Jaroslav Slašťan

Chrípkové ochorenie sa vyskytuje sezónne vo forme každoročne sa opakujúcich epidémií. Niekedy sa rozšíri celosvetovo a&nbsp;dosiahne rozsah pandémie, čo znamená, že postihne všetky kontinenty. V roku 2009 prepukla chrípka, ktorá sa podľa epicentra označovala ako mexická. Išlo sa o vírus chrípky&nbsp;A, podtyp H1N1, ktorý sa rozšíril do celého sveta. V máji 2010 sa počet obetí, ktoré tejto pandémii podľahli, zastavil na čísle 12-tisíc.

Našťastie vedci veľmi rýchlo vyrobili účinnú vakcínu, ktorá zabránila ďalšiemu šíreniu a&nbsp;vyššiemu počtu úmrtí. V roku 1968 sa svetom prehnala pandémia hongkonskej chrípky&nbsp;A, podtyp H3N2, hoci len jedenásť rokov predtým, v roku 1957, svet bojoval s&nbsp;pandémiou, ktorá sa označovala ako ázijská či singapurská chrípka A, podtyp H2N2. Najviac ľudských obetí si však vyžiadala pandémia z&nbsp;roku 1918. Spôsobil ju vírus chrípky A, podtyp H1N1, a&nbsp;označuje sa ako španielska chrípka.

Obrovskou tragickou udalosťou 20. storočia bola pandémia španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala zhruba desaťkrát viac obetí ako prvá&nbsp;svetová vojna. Odhaduje sa, že jej podľahlo až sto miliónov ľudí. Vyskytla sa pred 102 rokmi a&nbsp;stala sa druhou najsmrteľnejšou pandémiou v&nbsp;histórii. Mala jednu pozoruhodnú vlastnosť: zomieralo na ňu netypické množstvo mladých a zdravých ľudí. Veľkou rýchlosťou sa rozšírila na všetky kontinenty od Aljašky až po ostrovy v&nbsp;Tichomorí.

Na starom kontinente, oslabenom vojnou, mala ideálne podmienky na šírenie, najskôr zasiahla bojový front a&nbsp;neskôr aj civilný sektor. Dlho prevládal názor, že urýchlenie, postup pandémie a&nbsp;vysokú úmrtnosť infikovaných osôb mala na svedomí nedostatočná hygiena a&nbsp;oslabená imunita vyčerpaných vojakov i&nbsp;civilného obyvateľstva. V&nbsp;súčasnosti sa od tejto hypotézy upúšťa. Ako príklad sa uvádza vtedajšia situácia vo Švajčiarsku, ktoré sa síce vojne vyhlo, napriek tomu tam chrípka zabila proporčne oveľa viac ľudí než v&nbsp;Nemecku, ktoré sa zmietalo vo vojne.

<strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong>

Ľudia na Slovensku túto chorobu volali aj „španielka“. V&nbsp;dobovej tlači sa o&nbsp;nej píše ako o&nbsp;španielskej chrípke, influenze či nátke. V&nbsp;tom čase sa verilo, že táto chrípka sa rozšírila zo Španielska. Nebola to pravda. Španielskou ju nazývali preto, lebo jedine neutrálne Španielsko (nezúčastnilo sa na prvej svetovej vojne) v&nbsp;médiách informovalo o&nbsp;jej výskyte.

S cieľom udržať morálku vojska vojnové štáty zakázali prinášať správy o&nbsp;rýchlo sa šíriacej epidémii a&nbsp;úmrtiach. Španielske noviny však priebežne prinášali informácie o&nbsp;nákaze a&nbsp;jej šírení. Medzi nakazených patril aj španielsky kráľ Alfonz XIII., čo vyvolalo veľkú pozornosť verejnosti. Vznikol klamný dojem, že chrípka zasiahla Španielsko podstatne viac než iné krajiny, a tejto chrípkovej pandémii prischol nesprávny názov, ktorý sa veľmi rýchlo ujal.

Prvý zdokumentovaný prípad španielskej chrípky zaznamenali v&nbsp;marci 1918 v&nbsp;Kansase v&nbsp;Spojených štátoch amerických. Práve tam sa prvýkrát zistilo, že táto agresívna chrípka, má úplne iný priebeh i&nbsp;šírenie. Išlo o&nbsp;absolútne nový kmeň vírusu chrípky H1N1, ktorý pôvodne infikoval len vtáky a&nbsp;veľmi rýchlo prechádzal z&nbsp;chorého na zdravého človeka.

Nákaza sa rýchlo šírila po celej Amerike a&nbsp;neskôr aj do iných častí sveta. Dodnes sa presne nevie, odkiaľ toto ochorenie pochádzalo. Najskôr sa predpokladalo, že ju priniesli americkí vojaci, ktorí prišli do Európy, čo sa neskôr vyvrátilo. Podľa niektorých virológov ju mohlo rozšíriť 140-tisíc čínskych robotníkov, ktorí cez vojnu prišli pracovať do Európy. Rozšírila sa pravdepodobne z&nbsp;Číny, tak ako väčšina vtáčích chrípok.

Chrípka vyčíňala v&nbsp;troch hlavných vlnách. Prvá sa objavila na jar 1918. Po jej odznení prišla druhá vlna, ešte smrteľnejšia. V&nbsp;auguste 1918 vírus zmutoval do oveľa nebezpečnejšej podoby a&nbsp;október 1918 sa stal najsmrteľnejším mesiacom celej pandémie. Koncom roku 1918 začali nové prípady náhle klesať. Na jar 1919 udrela ešte v&nbsp;tretej vlne, ktorá trvala až do konca roka 1920. V&nbsp;niektorých krajinách boli počty obetí obrovské. V&nbsp; USA bolo infikovaných asi 28&nbsp;percent obyvateľov a&nbsp;675-tisíc ľudí chrípku neprežilo.

Ostrov Nauru prišiel o&nbsp;osemnásť percent populácie, Irán asi o 22 percent, pôvodných obyvateľov Aljašky ochorenie zredukovalo o štvrtinu. V&nbsp;Indii mala na svedomí päť percent populácie. V&nbsp;Európe na túto chrípku zomreli milióny ľudí, úmrtnosť dosahovala 0,5 až päť percent. V&nbsp;Poľsku to bolo napríklad 200- až 300-tisíc obyvateľov (0,8 – 1,1 %), na území súčasného Česka ich zahynulo 46- až 77-tisíc (0,5 – 0,7 %).

Údaje zo Slovenska chýbajú, ale predpokladá sa, že aj naše územie kruto zasiahla, pretože Uhorsko, ktorého súčasťou sme boli, patrilo k&nbsp;najviac zasiahnutým európskym krajinám. Na území terajšieho Slovenska v&nbsp;tom čase žilo asi 2,9 milióna ľudí, počet obetí sa odhaduje od 15- do 30-tisíc. Veľké percento tvorili mladí ľudia. Najrizikovejšiu skupinu tvorili ľudia vo veku 20 až 35 rokov, hlavne tehotné ženy. Štúdie uvádzajú, že pri pandémii sa ich úmrtnosť pohybovala od 23 do 71 percent.

Vyše štvrtiny žien, ktoré prežili pôrod, o dieťa prišlo. Odhaduje sa, že španielskou chrípkou sa medzi januárom 1918, keď sa začala masovo šíriť, a&nbsp;decembrom 1920, keď zaznamenali koniec pandémie, nakazilo viac ako 500 miliónov ľudí, čo bola štvrtina vtedajšej svetovej populácie. Koľko ľudí jej podľahlo, sa dnes presne nevie. Niektoré zdroje hovoria až o&nbsp;sto miliónoch obetí. Druhá najdesivejšia pandémia si tak vyžiadala asi desaťkrát viac obetí než prvá&nbsp;svetová vojna.