Chrípkové ochorenie sa vyskytuje sezónne vo forme každoročne sa opakujúcich epidémií. Niekedy sa rozšíri celosvetovo a dosiahne rozsah pandémie, čo znamená, že postihne všetky kontinenty. V roku 2009 prepukla chrípka, ktorá sa podľa epicentra označovala ako mexická. Išlo sa o vírus chrípky A, podtyp H1N1, ktorý sa rozšíril do celého sveta. V máji 2010 sa počet obetí, ktoré tejto pandémii podľahli, zastavil na čísle 12-tisíc.

Našťastie vedci veľmi rýchlo vyrobili účinnú vakcínu, ktorá zabránila ďalšiemu šíreniu a vyššiemu počtu úmrtí. V roku 1968 sa svetom prehnala pandémia hongkonskej chrípky A, podtyp H3N2, hoci len jedenásť rokov predtým, v roku 1957, svet bojoval s pandémiou, ktorá sa označovala ako ázijská či singapurská chrípka A, podtyp H2N2. Najviac ľudských obetí si však vyžiadala pandémia z roku 1918. Spôsobil ju vírus chrípky A, podtyp H1N1, a označuje sa ako španielska chrípka.

Druhá najhoršia

Obrovskou tragickou udalosťou 20. storočia bola pandémia španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala zhruba desaťkrát viac obetí ako prvá svetová vojna. Odhaduje sa, že jej podľahlo až sto miliónov ľudí. Vyskytla sa pred 102 rokmi a stala sa druhou najsmrteľnejšou pandémiou v histórii. Mala jednu pozoruhodnú vlastnosť: zomieralo na ňu netypické množstvo mladých a zdravých ľudí. Veľkou rýchlosťou sa rozšírila na všetky kontinenty od Aljašky až po ostrovy v Tichomorí.

Na starom kontinente, oslabenom vojnou, mala ideálne podmienky na šírenie, najskôr zasiahla bojový front a neskôr aj civilný sektor. Dlho prevládal názor, že urýchlenie, postup pandémie a vysokú úmrtnosť infikovaných osôb mala na svedomí nedostatočná hygiena a oslabená imunita vyčerpaných vojakov i civilného obyvateľstva. V súčasnosti sa od tejto hypotézy upúšťa. Ako príklad sa uvádza vtedajšia situácia vo Švajčiarsku, ktoré sa síce vojne vyhlo, napriek tomu tam chrípka zabila proporčne oveľa viac ľudí než v Nemecku, ktoré sa zmietalo vo vojne.

Článok pokračuje na ďalšej strane.