Nazývajú ho aluminium city – mesto hliníka. Žiar nad Hronom už však zďaleka nie je len sivým priemyselným centrom, ako si ho pamätáme.

Hoci sa súčasný názov mesta zrodil až v roku 1955, jeho predchodca Svätý Kríž sa prvýkrát zapísal do dejín už v prvej polovici 13. storočia ako ôsme cirkevné mesto na Slovensku.

Niekdajšie sídlo biskupstva na čele s významným národovcom a zakladateľom Matice slovenskej Štefanom Moysesom zmenilo svoj charakter a podobu po vybudovaní hliníkového impéria. Dlho bolo považované za priemyselné mesto bez vlastnej identity, kam ľudia dochádzali za zamestnaním a využívali ho skôr ako nocľaháreň. Tie časy sú už však dávno preč.


Žiar nad Hronom 

Okres: Žiar nad Hronom

Prvá písomná zmienka: 1095

Rozloha: 40 km²

Počet obyvateľov: 18 207 (k 1. 1. 2018)

Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka): 2013 – 14,61 %; 2014 – 13,34 %; 2015 – 10,86 %; 2016 – 8,6 %; 2017 – 5,66 %; 2018 (november) – 4,06 %


Všetko v novom

Mesto sa snaží vytvoriť svojim občanom kvalitné podmienky nielen na prácu, ale aj na bežný život. Buduje oddychové zóny so zeleňou a športoviskami, prakticky každý rok skvalitňuje zázemie vo verejnom Parku Štefana Moysesa – jednom z najkrajších svojho druhu na Slovensku.

Rozsiahla rekonštrukcia zimného štadióna by mala byť ukončená v marci.
Rozsiahla rekonštrukcia zimného štadióna by mala byť ukončená v marci.
Zdroj: Martin Mázor

„Rozšíril kútik so zvieratkami, prvkami pre deti, obnovili sme v ňom sad s deväťdesiatimi deviatimi druhmi pôvodných krajových odrôd ovocných stromov. Rozsiahlou rekonštrukciou prešli alebo prechádzajú aj všetky naše športoviská.

Máme nový futbalový štadión, modernú športovú halu, na jar plánujeme otvoriť kompletne zrekonštruovaný zimný štadión, tento rok zmodernizujeme krytú plaváreň, na ktorú sme získali dotáciu 600 000 eur. Na IV. základnej škole bude už čoskoro k dispozícii malý atletický areál,“ vyratúva primátor Peter Antal.

Mesto zastrešuje 17 športových klubov, v ktorých sa mladým talentom snaží vytvoriť dobré podmienky. Odzrkadľuje sa to nielen na výsledkoch, ale čo je podstatné, najmä na narastajúcej členskej základni.

Kaštieľ je výzva

Aj vďaka postupnému rozčleneniu niekdajších závodov ZSNP na viacero firiem vznikol pri meste rozsiahly priemyselný park, v ktorom pracuje okolo 5 000 ľudí. Zamestnanosť, ako aj výška miezd je na slušnej úrovni, primátor si navyše pochvaľuje nadštandardnú spoluprácu s manažmentom firiem.

Ide väčšinou o miestnych občanov ochotných podporovať kultúru, šport či duálne vzdelávanie. Kedysi sa tradovalo, že mali hlinikárne veľmi negatívny dosah na zdravie obyvateľstva, čo je už podľa Petra Antala minulosť.

„Keď v roku 1953 spustili fabriku ZSNP, životné prostredie v celej kotline dostávalo skutočne zabrať. Najviac to pocítili v Horných Opatovciach, odkiaľ všetkých ľudí vysťahovali a dedinu zrušili, dnes po nej ostal iba kostol a budova bývalej školy. Modernizáciou výroby hliníka, ktorú dokončili po zmene režimu, sa však situácia výrazne zlepšila a dnes môžeme smelo hovoriť o zdravom meste,“ dodáva primátor.

Čo sa, naopak, dodnes nezmenilo, je sčasti zachovaná socialistická architektúra. Najviac ju cítiť v dome kultúry, v Bielom Dome či typických bytovkách s ozdobnými reliéfmi nad vchodom. Mesto prijalo všeobecne záväzné nariadenie na pamiatkovú ochranu týchto stavieb, aby sa zachovala aj táto etapa jeho minulosti.

Jednu z najslávnejších historických ér však symbolizuje iná stavba – rozsiahly kaštieľ v areáli parku. Niekdajšie centrum banskobystrického biskupstva vlastnil biskupský úrad, ktorý ho predal do súkromných rúk.

V posledných rokoch ostal kaštieľ zatvorený a chátral, pred rokom však prišla obrovská výzva. Mesto ho získalo do majetku a má s ním veľké plány.

Po celkovej rekonštrukcii, na ktorú už zháňajú finančné prostriedky, by tu mali vzniknúť reprezentačné priestory, sobášna sieň, galéria, archeologické múzeum či pamätná izba Štefana Moysesa. Súčasťou kaštieľa bude aj domov dôchodcov. Mesto už pripravuje projekt na rekonštrukciu fasády.

Vedci v montérkach

Kým v časoch socializmu využívali mnohé podniky vlastné výskumné ústavy, po revolúcii nastalo vo veci inovácií vákuum. Už od 90. rokov sa ho snažil zaplniť Ústav materiálov a mechaniky strojov Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorý vtedy spolupracoval nielen s fabrikou ZSNP, ale aj ďalšími podnikmi najmä pri výrobe hliníkových produktov.

Dnešné fungovanie inovačného centra Inoval sídliaceho neďaleko priemyselného parku od roku 2010, je len logickým pokračovaním tejto tradície. Moderný komplex s vedeckými kapacitami SAV vznikol prevažne z financií EÚ a jeho cieľom je preniesť dobré nápady priamo do výroby.

„Vyvíjame konštrukčné materiály, pričom sa zameriavame na hliník, venujeme sa aj práškovým kompozitným materiálom. Našou špecialitou je vývoj a výroba objemových produktov z penového hliníka, ktoré nenájdete nikde inde vo svete. Máme k dispozícii jedinečnú infraštruktúru a vlastné patenty na ich výrobu. Sme na začiatku aktivít zameraných na vývoj kovových práškov určených na proces 3D tlače pre implantáty na báze horčíka.

Oslovujú nás predovšetkým priemyselní partneri, ktorí už väčšinou majú predstavu, v čom by sme im mohli pomôcť. Napríklad keď ich produkty nespĺňajú požadované vlastnosti a s riešením si už nevedia inak poradiť. Časť našich aktivít patrí inovačným projektom,“ vysvetľuje vedecko-výskumný pracovník Inovalu Peter Oslanec (37).

Centrum je postavené pre približne 20 ľudí, ale momentálne ich tu pracuje len 8 vrátane administratívnej pracovníčky. Aj na túto kreatívnu prácu je dnes problém zohnať ľudí.

Prechádzame jednotlivými miestnosťami vybavenými modernými strojmi, ktoré dokážu otestovať či preskúmať výrobný materiál do posledného detailu. Kto by čakal vedátorov v bielych plášťoch, ostane prekvapený, väčšinou sa totiž pohybujú v montér­kach. Myšlienka a praktická časť tu ide takpovediac ruka v ruke.

Inoval rozbehol spoluprácu s viacerými automobilkami pri vylepšovaní vlastností jednotlivých dielcov, zaujali nás aj futuristické stropné radiáto­ry z penového hliníka.

Priamo cez dosku bude pretekať teplá alebo studená voda, čím možno miestnosť nielen zohrievať, ale aj ochladzovať. Výrobok je už otestovaný a pripravený na výrobu. Pokiaľ sa nájde zanietený investor, o niekoľko rokov by mohol byť súčasťou bežných rodinných domov.

Peter Oslanec je presvedčený, že spojenie Žiaru nad Hronom s hliníkom bude mať ešte dlhé pokračovanie.

„Náš riaditeľ František Simančík nedávno použil v súvislosti so Žiarom nad Hronom pojem ‚mesto hliníka‘. Tak, ako patrí k Spojeným štátom Silicon Valley, má Slovensko svoje Aluminium City. Tento ľahký kov sa tu vyrába a spracúva, o ľahké konštrukcie z neho je veľký záujem nielen v automobilovom priemysle. Dopyt, a teda aj potenciál je veľký,“ dodáva Peter Oslanec.

Dôchodcovia v kiltoch

Len málokde, možno nikde inde na Slovensku, nepracuje taká aktívna zložka seniorov ako práve v Žiari nad Hronom. Tí využívajú služby hneď troch organizácií – Klubu dôchodcov, Jednoty dôchodcov a Spolku žiarskych seniorov.

Čo je veľmi dôležité, tieto združenia nielenže medzi sebou nesúperia, ale príkladne spolupracujú a navzájom sa dopĺňajú svojimi službami. Dokopy majú okolo 720 členov, mnohí dôchodcovia sú však zaregistrovaní vo viacerých žiarskych seniorských združeniach. Tie sídlia v priestoroch bývalej materskej školy, ktoré využíva dokopy 8 miestnych organizácií.

Stretávanie starých mám a otcov zďaleka nie je len o debatách pri kávičke. Rozsah aktivít, ktoré ponúka najmä Jednota dôchodcov, je naozaj pozoruhodný. Popri krúžku šikovných rúk a speváckom súbore funguje bez prerušenia už od vzniku tejto organizácie v roku 2001 tanečný súbor Seniori optimisti.

Pod vedením trénerky I. triedy Stelly Víťazkovej už absolvovali množstvo vystúpení a súťaží, na ktorých získali nejeden triumf. Každý rok nacvičujú novú choreografiu, pričom na túto sezónu zvolili škótske tance priamo v tradičných kiltoch!

Park Štefana Moysesa je právom miestnou pýchou. Momentálne spí pod snehovou pokrývkou. Využívajú ho aj bežci na lyžiach.
Park Štefana Moysesa je právom miestnou pýchou. Momentálne spí pod snehovou pokrývkou. Využívajú ho aj bežci na lyžiach.
Zdroj: Martin Mázor

Ďalšími projektmi Jednoty dôchodcov je turistický krúžok a dokonca ázijské cvičenia taiči a čikung. Vedie ich lektorka, ktorá viackrát navštívila Tibet.

„Záujem o tieto cvičenia je taký obrovský, že sa museli účastníci krúžku presunúť do väčších priestorov centra voľného času. Aj tam je už úplne plno, takže noví záujemcovia o cvičenie musia čakať, kým sa uvoľní miesto,“ hovorí predseda Jednoty dôchodcov v Žiari nad Hronom Ján Truben (79).

Dôchodcovia sa pravidelne stretávajú aj na plavárni, kde precvičujú kalanetiku, či už na suchu, alebo na vode, viacerí sa tu „na staré kolená“ dokonca naučili plávať.

Posledným do mozaiky siedmich pravidelných aktivít je krúžok stolného tenisu, kde žiarski veteráni zožali viacero úspechov na krajských a celoslovenských súťažiach.

„Okrem toho spolupracujeme so Zväzom protifašistických bojovníkov a Zväzom diabetikov Slovenska pri organizovaní športových hier, robíme Ples seniorov, zájazdy za kultúrou. Za posledných 10 rokov sa nestalo, aby bolo jediné miesto v autobuse voľné,“ dodáva Ján Truben.

Čo dodať? Azda len to, že z vitality členov združení s vekovým priemerom okolo 70 rokov by si mohli zobrať príklad oveľa mladšie ročníky.


Reliéfy nad dverami domov

Aj tieto typické reliéfy nad vchodmi domov sú súčasťou architektúry, ktorú chce mesto zachovať.

Stále ho volajú Aluminium City, no sivým priemyselným centrom už dávno nie je
Zdroj: Martin Mázor
Stále ho volajú Aluminium City, no sivým priemyselným centrom už dávno nie je
Zdroj: Martin Mázor
Stále ho volajú Aluminium City, no sivým priemyselným centrom už dávno nie je
Zdroj: Martin Mázor
Stále ho volajú Aluminium City, no sivým priemyselným centrom už dávno nie je
Zdroj: Martin Mázor


Anketa

Ľubomír Pavlík (32)

Do Žiaru nad Hronom som sa prisťahoval pred šiestimi rokmi za prácou. Páči sa mi, ako sa vyvíja, veľa vecí je tu nových. S čím mám trocha problém, je časové obmedzenie služieb a kultúrneho vyžitia. Napríklad v porovnaní s väčšími mestami, kde to žije dlhšie.

Emília Pobežková (72)

Za takmer 60 rokov, čo v meste žijem, môžem skonštatovať, že sa tu pre ľudí urobilo veľa. Aj o nás dôchodcov je tu dobre postarané, budeme mať zelené námestie, lavičky. Len na sociálne taxíky sa niektorí seniori sťažujú s tým, že sa zvýšili ceny.

Adriana Giláňová (48)

Žijem tu od narodenia, bývanie máme výborné, blízko centra. Venujem sa školstvu, čo je v podstate splnenie môjho sna. Myslím, že aj v tomto smere sa v meste veľa urobilo. Vo voľnom čase športujem, na tieto aktivity sú tiež vytvorené veľmi dobré podmienky. Chýba už len nejaká pekná cyklotrasa.

Poslať emailom
Diskusia ()
V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Populárne články
Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Dosť bolo zahmlievania. Irina Shayk a Bradley Cooper to viac neskryjú

Marek má dve krásne dcéry, ktoré mu robia veľkú radosť. Herectvo ich zatiaľ neláka.

Herec Marek Majeský: Nechcem si cez deti kompenzovať svoje túžby

Aj keď sú tunajší veľkí zamestnávatelia minulosťou, obyvatelia Vrbového to majú blízko za prácou v Piešťanoch, v Jaslovských Bohuniciach či v Trnave.

Slovenské mestečko so svetovou atrakciou: Miestna šikmá veža sa nakláňa takmer o meter!

Lisa Edelstein

Odvážna hviezda zo seriálu Dr. House: Pre zvieratá donaha!

V údajne najvyššej obytnej budove na svete, ktorá vyrástla v New Yorku, stojí najdrahší byt 63 miliónov dolárov.

V New Yorku vyrástla najväčšia obytná budova na svete. To je ale výhľad a luxus!

Vedeli ste

Pytagoras objavil a2 + b2 = c2.

Zobraziť viac
Diskusia