Napísala jednu z najznámejších kníh o čiernom kontinente. Román upútal aj Ernesta Hemingwaya, ktorý sa o ňom vyjadril, že je to najlepšie dielo, aké kedy o Afrike čítal. Volá sa Spomienky na Afriku a jeho autorka je KAREN BLIXENOVÁ (1885 – 1962).

Prvé vydania spomínaného románu vyšli pod názvom Africká farma, neskoršie ako Spomienky na Afriku. Keď v roku 1954 Ernest Hemingway získal Nobelovu cenu, vyhlásil, že by bol radšej, keby ju udelili dánskej spisovateľke Isak Dinesenovej. Pod týmto pseudonymom jej vychádzali diela v anglosaských krajinách. V každom prípade on i Karen svojimi knihami zvýšili záujem o africký svetadiel.

Do spisovateľského portfólia Karen Blixenovej sa zaraďujú aj ďalšie knihy, viaceré zaznamenali svetové uznanie. Spomienky na Afriku však pútajú pozornosť aj z iného dôvodu. Oscarový režisér Sydney Pollack podľa knihy nakrútil film s rovnomenným názvom, ktorý patrí medzi najromantickejšie snímky všetkých čias. Hlavné úlohy vytvorili Meryl Streepová, Robert Redford a Klaus Maria Brandauer. Tento príbeh hlbokej lásky a bolestnej straty získal v roku 1986 sedem sošiek Oscara. Kto bola Karen Blixenová, že jej čiastočne autobiografický román vyvolal taký ohlas?

Farmárka

Patrí k najznámejším a najkontroverznejším dánskym spisovateľkám. Pochádzala z rodiny bohatých obchodníkov a statkárov spriaznených s dánskou a so švédskou šľachtou. Narodila sa v prímorskom mestečku Rungsted, vzdialenom približne 25 kilometrov severne od Kodane. Na svet prišla ako druhé dieťa dôstojníka, politika a spisovateľa Wilhelma Dinesena a jeho manželky Ingeborg. Po nej sa na svet vypýtali ešte traja súrodenci. Otca stratila ako desaťročná, keď sa dobrovoľne rozhodol ukončiť svoj život. Zrejme v dôsledku depresií sa obesil.

Karen vyrastala v typickom meštiackom prostredí. Vtedajší rodičia mali o postavení dcér konvenčné predstavy: ich miesto bolo v domácnosti a hlavnou náplňou bola starostlivosť o rodinu a výchovu detí. Karen sa celý život odmietala podriadiť tomuto stereotypu. Bola všestranne talentovaná, už ako malá písala poviedky, básne, hry, nadaná bola aj pohybovo, nádherne maľovala. Pôvodne sa chcela stať profesionálnou maliarkou, zmaturovala na kodanskej výtvarnej škole a tri roky študovala na kráľovskej akadémii umenia v hlavnom meste. Postupne si obzory o výtvarnom umení rozširovala v Paríži a Ríme. Pod pseudonymom Osceola uverejňovala poviedky. V nich sa často uplatňovalo jej „maliarske oko“, v prozaických dielkach detailne opisovala krajinu a rôzne prostredia.

Po ukončení štúdia prišla prvá láska. Zaľúbila sa do švédskeho bratranca Hansa von Blixena-Fineckena. Tento krehký vzťah nesmeroval k oltáru, ako si Karen predstavovala. Po jeho ukončení sa stiahla do ústrania, nemala záujem o zoznamovanie s mladými mužmi. Súkromne sa vzdelávala a v rozpore so svojou povahou dokonca občas prejavila záujem o domáce práce. V malomeštiackej idyle však dlho nevydržala. Aby sa z nej vymanila, ako 28-ročná si vzala za manžela brata svojej prvej lásky, jeho dvojča, baróna Brora von Blixena-Fineckena. Vzdala sa všetkých umeleckých ambícií a rok po svadbe ako barónka Karen von Blixenová-Fineckenová odišla s manželom do Afriky. V roku 1913 si neďaleko Nairobi kúpili 3 000-hektárovú kávovníkovú farmu.

FOTOGRAFIE ZO ŽIVOTA KAREN BLIXENOVEJ NÁJDETE V GALÉRII

Nachádzala sa v bývalej Britskej Východnej Afrike dvetisíc metrov nad morom, čo nebola ideálna nadmorská výška na pestovanie kávy. Karen sa nevzdávala: „Kávová plantáž je niečo, čo vás chytí a nedovolí vám odísť.“ Na prácu si najímala domorodcov Kikujov alebo Masajov. Najmä Kikujov si obľúbila, vážila si ich, ctila ich tradície, myslenie, čím sa líšila od väčšiny európskych kolonizátorov. Kávovým plodinám sa darilo raz s väčším, inokedy s menším úspechom, no farma rozhodne nevynášala. Bror, ktorý bol jej manažérom, sa o ňu nestaral. Pozornosť venoval ženám – očarili ho najmä Afričanky – a manželku podvádzal. Zlyhal ako manžel aj ako podnikateľ a správu farmy nakoniec prevzala Karen. V roku 1915 jej diagnostikovali syfilis – nakazil ju neverný muž. V Nairobi ju liečili arzenikom a liekmi obsahujúcimi meď, čo bola drastická liečba. Karen sa rozhodla liečiť v Dánsku, v rodnej krajine strávila vyše roka.

Po návrate do Kene jej manželstvo nefungovalo. Dôvodom bola manželova nevera aj ich rozdielne vzdelanie a temperament. Bror bol večný lovec – žien i afrických zvierat. Karen chcela písať, maľovať... V roku 1921 sa preto dohodli na manželskej odluke, o štyri roky neskôr sa rozviedli. Farma zostala úplne na jej pleciach. Naďalej pestovala kávu, no pridala rôzne druhy zeleniny, ktorým sa darilo. Venovala sa životu na plantáži, každodenným povinnostiam, odrážala závisť bielych farmárov, ktorým bola poriadnym tŕňom v oku. Umelecké túžby opäť potlačila do úzadia.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Ilustračná snímka

ZANIETENÍ CHALUPÁRI: Kam unikal pred svetom Chudík, Dočolomanský a iné hviezdy?

Populárne články
Posledná nehnuteľnosť, do ktorej sa herečka sťahovala, bol dom v Dunajskej Lužnej.

Extrémny koníček: Magda Paveleková vystriedala štrnásť adries. Čo bude s jej posledným domovom?

Miroslava Fabušová

Misska z Kollárovej limuzíny šokovala správou o prepadnutí: Fotky modrín radšej stiahla

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

VIDEO: MUDr. Adriana Šimková radí, ako si poradiť s kovidom doma

V januári oslávila 46. narodeniny. Nasledoval kovid, nemocnica a, bohužiaľ, smrť.

Prvá obeť kovidu medzi učiteľmi: Eva (†46) myslela na svojich žiakov do poslednej chvíle

Ilustračná snímka

Božia rana? Krajniak spomenul Baziliku sv. Mikuláša a v tom sa zrútil priľahlý múr

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Kobra tancuje podľa píšťaly. Je to pravda?

Zobraziť viac
Diskusia