Ladislav Hámor

Máj v&nbsp;roku 1945. Prešiel front a&nbsp;vojnová vrava doznela. Otvorili sa stavy a&nbsp;voda roztočila mlynské koleso aj u&nbsp;Droppovcov v&nbsp;Lazisku. Na blízkej valašskej píle s&nbsp;gátrom očakávali veľa práce. Kam sa človek pozrel, tam bolo treba čosi opraviť, postaviť nové. Čas stavebného boomu. Dreva, smrekovcovej guľatiny, rástlo v&nbsp;súkromných lesoch, pred zoštátnením v&nbsp;rukách urbariátu, dosť. Vďaka predkom, dobrým hospodárom. Skoro každý obyvateľ Laziska má podnes svoj les. „Po roku 1989 si na štátne pozemky v&nbsp;reštitúciách robili zálusk urbáre Dúbrava. Súd rozhodol, že neoprávnene. Zostala ekologická záťaž. Čierne stavby, ktoré majú byť chatami. Hora plná búd, korby z&nbsp;avií, čo stoja bez základov. Vari dávajú najavo provizórium?“ pýta sa Pavol Tomčík, podpredseda spoločenstiev v&nbsp;Dúbrave i&nbsp;Lazisku. Proces legalizácie chát pokračuje a&nbsp;podľa jeho slov to veľmi špatí dolinu.

Názov obce: Od 13. storočia lazy Črmnô, kopanice s názvom Lazište boli majetkom zemanov z Okoličného. Z roku 1396 je prvá písomná zmienka, v starších prameňoch sú názvy Lasische, Lazistye, Lazysste, od roku 1920 Lazisko.
&nbsp;
Nadmorská výška: 660 m, pod masívom Siná
&nbsp;
Rozloha územia: 23 km²&nbsp;
&nbsp;
Počet obyvateľov: 407
&nbsp;
V obci je 134 rodinných domov (122 trvalo obývaných).

Lazicko

Samotná dedina, naopak, opeknieva, pribúdajú aj štýlové drevené domy. Niečo postavili v&nbsp;katastri Laziska, niečo v&nbsp;katastri Svätého Kríža. V&nbsp;lese medzi stromami v&nbsp;časti Chrasť vedľa hlavnej cesty z&nbsp;Laziska zdobí katastrálnu hranicu potok Palúdžanka. Majitelia chát a&nbsp;„lesných“ domov na rozdiel od susednej doliny zveľaďujú ich okolie a&nbsp;rešpektujú prírodu. „Býva sa tu v&nbsp;lese na čistinkách ozaj rozprávkovo, ale Červenú čiapočku nestretnete. Líšky tu dobrú noc dávajú iba ak symbolicky. Pár minút a&nbsp;sme v&nbsp;Lazisku či v&nbsp;najnavštevovanejšom drevenom artikulárnom kostole evanjelikov augsburského vyznania. O&nbsp;údržbu cesty sa stará samospráva zo Svätého Kríža, v&nbsp;zime ju sprejazdnia, za čo sme vďační,“ hovorí P. Tomčík.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z MALEBNEJ PODHORSKEJ OBCE NÁJDETE V GALÉRII

Pod Dobákom sa rozrastá obytná zóna, kde žije aj Benjamín Gábriš s&nbsp;rodinou. K&nbsp;prírode majú blízko. Ako vraví, jeho manželku Soňu zjari s&nbsp;posledným snehom občas navštívi medvedica s&nbsp;potomstvom. Z&nbsp;pôvodnej chaty vybudovali trvalé sídlo. Ťažká si však na neserióznosť niektorých stavebníkov, ktorí si berú príklad z&nbsp;bezohľadných developerov. „Je škoda, že sa nezachoval mlyn s&nbsp;mlynicou a&nbsp;valchou. Viem si predstaviť, ako sa v&nbsp;typickej potočnej dedine z&nbsp;valchy v&nbsp;noci ozýval klepot stúp (zariadenie na drvenie na vodný pohon, pozn. red.) do tkanín nasiaknutých vodou,“ zamýšľa sa dôchodca B. Gábriš. Ako funguje valcha, ktorá kedysi slúžila na úpravu tkanín, mu prezradil otec. Voda hýbala kolesom a&nbsp;hriadeľom, palce nadvihovali stupy a&nbsp;pod ťarchou gravitácie dopadli na súkenicu. Zuby naspodku stúp tkaninu obracali.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Valchu opísala aj Ľudmila Šunová (†75), do roku 2008 najstaršia slovenská maratónkyňa. „Valchovanie trvalo dlho, i&nbsp;celý deň a&nbsp;noc. V&nbsp;našom mlyne sa koleso krútilo stále a&nbsp;naplno všetko fungovalo.“ V&nbsp;rodine Ondreja Droppu, mlynárskeho majstra a&nbsp;majiteľa píly a&nbsp;stolárstva, prišla Ľudmila na svet predposledná zo štrnástich detí. Jej životný príbeh maratónskej pretekárky sa zavŕšil po 115 štartoch. Naposledy na polostrove King George v&nbsp;Antarktíde. Ako povedala 74-ročná bežkyňa, splnil sa jej sen odbehnúť maratón na všetkých svetadieloch.

Slovenský ľudový kroj ani vtedy na termobielizni nechýbal. Kroj i&nbsp;vek ju často odlišovali od iných. Zaujal aj počas antarktického dobrodružstva. Vlastimil, jeden zo synov, jej vtedy naznačil, že sa asi zbláznila, čo ju veľmi mrzelo. Na iných maratónoch jej asistoval, boli zohratí. Nešlo o&nbsp;lacný „zájazd“. Posledná letenka do Buenos Aires stála vyše 30-tisíc korún. „Napísala som aj testament, v&nbsp;dome som vygruntovala,“ povedala vtedy bežkyňa.

V&nbsp;roku 1996 zdolala stý ročník bostonského maratónu. V&nbsp;brazílskom Sao Paule získala Liptáčka v&nbsp;roku 1998 medzi pretekárkami nad 65 rokov zlatú medailu. Svoj stý maratón zabehla v&nbsp;Chicagu. V&nbsp;roku 1956 mala vo vrecku nomináciu na olympiádu v&nbsp;Mel­bourne, ale dala prednosť rodine. Špeciálne oblečenie nikdy nemala, ani značkové tenisky. „Keď ju omínali, vystrihla dierku a&nbsp;bolo. A&nbsp;jej špeciálne maratónske menu? Domáca klobáska a&nbsp;slanina,“ dodáva jej syn Vlastimil Šuna. Po návrate z&nbsp;južnej hemisféry vyhlásila: „Teraz už môžem aj zomrieť.“ A&nbsp;rok nato náhle zomrela.

„Hlavu početnej rodiny Droppovcov – ujčeka Ondreja, prezývali Grošík. Aj preto, lebo v&nbsp;dedine patril k&nbsp;bohatším, asi bol i&nbsp;šetrný. Elektrinu dodával celej obci a&nbsp;po grošíku inkasoval od susedov podľa toho, akou žiarovkou svietili. Ľudmilin brat Peter Drop­pa bol v&nbsp;zbore ECAV Lazisko – Svätý Kríž presbyterom,“ spomína František Púčik, donedávna starosta. Cirkevníci v&nbsp;70.&nbsp;rokoch bránili preneseniu dreveného artikulárneho kostola, najznámejšej miestnej kultúrnohistorickej pamiatky, do skanzenu. Z&nbsp;Paludze, kde pôvodne stál, objekt do roku 1982 znovu postavili na území cirkevného zboru. „Na píle a&nbsp;v&nbsp;stolárskej dielni u&nbsp;Drop­pov opravovali aj vyrábali drevené detaily a&nbsp;čiastočne lavice, dvere, okná a&nbsp;iné časti kostola,“ informuje F. Púčik.

Starostovské žezlo odovzdal F.&nbsp;Púčik pracovníčke úradu Jane Glajzovej, ktorá tvrdí, že podľa aktuálnej demografie treba myslieť hlavne na budúcnosť. Obec rastie a&nbsp;ako prvé udrie do očí, že mladne. „Individuálna bytová výstavba 21&nbsp;domov v&nbsp;Panskej záhrade pokračuje na parcelách Pozemkového spoločenstva urbariátu v&nbsp;Lazisku. Začneme stavať nové detské ihrisko pri bývalej materskej škole. Na projekt sme získali finančné prostriedky vo výške približne 10-tisíc eur, príspevok z&nbsp;občianskeho združenia, miestnej akčnej skupiny Stredný Liptov,“ tvrdí starostka. Obecný úrad sídli v&nbsp;zrekonštruovanom kultúrnom dome. Keďže príjmy z&nbsp;miestnych daní a&nbsp;poplatkov do obecnej po­kladnice sú malé, prikrývajú sa perinou, na akú majú. Znížili energetickú náročnosť kultúrneho domu, hoci bez dotácie zo Slovenskej inovačnej a&nbsp;energetickej agentúry by to nešlo. „Je zateplený, s&nbsp;novými oknami, rekuperáciou a&nbsp;elektroinštaláciou, s&nbsp;moderným kúrením,“ informuje J. Glajzová. Podľa nej samospráva zohráva pozitívnu úlohu pri hľadaní nových stavebných pozemkov. Tým sa síce zvýši spotreba elektrickej energie v&nbsp;miestnej sieti, ale to zvládnu.

Turistov, najmä cyklistov, láka príťažlivá príroda masívu Siná v&nbsp;nízkotatranskom národnom parku. „K&nbsp;turisticky pekným trasám patrí aj chodník k&nbsp;hradisku s&nbsp;artefaktmi púchovskej kultúry, výstup na Sinú aj k&nbsp;Mošnickej jaskyni. V&nbsp;lesoch sú vychýrené hubárske terény,“ hovorí starostka, ale domáci si svoje miesta nechávajú pre seba. Starousadlíci patria k&nbsp;výborným hubárom.

Lesné plody, najmä huby, nechýbali v&nbsp;skromnom jedálničku známej rodiny Fialovcov, ktorá sa prisťahovala na slovenský vidiek. Květoslava, matka herečiek Květy a&nbsp;Blanky, si dala v&nbsp;dedine postaviť malý domček. Začínajúca herečka Květa stadiaľ odcestovala do Prahy, kde jej v&nbsp;divadle ABC ponúkol angažmán Jan Werich. Aj Květa si Liptov obľúbila. Spolu s&nbsp;rodinou tam trávila nejedny divadelné prázdniny, ale aj voľno medzi filmovaniami. Viktor Sprock na Liptove so sesternicou Zuzanou trávil skoro celé prázdniny. „S&nbsp;Květou a&nbsp;jej manželom i&nbsp;s&nbsp;babičkou sme hľadali čučoriedky, huby, maliny. Květa občas zašla na salaš alebo popod horu na Tri studničky v&nbsp;Demänovskej,“ spomína.

Medzi významnými hosťami Fialovcov nechýbali ani disidenti, napríklad Václav Havel. „V&nbsp;krčme v&nbsp;Lazisku sa večer pristavili hudobníci z&nbsp;Olympicu, koncertovali dlho-predlho,“ spomína F.&nbsp;Púčik. Talentovaná herečka, uznávaná dáma, sa s&nbsp;pokorou ujala svojej najznámejšej postavy Tornáda Lou v&nbsp;kultovom filme Limonádový Joe. V&nbsp;oscarovom filme Ostro sledované vlaky zas stvárnila grófku. Rodinu Fialovcov prenasledovali oba zločinné režimy. Po vzniku vojnového slovenského štátu ich vyhnali a&nbsp;na hranici protektorátu im vzali aj topánky. Otec Vlastimil Fiala neskôr prišiel v&nbsp;eštebáckych mučiarňach o&nbsp;život. Pamiatka na československého legionára a&nbsp;prvého veliteľa letectva – vrtuľa z&nbsp;jeho lietadla, dodnes visí na stene rodinného domčeka v&nbsp;Lazisku. Tínedžerka Květa zas tesne po skončení druhej svetovej vojny prešla hrôzostrašným zážitkom. Znásilnili ju červenoarmejci. „Odo mňa neboli oveľa starší. Mamička ma vzala za ruku, a&nbsp;keďže vedela po rusky, povedala o&nbsp;tom dôstojníkovi a&nbsp;ukázala na tých dvoch. Oboch bez okolkov zastrelili. Mala som pätnásť a&nbsp;doteraz to mám pred očami, nedá sa zabudnúť.“ Napokon slávnu herečku pochovali do spoločného hrobu na lazištianskom cintoríne spolu so sestrou a&nbsp;s&nbsp;mamou. Rezbárka Zuzana Hášová na drevený kríž zaznamenala: Za nocí nejtmavších na slunce pamatuj.

Rodina Fialovcov sa dodnes stará o&nbsp;domček, vodu však pumpujú zo studne a&nbsp;sú bez kanalizácie. Ďalšie chaty a&nbsp;domy mali viac šťastia a&nbsp;podarilo sa im odviesť odpad do septikov. „Zatiaľ chýba kanalizácia. Treba nájsť zdroje na financovanie, vypracovať technickú a&nbsp;projektovú dokumentáciu a&nbsp;stavebné konania na realizáciu hlavnej vetvy kanalizácie aj na rozšírenie splaškovej kanalizácie o&nbsp;nové prípojky občanov.“ To je podľa J. Glajzovej problém. Chcú sa s&nbsp;ním popasovať. Kanalizácia v&nbsp;časti obce funguje, ale nie je napojená na zberač a&nbsp;čistiareň odpadových vôd. Galovany, Svätý Kríž a&nbsp;Lazisko odkanalizovať chcú, ale spoločne.

Novinkou je malá verejná požičovňa kníh a&nbsp;časopisov. Knižná búdka má motto: Vezmi si knihu, po prečítaní vráť alebo vymeň za inú. Prvý výber kníh z&nbsp;obecných zdrojov bol doplnený o&nbsp;knihy od občanov. Zasklená „knihobúdka“ je na autobusovej zastávke k&nbsp;dispozícii aj cestujúcim. „Chceme dostať literatúru, čítanie aj mimo knižnice. Zapojili sme sa do výzvy žilinskej župy a&nbsp;cez regionálne dotácie chceme obnoviť obecnú knižnicu.“ Priestor je pod zorným uhlom priemyselnej kamery.