Reportáže

Spomienky seniorov: Zakázaný pápež, ukradnutá lokomotíva, za trest škola v Lendaku

13.9. 2021 6:00
Diskusia ()
×
Reportáže

Spomienky seniorov: Zakázaný pápež, ukradnutá lokomotíva, za trest škola v Lendaku

13.9. 2021 6:00
Diskusia ()
×

Dopravný policajt od Košíc, učiteľka goralských detí spod Tatier, člen Bieloruskej inžinierskej akadémie z Prešova, riaditeľka materskej školy v dedine na Šariši, stavbár od Starej Ľubovne. Ľudia rôznych profesií, ktorí sa nikdy nestretli, nie sú rodina, neboli spolupracovníkmi. A predsa majú čosi spoločné.

Patria do takmer poldruhamiliónovej skupiny seniorov, ktorí nastupovali do svojho prvého zamestnania pred polstoročím, v rokoch najtvrdšej husákovskej normalizácie. Dnes sú už na dôchodku, venujú sa vnúčatám, majú čas na koníčky, záhradky, turistiku, na chalupárčenie. Aj na spomienky a listovanie v starých albumoch. Väčšinou sú úsmevné, niektoré však dnes vyznievajú bizarne, pre mladú generáciu možno až neuveriteľne.

JÁN NOVÁK má na konte už 301 modelov rušňov.
Zdroj: Peter Ličák

Rušne z harabúrd

Ján Novák (66) z Vajkoviec pri Košiciach mal v živote dve povolania. K obom patrila uniforma. Najprv zelená, po nej modrá. Na sklonku sedemdesiatych rokov si obliekol prvú uniformu dopravného policajta, ktorú nosil v košických uliciach štvrť storočia.

„Intenzitu vtedajšej a dnešnej cestnej premávky nemožno vôbec porovnávať, o tom škoda hovoriť. V sedemdesiatych rokoch hrali na cestách prím škodovky z automobilky v Mladej Boleslavi, najprv to boli Škody MB 1000, ktoré postupne vystriedali novšie modely Škoda 105 a 120 či športové kupé Rapid z Kvasín. Ľudia s vyššími platmi a lepšími známosťami v predajniach Mototechny jazdili na sovietskych žigulíkoch, tí s menšími výplatami sa uspokojili s bakelitovými trabantmi. A renaulty, simcy, fordky, saaby sa dali kúpiť len za tuzexové bony. Za ich volantmi sedeli najmä krčmári, mäsiari a veksláci, ktorí kšeftovali pred výkladmi tuzexov s valutami a tuzexovými bonmi,“ spomína na službu dopravného policajta pán Novák.

Štvrť storočia pracoval JÁN NOVÁK v košických uliciach ako dopravný policajt.
Zdroj: Peter Ličák

Za porušovanie dopravných predpisov boli za jeho čias 20- až 30-korunové pokuty, za veľké prehrešky stovka. Niektoré priestupky ešte neexistovali, napríklad telefonovanie za jazdy, nepripnuté bezpečnostné pásy, jazda cez deň bez zapnutých svetiel. „Najťažšie boli služby, keď sme riešili nehodu, pri ktorej prišli o život deti. Ich tváre som mal pred očami aj niekoľko týždňov. Alebo keď bolo treba ísť oznámiť rodine, že ich príbuzný zomrel pri havárii. To boli v službe tie najťažšie chvíle. Mal som mladšieho kolegu, ktorý sa pri každom výjazde k nehode so strachom pýtal, či sú tam aj mŕtvi, lebo on sa mŕtvych bojí. Pri jednej nehode sme ho museli ratovať,“ zalovil v pamäti pán Novák.

Pred odchodom do výsluhového dôchodku si ešte dva roky obliekal modrú uniformu železničného policajta. Prestup od dopravnej k železničnej polícii nebol vecou náhody, pre Jána Nováka bola železnica vysnívaný svet. I celoživotný koníček. A ten je naozaj veľmi nezvyčajný. Vajkovčania i ľudia z okolitých dedín mu znášajú haraburdy od výmyslu sveta. Pokazené žehličky, nefunkčné mlynčeky, staré vysávače, nepotrebné súčiastky z áut, práčok, chladničiek. A on ich vďaka svojej fantázii a šikovným rukám mení akoby šibnutím čarovného prútika na modely parných, dieselových a elektrických rušňov. Tak bývalý policajt a vyšetrovateľ dopravných nehôd trávi svoje dni na penzii.

Práca policajta pána Nováka bavila, hoci to boli často ťažké služby.
Zdroj: Peter Ličák

„Na konte mám už 301 modelov lokomotív, dosť verných kópií i takých, ktoré vlaky nikdy neťahali. Prvýkrát som sa ich odvážil vystaviť v roku 1999 v košickom depe, mal som vtedy malú dušičku, nevedel som, ako ich budú posudzovať železničiari, ale tým sa modely rušňov veľmi páčili. Pred štyrmi rokmi bolo päť exponátov vystavených aj na svetovej výstave Expo v Kazach­stane, kde ich obdivovalo viac ako 350-tisíc návštevníkov. Pre túto výstavu som urobil špe­ciálny model parného rušňa dlhý 80 centimetrov, vpredu mal veľkú červenú hviezdu, tak som ho pomenoval Krasnaja zvezda. Tak sa niekomu zapáčil, že namiesto lokomotívy mi z Kazachstanu prišlo strohé oznámenie, že sa im stratil. No, treba túto stratu pomenovať pravdivo: skrátka, model ukradli, zrejme sa páčil synovi niektorého tamojšieho papaláša,“ nazdáva sa Ján Novák.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia