Centrom obce vedie hlavný ťah od diaľnice pri Trnave na Senicu a Českú republiku. Autá a kamióny tiahnu dedinou takmer nepretržite. Centrum Trstína nevyzerá, že by to tam stálo za návštevu, ale zdanie klame. Stačí odbočiť do uličky alebo sa pozrieť za humná a zrazu je všetko inak.
Sem-tam mi zavolá môj bývalý kapitán z čias, keď som ešte slúžil u Dunajplavby. Štefan Burín okomentuje moje články v tlačenom Živote a spýta sa, kedy už bude na rade Trstín, veď aj tam majú kopu zaujímavých vecí a ľudí. Majú napríklad dva kaštiele. Kaštieľ Alfonz ešte na začiatku tohto tisícročia vyzeral, že nadobro spadne, ale už má súkromného gazdu a je vynovený. Druhý, ktorý na prahu tisícročia nevyzeral až tak zle, teraz pôsobí ako sídlo rodiny Addamsovcov. Je v ňom reedukačné centrum, ľudovo zvané polepšovňa.
Na webovej stránke obce je vysvetlenie: „Deti k nám neprichádzajú dobrovoľne! Kapacita zariadenia je 55 dievčat od 13 do 18 rokov. Zariadenie sa stará o reedukáciu, výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, konkrétne s mentálnym postihnutím a poruchami správania…“ Nielen kaštiele, ale aj kostoly majú v Trstíne dva. Kostol svätého Petra a Pavla uprostred obce a pútnický Kostol Sedembolestnej Panny Márie v lokalite Hájiček na kopci za dedinou. K dvom kostolom patria dva cintoríny. Uprostred obce majú aj dve pekárne. Ale mäsiara iba jedného, zato chýrneho.
- Trstín
Tunajšie osídlenie volali Machalan, Macharat, neskôr Massalan, Nadasd, Nádas, Trstín či po maďarsky Nádas alebo Pozsonynádas.
Lokalizácia: Dedina leží na úpätí masívu Malých Karpát kúsok od najvyššieho vrchu Záruby. Hlavný ťah cez obec smeruje na Bielu horu na druhú stranu kopcov do Jablonice a ďalej na Českú republiku.
Prvá písomná zmienka: 1256. V donačnej listine Bela IV. je spomenutá obec a dosadené obyvateľstvo Sikulov, určené na ochranu malokarpatského priechodu. V listine je uvedená obec Machalan – Močidlany. Za Márie Terézie bol Trstín mestečkom, v ktorom sa štyrikrát do roka mohli konať jarmoky.
Počet obyvateľov: 1 449 (k 31. 12. 2020)
Miera evidovanej nezamestnanosti vo okrese Trnava v decembri 2021: 3,32 %
Najmenší na palube
Štefan Burín sa na Dunaj dostal cez nábor. „V Trstíne sme v tom čase mali školu len do piateho ročníka. Ďalej sme chodili do Smoleníc na meštianku. Najprv pešo a neskôr nás začal voziť autobus. Keď v Trstíne otvorili osemročenku, vrátili sme sa sem. Vždy ma zaujímal zemepis. Keď prišiel k nám do školy pán v uniforme s pásikmi cez celý rukáv a rozprával nám o Dunaji a robote na lodi, páčilo sa mi to. So mnou sa prihlásil ešte jeden odtiaľto, ale ten po dvoch týždňoch utiekol.“ Štefan na druhej najväčšej európskej rieke vydržal až do dôchodku. Odchádzal ako kapitán osobnej dopravy.
Možno to aj bola pravda. ŠTEFAN BURÍN býval najmenší kapitán na Dunaji.
Zdroj: Vladimír Kampf
V čase Nežnej revolúcie sme zháňali kapitána na loď, ktorá by bola premostením brehov Devína a Hainburgu, kam smeroval pochod z Bratislavy. Narýchlo, partizánsky sme dávali dokopy jednu z lodí, ale nemali sme kapitána. Všetci boli opatrní a nechcelo sa im do toho. Vtedy nám napadlo, že si musíme zájsť po Pištu do Trstína. Nezaváhal ani na chvíľu. Na lodi sa potom primeriavali s Karlom Krylom, kto je menší.
Či kapitán alebo pesničkár. Kryl to vyhral o vlások s uštipačnou poznámkou, že ak na lodi nemáme pivo, tak nenastúpi. Vysmiali sme sa mu, že čo si o nás myslí! Nastúpil bez obáv.„Pomaly si tu žijem v rodičovskom dome. Vrátil som sa do Trstína pred 22 rokmi, aby som doopatroval mamu, ktorá tu zostala sama. Keď ma ešte nohy poslúchali, chodil som každé ráno do obchodu a po noviny,“ spomína. „V Trstíne mi nič nechýba, len ten článok v Živote by sme si už zaslúžili,“ hovorí s úsmevom.
Pokračovanie na ďalšej strane...
