cez celý rukáv a&nbsp;rozprával nám o&nbsp;Dunaji a&nbsp;robote na lodi, páčilo sa mi to. So mnou sa prihlásil ešte jeden odtiaľto, ale ten po dvoch týždňoch utiekol.“ Štefan na druhej najväčšej európskej rieke vydržal až do dôchodku. Odchádzal ako kapitán osobnej dopravy.

V&nbsp;čase Nežnej revolúcie sme zháňali kapitána na loď, ktorá by bola premostením brehov Devína a&nbsp;Hainburgu, kam smeroval pochod z&nbsp;Bratislavy. Narýchlo, partizánsky sme dávali dokopy jednu z&nbsp;lodí, ale nemali sme kapitána. Všetci boli opatrní a&nbsp;nechcelo sa im do toho. Vtedy nám napadlo, že si musíme zájsť po Pištu do Trstína. Nezaváhal ani na chvíľu. Na lodi sa potom primeriavali s&nbsp;Karlom Krylom, kto je menší.

Či kapitán alebo pesničkár. Kryl to vyhral o&nbsp;vlások s&nbsp;uštipačnou poznámkou, že ak na lodi nemáme pivo, tak nenastúpi. Vysmiali sme sa mu, že čo si o&nbsp;nás myslí! Nastúpil bez obáv.„Pomaly si tu žijem v&nbsp;rodičovskom dome. Vrátil som sa do Trstína pred 22 rokmi, aby som doopatroval mamu, ktorá tu zostala sama. Keď ma ešte nohy poslúchali, chodil som každé ráno do obchodu a&nbsp;po noviny,“ spomína. „V&nbsp;Trstíne mi nič nechýba, len ten článok v&nbsp;Živote by sme si už zaslúžili,“ hovorí s&nbsp;úsmevom.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Oliver Židek má za sebou 52&nbsp;rokov práce učiteľa na stredných a&nbsp;vysokých školách. „V&nbsp;počiatku svojej pedagogickej dráhy som šesť rokov participoval na vzdelávaní zdravotných sestier, potom som už celý čas pôsobil v&nbsp;oblasti vzdelávania učiteľov na pedagogických fakultách v&nbsp;Trnave a&nbsp;Bratislave. Končil som ako docent na Trnavskej univerzite. Vzdelaním som matematik,“ spomína. V&nbsp;práci chcel pokračovať aj ako dôchodca, ale zdravotný stav jeho manželky vyžadoval opateru. Po šiestich rokoch zomrela na komplikácie z&nbsp;viacerých diagnóz zavŕšené nešťastným kovidom.

„Matematika mi išla od detstva. Mal som skvelých učiteľov na základnej škole v&nbsp;Trstíne a&nbsp;na trnavskom gymnáziu. Ako učiteľovi matematiky mi je trápne počúvať vyjadrenia niektorých celebrít, keď sa chvália, že ne­ovládajú matematiku a&nbsp;že im to neprekáža. Matematiku potrebuje každý, či si to uvedomuje, alebo nie. Na vzťah žiaka k&nbsp;matematike má výrazný vplyv kvalitný učiteľ,“ mieni. Trstín je pre Olivera Žideka srdcová záležitosť.

„Tu som sa narodil a&nbsp;nikdy som odtiaľto neodišiel. Trvalé bydlisko som mal stále tu, len rok vojenčiny som bol dlhšie mimo. Aj do Bratislavy som za prácou dochádzal denne 24 rokov. Kolegyne sa mi smiali, že mi prirástol kufrík k&nbsp;rukám. Tešilo ma, že som sa z&nbsp;univerzity dostal do viacerých krajín sveta ako účastník mnohých vedeckých konferencií a&nbsp;stáží v&nbsp;zahraničí. Ako školiteľ doktorandského štúdia som viedol niekoľko úspešných ľudí, ktorí v&nbsp;súčasnosti pôsobia nielen u&nbsp;nás, ale aj v&nbsp;ďalekej cudzine,“ pochvaľuje si.V&nbsp;obci mu v&nbsp;podstate nič zásadné nechýba. „Obec už máme plynofikovanú, kvalitnú vodu z&nbsp;vodovodu máme tiež. Nemusíme sa spoliehať na nespoľahlivé a&nbsp;chemikáliami zamorené studne. Chýba len kanalizácia, ale vraj sa na tom pracuje,“ vypočítava matematikár. „Možno by sa najmä starším zišiel v&nbsp;obci bankomat,“ dodáva.

Jediné, čo teraz chýba Trstínu a&nbsp;celému svetu, je zdravie. „Aj nás zásadne ovplyvnila pandémia. Služby a&nbsp;obchody našťastie fungujú, ale kultúra zastala. Tých pár podujatí počas letnej prestávky to nezachránilo. Rád fotografujem a&nbsp;robil som v&nbsp;obci takmer dva­dsať rokov dokumentáciu z&nbsp;rôznych výstavníckych, kultúrnych a&nbsp;športových podujatí. Teším sa, keď vidím, ako v&nbsp;tejto činnosti pokračujú mladší.“

Starosta Peter Hlávek sa do funkcie ani veľmi nehrnul. Podnikal v&nbsp;Bratislave s&nbsp;farbami. Vyučený strojár najprv učil desať rokov za kopcami na Záhorí v&nbsp;učilišti odborné predmety. Potom pracoval v&nbsp;Chemolaku, z&nbsp;ktorého sa dostal do nemeckej firmy. „S&nbsp;farbami robím už štvrťstoročie. Vo firme som bol riaditeľom, ale odkedy som sa stal starostom, som už len spoločníkom.“ Skúsiť kandidovať na starostu mu vraj napadlo z&nbsp;večera do rána. „Nikdy som nebol poslancom ani som nemal vážnejší vzťah ku komunálnej politike,“ priznáva. „Riešil som akurát veci okolo športu. Ten ma zaujímal. Najprv som hľadal stranu, za ktorú by som kandidoval. To sa mi však zdalo komplikované a&nbsp;neisté. Preto som to skúsil ako nezávislý. Vyhral som o&nbsp;jeden jediný hlas, v&nbsp;pomere 350 : 351 s&nbsp;bývalou starostkou. Komisia musela prepočítavať lístky trikrát. Sami tomu neverili.“

Starosta Hlávek si ani s&nbsp;volebnou kampaňou starosti nerobil. „Na malý letáčik som napísal, čo by som chcel robiť, nejaký program. Nejako do hĺbky som to neriešil, veď ľudia v&nbsp;obci ma poznajú.“ Vyhral. „Nevedel som, do čoho idem, nemal som žiadny prehľad. Keby sa aj našiel človek, ktorý by išiel do funkcie prvého muža obce prvý raz a tvrdil by, že vie, čo všetko to zahŕňa, tak naozaj nevie, čo to zahŕňa. Treba sa vyznať najmä v kope legislatívy a mať naštudované zákony. Obec je ako jedna veľká rodina. Všetci sú členovia veľkej trstínskej famílie. Každý niečo chce, potrebuje, má požiadavky… Niektoré veci sú horšie a riešiť treba aj nepríjemné veci.“&nbsp;Pre starostu je nateraz najdôležitejšia projektová dokumentácia na kanalizáciu.

„Všetko máme, len kanalizácia nám chýba. To je hlavná úloha, ktorú mám pred sebou. Sľúbili nám, že by sme už na budúci rok mohli začať. Namiesto vlastnej čistiarne sa pravdepodobne nakoniec napojíme na čistiareň v&nbsp;Zelenči. Malo by nás to stáť dokopy dvadsať miliónov eur.“ Vyriešiť musia aj pozemky pod zberným dvorom, pokračovať v&nbsp;budovaní cyklochodníka na násype bývalej úzkorozchodnej železničky. Železnička bude mať malý pamätníček, cyklotrasa bude s&nbsp;oddychovými zónami od železničnej stanice Smolenice po historickú turistickú lokalitu Hájiček.Obec by rada sprístupnila dvanásť súdnych kameňov v&nbsp;parku trstínskeho kaštieľa, súčasného reedukačného centra.

„Žiaľ, ministerstvo vnútra nám istý čas park chcelo predať, ale nakoniec z&nbsp;toho zišlo. V&nbsp;lokalite Hájiček bolo prvé osídlenie Trstína. Tu dole boli močiare. To sú atrakcie, ktoré by k&nbsp;nám mohli lákať turistov.“ S&nbsp;prácou v&nbsp;Trstíne a&nbsp;okolí ľudia nemajú problém. „Skôr máme problém zohnať ľudí na práce pre obec. Tých, ktorí už stratili pracovné návyky, nechcem. Zopár ich tu takých máme. Veľa ľudí nám zamestnáva strojárska firma, kameňolomy u nás a v okolí, družstvo, pekárne aj vedľa v Chemolaku potrebujú ľudí, sme kúsok od Trnavy, Bratislavy, Senice…“&nbsp;Najväčšou tragédiou pre obec je frekventovaný hlavný cestný ťah uprostred dediny. „Hustota premávky je neskutočná. Stačí jedna malá nehoda a&nbsp;niekoľkokilometrové kolóny sa vytvoria za chvíľu. Sľuby o&nbsp;obchvate zostali iba sľubmi. Keď štát nedokáže dokončiť diaľnicu na východ, pochybujem, že by sme mu ležali na srdci.“

Rovno uprostred dediny v&nbsp;Trstíne vyrábajú chlieb a&nbsp;pečivo dve pekárne a&nbsp;k&nbsp;tomu klobásy a&nbsp;mäsové výrobky jedno malé rodinné mäsiarstvo. „V&nbsp;deväťdesiatych rokoch ho založil môj otec. S&nbsp;bratom sme mu pomáhali. V&nbsp;roku 2007 som firmu prevzal,“ spomína Daniel Manca. „Nie sme iba obchod, ktorý nakupuje od výrobcov. Ponúkame najmä svoje výrobky a&nbsp;nami spracované mäso. V&nbsp;apríli tohto roka nám pribudne prevádzka v&nbsp;neďalekej Dolnej Krupej. O&nbsp;naše výrobky je čoraz väčší záujem,“ pochvaľuje si. Stačí vraj, aby ľuďom chutilo, a&nbsp;ide to samo.

Daniel chcel byť rybárom a&nbsp;rybným hospodárom, lenže v&nbsp;tom roku školu v&nbsp;Česku ne­otvorili a&nbsp;z&nbsp;jeho štúdia zišlo. Na ryby chodieva aj po svete, ale rybacina mu nechutí. Skôr to mäsko a&nbsp;potom koláče. „Nie som vyučený mäsiar a ani môj otec ním nebol. Vyučil sa za zámočníka, ale mäsiarčina ho bavila odmala. Mal suseda, s ktorým chodievali po domových zabíjačkách. Po revolúcii si otvoril túto prevádzku.“&nbsp;Prišiel čas, keď sa mnohí zákazníci pýtajú na pôvod mäsa. Chcú si byť istí tým, čo jedia. „Oklamať zákazníka znamená stratiť ho. My mäso len solíme a&nbsp;nakladáme do ‚láku‘.“

Bravčové mäso majú z&nbsp;Myjavy a&nbsp;hovädzie z&nbsp;bitúnkov spod Malých Karpát. „Rozoberáme takmer výhradne slovenské mäso. Cene výrobkov vo veľkých reťazcoch nemôžeme konkurovať. Slovenské mäso je drahšie, takže aj výrobky z&nbsp;neho musia byť drahšie, zvlášť keď majú byť kvalitné. My nechceme a&nbsp;ani si nemôžeme dovoliť dávať do výrobkov to, čo veľkí superproducenti. Našťastie si nás zákazníci našli sami. Poznajú nás nielen v&nbsp;dedinách po okolí.“ Okrem klobás v&nbsp;Trstíne produkujú jaternice, zabíjačkové kaše, domáce párky, zabíjačkové mäso, údené výrobky…

„Sortiment pribudne, keď otvoríme novú výrobňu. Každý týždeň ponúkame čerstvé výrobky. Nesnažíme sa toho naraz vyrobiť čo najviac na sklad. To nie je naša cesta. Receptúru mám od otca a ten ju mal od starých majstrov mäsiarov. Najviac práce máme niekoľko týždňov pred Vianocami. Zatiaľ väčšinou všetko vyrábam sám. Sem-tam mi príde pomôcť priateľka alebo syn. Zamestnávam len dve predavačky v obchode a ekonómku, bez ktorej by to nešlo.“&nbsp;Mäsiar sa ako jeden z&nbsp;mála miestnych na frekventovanú cestu v&nbsp;strede obce nesťažuje. Kamionisti sa radi zastavia a&nbsp;nakúpia. Takto sa produkcia trstínskeho majstra dráždenia nosov a&nbsp;chuťových buniek dostáva do sveta, najmä do Česka. „Je to rýchle. Zastavujú sa najmä na klobásky. Zavolajú do obchodu, že už idú, a&nbsp;dievčatá im pripravia a&nbsp;podajú, čo si povedia.“

Starosta obce TRSTÍN vyhral tesne o jeden jediný hlas: Ovečky sú pre neho z núdze cnosť

Vladimír Kampf

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás

Starosta obce TRSTÍN vyhral tesne o jeden jediný hlas: Ovečky sú pre neho z núdze cnosť

Vladimír Kampf

Súvisiace články

Prekvapenia z osád: Obec, kde vyrástli viacerí známi športovci, sa stáva turistickým hitom

V strehu v snehu: Traja majstri fotografického remesla radia, ako uloviť dobrý záber aj v zime!

Prvé zvieratá do MADARAS PARKU kúpil jej zakladateľ za vlastné peniaze: Viete o kom je reč?

Plus TV

Celoživotná bitka: Peter Petras vdýchol Rainerovej chate život. Z čoho má obavy?

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Výber pre vás