Lucia Lukušová

Viac-menej pokojný exotický cestovateľský raj pre turistov z&nbsp;celého sveta, rovnako tak pre Slovákov, sa len prednedávnom zmenil na nepoznanie. V&nbsp;srílanskej metropole Kolombo vyšli ľudia do ulíc, aby tak dali najavo svoju nespokojnosť. Tým, že vláda nezaplatila záväzky z&nbsp;dlhopisov približne za 73 miliónov eur, krajina nemá za čo nakúpiť potraviny či pohonné látky.

V&nbsp;menších i&nbsp;vo väčších mestách, takisto v&nbsp;dedinách je scenár posledných týždňov v&nbsp;krajine rovnaký. Respektíve pohľad. Dokonca i&nbsp;tam, kde nikdy nevideli dopravné zápchy, sú teraz realitou. Nie preto, že by si šoféri húf­ne nakúpili viac áut, mopedov prípadne tuk-tukov, ako srílanské cesty dokážu zniesť. Dôvodom je nedostatok benzínu na viacerých čerpacích staniciach v&nbsp;celej krajine. A&nbsp;tak šoféri stoja v&nbsp;kilometrových kolónach a&nbsp;zaberajú jeden z&nbsp;dvoch jazdných pruhov. Nestoja v&nbsp;nich len vodiči so svojimi dopravnými prostriedkami, ale aj ľudia, ktorí doma schmatli bandasku či dvojlitrovku zo sladeného nápoja, alebo pivovú fľašu. Tankujú benzín i&nbsp;naftu do všetkého, čo im príde pod ruku.<em> „Stojím tu už dve hodiny. Hádam sa ujde aj mne,“</em> hovorí štyridsiatnik, ktorý deň voľna v&nbsp;práci netrávi s&nbsp;rodinou, ako mal pôvodne v&nbsp;pláne.

Za pásku na pumpe prichádzajú prví zákazníci aj hodinu pred jej otvorením. Tak je to i&nbsp;v&nbsp;pobrežnom mestečku Ahungalla, ležiacom zhruba osemdesiat kilometrov južne od Kolomba. Prvé dni od vyhlásenia bankrotu mala Srí Lanka zásoby benzínu a&nbsp;nafty len na jeden deň. Novo­zvolený premiér Ranil Wickremesinghe aktuálne vyhlásil, že ich majú zatiaľ na šesť týždňov dosť. Napriek tomu sú niektoré čerpacie stanice stále opatrné a&nbsp;pri tankovaní si stanovili vlastné pravidlá. Limit závisí od toho, aké veľké vozidlo zákazník má. Mimochodom, liter pohonných látok stojí v&nbsp;prepočte 1,50 eura. Poviete si – nič strašné, veď kde sú tie časy, keď sme aj my tankovali benzín za takú cenu. Rozdiel je v&nbsp;tom, že priemerný plat na Srí Lanke je v&nbsp;prepočte 150 eur.

Cestujete po krajine ako turista na vlastnú päsť? Žiadne obavy, do cieľa určite prídete. Pre cudzincov totiž žiadne obmedzenia na pumpách neplatia. Dokonca ani nečakajú v&nbsp;dlhých radoch, uprednostnia ich. Nedostatok však vidno aj v&nbsp;každých potravinách. Regály v&nbsp;supermarketoch sú poloprázdne. Jedna surovina však nikde nechýba – ryža. Je základom každého jedla. Karí s&nbsp;ryžou jedia domáci prakticky každý deň. Znamená to, že obilninu uvaria a&nbsp;zalejú karí omáčkou z&nbsp;kokosového mlieka a&nbsp;kokosového oleja a&nbsp;pridajú do nej práškové korenie karí a&nbsp;rovnako tak v&nbsp;sušenej listovej podobe. Tí, ktorí na to majú, si k&nbsp;tomu dajú zeleninu a&nbsp;prípadne raz-dvakrát mesačne mäso. Najčastejšie kurča. Väčšina si ho však nemôže dovoliť častejšie.

Trojnásobný otec Chanaka sa snaží zarobiť toľko, aby svojej rodine doprial niekoľkokrát do týždňa bielu rybu. Sedem rokov pracuje ako masér terapeut. <em>„Študoval som poľnohospodárstvo. Keď som sa uchádzal o&nbsp;aktuálnu prácu, absolvoval som trojmesačný kurz. Svoju robotu mám rád, lebo prichádzam do styku so zahraničnými hosťami a&nbsp;môžem si aspoň trénovať angličtinu,“</em> hovorí Srílančan, ktorý pred rokmi pracoval v&nbsp;Južnej Kórei. Rád spomína na tie časy, no deťom bolo veľmi smutno, takže napriek vyššiemu zárobku sa vrátil do rodnej krajiny. Na otázku, či mu mesačný plat v&nbsp;prepočte 400 eur stačí, jednoznačne krúti hlavou na znak nesúhlasu. <em>„Keď mám voľno, privyrábam si v&nbsp;autoumyvárni.“</em> Hneď ako príde reč na to, koľko peňazí by si vypýtal, keby mu niekto ponúkol prácu súkromného maséra v&nbsp;Európe, položartom pohotovo vraví:<em> „Nič. Robil by som za ubytovanie a&nbsp;stravu, len aby som pre seba a&nbsp;svoju rodinu zabezpečil lepšiu budúcnosť.“</em>

<strong>Pokračovanie na ďalšej strane...</strong>

Zo Srí Lanky by radi odišli viacerí, len aby sa dostali z&nbsp;biedy. Vidno ju takmer na každom rohu. V&nbsp;krajine sa preto angažujú medzinárodné charitatívne organizácie. Rozdávajú napríklad teplé jedlo, tradične ide o&nbsp;ryžu s&nbsp;karí. Na naporciované jedlo v&nbsp;igelitových vrecúškach čakajú najmä starší. Zvykom je jesť rukami, takže ho konzumujú, hneď ako ho dostanú. Bežne v&nbsp;malom občerstvení vidno v&nbsp;plastovom vrecku zabalené aj ryžové rezance s&nbsp;karí. V&nbsp;obľube ich má i&nbsp;Banzy, ktorý aktuálne striehne na každého turistu, ktorý ide okolo. Pravdupovediac, veľa ich nie je. Hlavná turistická sezóna sa skončila v&nbsp;apríli. Ďalšia sa začína až v&nbsp;novembri. Teraz je obdobie monzúnov. I&nbsp;keď ­podľa domácich je tento rok zatiaľ monzúnové obdobie mimoriadne teplé a&nbsp;suché. Hoci prší každý deň, dažďa nie je tak veľa ako po minulé roky.

<em>„Počas turistickej sezóny som mesačne domov priniesol v&nbsp;prepočte 250 eur. Na naše pomery je to nadpriemer, takže som bol spokojný. Teraz žijem najmä z&nbsp;úspor. Keď je ťažko, privyrábam si ako upratovač,“</em> hovorí taxikár na rikši zvanej tuk-tuk. Podobne ako jeho ďalší kolegovia, aj on má rodinu. <em>„Ťažko sa žije, i&nbsp;keď protesty neschvaľujem. Musíme vydržať, veriť a&nbsp;modliť sa k&nbsp;Budhovi. Keď si spomeniem na ceny tovaru a&nbsp;služieb pred koronavírusovou pandémiou a&nbsp;teraz, sú dvojnásobné,“</em> povzdychne si vyštudovaný ekonóm, ktorý sa neuplatnil v&nbsp;odbore.

Nad pomery žije väčšina majiteľov škoricových plantáží. Škorica na západnom pobreží rastie hádam všade, kam vám padne zrak. Sezóna zberu listov sa začína od júna. Najskôr ich vysušia a&nbsp;potom z&nbsp;nich vyrábajú olej. Má rôzne využitie – účinkuje ako prírodný repelent proti komárom, vôňa do auta či klasický parfum. Výrobcovia na farmách ukazujú aj jednoduchý trik, ako spoznať, že nie je riedený vodou. <em>„Stopercentný škoricový olej je ťažký, takže vo fľaši s&nbsp;vodou klesá automaticky ku dnu. Inak, na jeden liter oleja potrebujeme 450 kilogramov lístkov,“</em> hovorí plantážnik.

Škoricovník je veľmi vďačný strom nenáročný na pestovanie. Po zasadení totiž stačí počkať tri roky a&nbsp;potom z&nbsp;neho už len strihať listy a&nbsp;rezať konáre niekoľko desiatok rokov.<em> „Škorica zo Srí Lanky je svetlejšia a&nbsp;výživnejšia než napríklad z&nbsp;Indie. My drevo sušíme desať dní pod prístreškom, aby naň nesvietilo slnko, čím si zachováva vitamíny. Do celej krajiny i&nbsp;do zahraničia exportujeme prášok, škoricu v&nbsp;celku a&nbsp;spomínaný olej.“</em> Pestovateľ sa teší, že touto prácou bez problémov uživí celú rodinu.

<div class="snippet-cb snippet-widget snippet-articles snippet" contenteditable="false">
          <div class="icon">
              <em class="fa fa-file-text-o" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
          <div class="inner" data-article-tag="&nbsp;" data-article-id="c64fce25-bcc1-4a3e-89a6-cf9dc55ce96b">
              <span class="inner-articleTag">&nbsp;</span>
              <br class="inner-break hide">
              <span class="inner-articleTitle">Exotika na dosah: Maroko ponúka nefalšovaný arabský svet s návratom v čase</span>
          </div>
          <div class="icons">
              <em class="fa fa-cog eagle-config-button" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-edit" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
              <em class="fa fa-trash" aria-hidden="true" role="button">&nbsp;</em>
          </div>
      </div>

Kým sa na Srí Lanke žilo ako-tak pokojne, škoricové drevo sa spracovávalo, ako farmár uviedol. Časy sa však zmenili. Ľudia ho doslova ničia, aby prežili. Používajú ho na to, aby mali na čom variť. Voňavé drevo dobre i&nbsp;dlho horí a&nbsp;piecka je v&nbsp;každom dome. Odkedy sa krajina zmieta v&nbsp;kríze, domáci majú na pamäti, že výpadky elektriny sú na dennom poriadku. K&nbsp;dispozícii ju majú ráno medzi piatou a&nbsp;ôsmou, aby sa dospelí bez problémov nachystali do práce a&nbsp;deti do školy. Okolo obeda a&nbsp;večer im ju už nikto nezaručí. Bohatých to nezaskočí, majú vlastný generátor. Rovnako tak väčšina hotelov a&nbsp;ubytovacích zariadení, aby cestovateľov na dovolenke neobmedzovali.

Myslela na to aj majiteľka ajurvédskej kliniky Lotus Villa v&nbsp;meste Ahungalla.<em> „Máme veľký generátor, aby fungovala reštaurácia a&nbsp;klienti mali elektrinu počas celého dňa. Nepochybne by sme sa bez nej nezaobišli ani pri poskytovaní procedúr. Od vlády máme zároveň výnimku, aby sme mali dostatok pohonných látok. Pravidelne totiž cestujeme na letisko neďaleko Kolomba po klientov a&nbsp;takisto ich vozíme na výlety,“</em> hovorí Sumendra Huberová o&nbsp;tom, ako fungujú v&nbsp;ťažkých časoch. Rodená Srílančanka tvrdí, že na podobne náročné obdobie svojej krajiny si síce nepamätá, ale verí, že čochvíľa všetko pominie a&nbsp;štát sa pozviecha.

Paradoxne, kým koronavírusová pandémia mnohých položila na lopatky a&nbsp;vzala im biznis, klinika Sumendry Huberovej prekvitá. <em>„Máme stálu klientelu, ktorá sa k&nbsp;nám každý rok vracia. Ide o&nbsp;ľudí po autonehodách, srdcových príhodách, s&nbsp;bolesťami chrbtice a&nbsp;podobne. Pribudli nám teraz aj tí, ktorí prekonali kovid. Potrebujú svoj organizmus znovu naštartovať a&nbsp;preferujú ajurvédu, ktorá je založená len na prírodných medikamentoch, olejoch, masážach, rôznych procedúrach a&nbsp;zdravej strave. Máme vlastnú záhradu, v&nbsp;ktorej si pestujeme zeleninu, ovocie a&nbsp;takisto bylinky. Z&nbsp;nich naša lekárka vyrába tinktúry i&nbsp;lieky,“</em> pokračuje podnikateľka, ktorá vraj pravidlá ajurvédy dodržiava tiež.

Ako sa k&nbsp;tomuto podnikaniu vlastne dostala? „<em>Môj manžel Peter bol Rakúšan. Prekonal tri mŕtvice. Nemohol sa hýbať, stratil reč. Rozhodol sa pre liečbu v&nbsp;Rakúsku, takže sme zo Srí Lanky na istý čas odcestovali do Európy. Tam sa mu však stav veľmi nezlepšoval. Navrhla som mu, aby sme sa vrátili a&nbsp;skúsili päťtisícročnú medicínu, ktorá je pôvodom z&nbsp;Indie. Súhlasil. Tri roky trvalo, kým sa pozviechal a&nbsp;opäť začal samostatne fungovať. Naučil sa chodiť, rozprávať. Na vlastnej koži teda pocítil, že išlo o&nbsp;náročnú, ale účinnú cestu. Preto sa rozhodol, že chce takto pomáhať aj cudzincom a&nbsp;robiť osvetu tejto medicíne v&nbsp;západnom svete,“</em> spomína na založenie biznisu.

Sumendra vedie firmu so svojím synom Sušanom a&nbsp;zamestnávajú vyše šesťdesiat ľudí. Podnikateľka žije vo svojom dome, žiaľ, už sama. O&nbsp;manžela takmer pred deviatimi rokmi navždy prišla. Syn býva v&nbsp;hlavnom meste so svojou snúbenicou, ktorá tam pracuje ako učiteľka. Sumendra sa teší, že ho v&nbsp;lete ožení. Kontakty s&nbsp;Európou neprerušila ani po partnerovej smrti. S&nbsp;rakúskou rodinou je stále v&nbsp;spojení a&nbsp;navštevujú sa. Ako hádam každý Srílančan, aj ona má rada spoločnosť. Vo veľkom dome jej je preto smutno.

Celý národ je zvyknutý, že pohromade žijú celé rodiny. Aj tri generácie v&nbsp;jednom dome. Dvanásť či pätnásť ľudí pod jednou strechou teda nie je nič výnimočné. Je im veselo a&nbsp;pomáhajú si. Rodičia odmalička vedú svoje deti tak, aby nikto ani na staré kolená neostal sám. Čiže ak vidia, že všetci príbuzní od susedy sa pominuli, pomáhajú jej. Nielen jedlom, ošatením, ale aj finančne, ak treba. Platy bežných Srílančanov sú veľmi nízke a&nbsp;sociálne rozdiely zas vysoké. Dôchodcovia i&nbsp;ľudia bez práce žijú celé dni na ulici, len aby neboli doma sami. Vysedávajú pred domom a&nbsp;prihovárajú sa každému, kto ide okolo. Samozrejme, s&nbsp;úsmevom. V&nbsp;minulosti bolo zvykom, že mladé ženy sa akosi automaticky stávali žienkami domácimi. No emancipácia urobila svoje, hlavne vo veľkých mestách. Chcú sa presadiť, a&nbsp;tak aj popri deťoch pracujú. Aspoň na čiastočný úväzok. Moderní muži s&nbsp;tým problém nemajú. Najmä keď vidia, že sami nezarobia dosť, aby rodine poskytli život ako-tak na úrovni.

Srí Lanka zbankrotovala: Za 74 rokov existencie na tom tak zle ešte nebola

Lucia Lukušová

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Srí Lanka zbankrotovala: Za 74 rokov existencie na tom tak zle ešte nebola

Lucia Lukušová

Súvisiace články

Medzi Európou a Orientom: Sarajevo ako pomyselná čiara v čase a priestore

Na juhu Afriky, kde ženy nepoznajú mydlo a na vlasy si dávajú blato a hovädzí tuk

GALANTA prišla o milióny. Za sfušovaný akvapark nikoho nepotrestali, mesto sa muselo zadlžiť

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás