Séria teroristických útokov v&nbsp;minulosti alebo domov svojho času najhľadanejšieho zločinca planéty Usámu bin Ládina tejto krajine na popularite rozhodne nepridávajú, na druhej strane však neodrážajú realitu všedných dní. Drvivá väčšina obyvateľov je srdečná a&nbsp;priateľská, okrem toho Pakistan ponúka množstvo nevšedných zážitkov či už v&nbsp;podobe prírodných unikátov, alebo historických pamiatok obrovskej kultúrnej hodnoty.

Pakistanskú islamskú republiku tvorí územie s rozlohou takmer 882-tisíc štvorcových kilometrov, čo z nej robí 34. najväčšiu krajinu našej planéty. Po Indonézii ide o druhú najľudnatejšiu moslimskú krajinu na svete. V roku 2017 žilo v Pakistane 212 742 631 obyvateľov. Najväčšie mesto je 15-miliónové Karáči, ktoré bolo do roku 1960 aj hlavným mestom. Odvtedy je metropolou Islamabad. S Pakistanom susedí Irán a Afganistan na západe, Čína na severovýchode, India na východe a juhovýchode. Jeho brehy obmýva Arabské more.

Pakistan

Viac než dvestomiliónový Paki­stan bol kedysi súčasťou Britskej Indie. Po jej zániku v&nbsp;roku 1947 vznikli tri samostatné krajiny: Západný Pakistan, Východný Pakistan a&nbsp;India. Západný Pakistan spolu s&nbsp;Východným vytvorili v&nbsp;roku 1956 Pakistanskú islamskú republiku, kde bol na rozdiel od Indie ako hlavné náboženstvo uzákonený islam. Jej história bola písaná krvou, pretože dochádzalo k&nbsp;častým ozbrojeným konfliktom s&nbsp;Indiou, niektoré pretrvávajú dodnes. Sporná je najmä oblasť Kašmíru. V&nbsp;roku 1970 bola územiu Východného Pakistanu udelená autonómia a&nbsp;nasledujúci rok došlo k&nbsp;jeho premenovaniu na Bangladéš. Tomu sa podarilo odtrhnúť od Pakistanu a&nbsp;vyhlásiť samostatný štát.

Od roku 1960 je hlavným mestom krajiny Islamabad. Lokalitu na výstavbu samotného mesta určila komisia, ktorá v&nbsp;roku 1958 rozhodla, kde bude nová metropola stáť. Výsledkom bol zrod Islamabadu, ktorý kompletne dokončili v&nbsp;roku 1966. Dnes sa považuje za najkozmopolitnejšie mesto krajiny. Rozdelené je do piatich mestských zón, v&nbsp;roku 2017 v&nbsp;ňom žili celkovo viac ako dva milióny obyvateľov. V&nbsp;blízkosti Islamabadu leží nové medzinárodné letisko. Cesty sú nové, ako huby po daždi vyrastajú moderné výškové budovy.

Dominantou je veľká Faisalova mešita, ktorá je zároveň najväčšou mešitou v&nbsp;krajine a&nbsp;jednou z&nbsp;najväčších na svete. Rozprestiera sa na ploche päťtisíc štvorcových metrov a&nbsp;zmestí sa do nej desaťtisíc veriacich. Pomenovanie dostala po saudsko­arabskom kráľovi Faisalovi, ktorý jej výstavbu financoval. Podoba mešity vzišla zo súťaže, do ktorej sa prihlásilo až 43 projektov. Jej výstavba trvala desať rokov a&nbsp;stála 120 miliónov amerických dolárov. Od dokončenia v&nbsp;roku 1986 slúži aj ako Medzinárodná islamská univerzita.

V&nbsp;Pakistane možno nájsť mnoho pamiatok veľkého historického významu, mnohé z&nbsp;nich ašpirujú na zápis do zoznamu UNESCO. Žiaľ, panujú obavy, že kým sa to stane, niektoré prestanú existovať. Jednou z nich je pevnosť Deravar. Túto úchvatnú štvorcovú stavbu v&nbsp;srdci Čolistanskej púšte dal v&nbsp;9. storočí nášho letopočtu postaviť hinduistický vládca z&nbsp;klanu Bhati. Obvod stien je 1 500 metrov a&nbsp;múry dosahujú výšku až 30 metrov. Táto vojenská pevnosť padla v&nbsp;18. storočí do rúk moslimskému vládcovi Navabovi Sadekovi Muhammadovi, ktorý ju v&nbsp;roku 1732 dal prestavať do dnešnej podoby.

Nepriaznivé vplyvy počasia v&nbsp;súčasnosti spôsobujú obrovské poškodenia obranných múrov, ktorým hrozí zrútenie. Situácii neprospieva ani to, že pevnosť je voľne prístupná. Neexistuje tam strážna služba alebo vyberači vstupného, ktoré by mohlo byť následne použité na opravy alebo konzervovanie stavby. Rovnako je na tom ďalší z&nbsp;čakateľov na zápis na zoznam UNESCO – chátrajúca hrobka Bibi Džavindi v&nbsp;meste Uč Šaríf. Takýchto historických pokladov, o&nbsp;ktoré sa nik poriadne nestará, nájdete v&nbsp;Pakistane neúrekom.

Niet azda človeka, ktorému by osobu Alexandra Veľkého bolo treba predstavovať. Bájny dobyvateľ zanechal stopu aj na území dnešného Paki­stanu, výstižnejšie povedané, Pakistan zanechal stopu na ňom. Hovorí sa, že práve v&nbsp;centrálnej časti tejto dnešnej krajiny prišiel mocný vládca k&nbsp;svojmu najvážnejšiemu zraneniu v&nbsp;bitke o&nbsp;Multan. Oštep, ktorý ho zasiahol, mu prepichol pľúca. Podľa nejednej legendy bol oštep navyše otrávený a&nbsp;Alexander sa zo zranenia už nikdy nezotavil. Pozostatky jeho vojenského ťaženia týmto územím badať dodnes napríklad vďaka náhodnému objaveniu soľnej bane nazvanej Chevra. Založila ju Alexandrova armáda a&nbsp;hrdí sa titulmi najstaršej soľnej bane v&nbsp;južnej Ázii a druhej najväčšej podzemnej soľnej bane na svete. Ťažba v&nbsp;nej prebieha nepretržite od roku 320 pred naším letopočtom. V&nbsp;súčasnosti je časť bane otvorená verejnosti ako turistická atrakcia.

Spomínanú historicky danú nevraživosť medzi islamským Pakistanom a&nbsp;hinduistickou Indiou cítiť dodnes. Pomerne svojskou formou prilievania oleja do ohňa je v&nbsp;tomto smere vojenská ceremónia na indicko-pakistanskej hranici Atari – Vagach. Tento rituál sa viaže k&nbsp;roku 1959 a&nbsp;odvtedy nepretržite pokračuje dodnes, pričom k&nbsp;jedinej výnimke prišlo počas pandémie koronavírusu. Podstatou ceremoniálu je vyvolať vlasteneckú pýchu v&nbsp;obyvateľoch oboch krajín. Samotná ceremónia spočíva v&nbsp;presne danej choreografii pochodovania vojakov a&nbsp;zakončuje sa sňatím oboch vlajok v&nbsp;rovnaký čas a&nbsp;finálnym podaním rúk čelných predstaviteľov z&nbsp;radov vojakov. Atmosféru podujatia dotvárajú obrovské davy divákov na oboch stranách, ktorí bujarými pokrikmi neúnavne podporujú svojich. Znejú nacionalistické pokriky, Indovia a&nbsp;Pakistanci mávajú vlajkami svojho štátu. V&nbsp;niektorých momentoch je atmosféra vybičovaná natoľko, že prihliadajúcim sa cudzincom behá mráz po chrbte. Pochodujúci vojaci musia merať nad 180 centimetrov, pričom priemerná výška miestnych mužov sa pohybuje len tesne nad 168 centimetrami.

Viac ako svojím vnútrozemím či pobrežím je Pakistan známy vysokými kamennými štítmi. Karakoram je druhé najvyššie pohorie na svete a&nbsp;tiahne sa od hraníc s&nbsp;Čínou cez územie Indie a&nbsp;Pakistanu medzi Himalájami a&nbsp;Kchun-lunom od Pamíru na juhozápade až po Tibet na juhovýchode. Nachádza sa v&nbsp;ňom druhý najvyšší vrch sveta K2 (8 611 m n. m.). Nejde však o&nbsp;jedinú osemtisícovku na pakistanskom území. Slovákom je smutne známa najmä hora Nanga Parbat (8 126 m n. m.), pod ktorou sa v&nbsp;roku 2013 odohral masaker a&nbsp;o&nbsp;život prišli aj dvaja slovenskí horolezci Anton Dobeš a&nbsp;Peter Šperka. V&nbsp;noci na 23. júna 2013 prepadli ich stanový tábor ozbrojenci, zastrelili celkovo desať zahraničných turistov a&nbsp;ušli. K&nbsp;tomuto útoku sa neskôr prihlásila militantná skupina radikálov napojená na pakistanskú odnož hnutia Taliban. Okrem spomínaného vrchu K2 a&nbsp;Nanga Parbatu, ležiaceho na himalájskej strane, sú ďalšie pakistanské osemtisícovky Ga­šerbrum I&nbsp;(8 080 m n.&nbsp;m.), Broad Peak (8 051 m n. m.) a&nbsp;Gašerbrum&nbsp;II (8 035 m n. m.) v&nbsp;pohorí Karakoram.

Aj takto by sa dalo charakterizovať jedlo v&nbsp;Pakistane. Prevažná časť miestnej kuchyne je sofistikovaná zmes chutí celej južnej a&nbsp;Strednej Ázie s&nbsp;jemným nádychom indickej a&nbsp;čínskej gastronómie. Hoci rovnako ako v&nbsp;iných moslimských krajinách, ani v&nbsp;Pakistane bravčové mäso nenájdete, množstvo rýb, kuraciny, baraniny i&nbsp;jahňaciny či mnoho pokrmov zo zeleniny a&nbsp;z&nbsp;tej najkvalitnejšej ryže basmati určite áno. Špecifickosť v&nbsp;chuti dodáva doslova nálož prvotriednych korenín. Všadeprítomné je čili, čierne korenie, kurkuma, bobkový list, muškátový oriešok, klinček, škorica či kardamóm.

Pakistanské jedlá štípu, až sa nám Európanom uši červenajú. Turista nesmie vynechať napríklad kuracie džalfrezi alebo kuracie karáči. Mix Indočíny na tanieri ponúka aj kurací šašlik, ktorý je úplné iný než verzia podávaná v&nbsp;krajinách bývalého Sovietskeho zväzu. Tá pakistanská je omnoho sofistikovanejšia, chuť je sladkokyslá, jemne páli, šašlik vzhľadovo pripomína naše kuracie soté a&nbsp;podáva sa s&nbsp;výbornou ryžou basmati. Pri pikantnejšej verzii sa po jedle odporúča vypiť šálku lasí, čo je mliečno-jogurtový nápoj.&nbsp;

Vzhľadom na obrovskú rozlohu krajiny sa aj tu nájdu oblasti, ktoré sa západným turistom neodporúča navštevovať. Patria k&nbsp;nim prevažne územia pozdĺž hranice s&nbsp;Afganistanom alebo sporné územia na severe krajiny. V&nbsp;iných oblastiach Pakistanu, napríklad vo vnútrozemí krajiny, platí takzvané zvýšené varovanie. Znamená to, že turisti sa tam nesmú pohybovať sami, len v&nbsp;sprievode ozbrojeného policajného komanda prideleného konkrétnou mestskou samosprávou. Náklady na takéto stráženie znáša pakistanská strana.

Niekedy má takáto služba aj celkom bizarnú podobu. Keď som si večer zmyslel, že chcem ísť na večeru, členovia policajného komanda ma naložili na korbu auta a&nbsp;zaviezli do reštaurácie. Ubytovať som sa mohol iba v&nbsp;luxusnejších hoteloch obohnaných vysokým múrom a&nbsp;žiletkovým plotom, nepretržite strážených ozbrojenou službou. Keďže osobnú ochranku prideľovalo vždy mesto, v&nbsp;ktorom som sa nachádzal, pri prechode viacerými mestami som ju za deň takto vymenil aj sedemkrát. Všetko však prebiehalo veľmi profesionálne.

Aj keď to vzhľadom na vyššie opísané vyznie zrejme bláznivo, na základe osobných skúseností možno Pakistan počastovať aj týmto superlatívom. Miestni sú mimoriadne prajní a&nbsp;nápomocní v&nbsp;akejkoľvek situácii. Za celý čas pobytu sa nenašiel jediný človek, ktorý by sa ma snažil oklamať. Aj u&nbsp;taxikárov platila vopred dohodnutá cena, hoci som cestou pridal nejaký prejazdný bod navyše! Moji policajní strážcovia boli takisto veľmi priateľskí a&nbsp;zobrali ma na miesta, kde by som sa sám neodvážil, napríklad dovnútra hrobiek islamských učencov. Kde inde na svete sa stane, že vás na ulici osloví starší pán, a&nbsp;keď zistí, že chcete niekam ísť, zoženie rikšu a&nbsp;ešte vám ju aj zaplatí? Prekvapil ma aj záujem domácich o&nbsp;Slovensko či kvalita ciest. Pakistan disponuje novým diaľničným systémom, postaveným Číňanmi.

Šokujúce kontrasty Pakistanu: Nepohnete sa bez ozbrojenej ochranky a domáci vás milujú

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás

Šokujúce kontrasty Pakistanu: Nepohnete sa bez ozbrojenej ochranky a domáci vás milujú

Súvisiace články

Brána k zážitkom: Na španielskom ostrove Malorka je stále čo objavovať

Saudská Arábia: Krajina kontrastov opradená tajomstvom

Stredoázijský unikát: V Tadžikistane sa vrátite o storočie dozadu

Plus TV

Zuzana Plačková usporiadala vianočný večierok pre svojich zamestnancov.

Nové vydanie týždenníka ŽIVOT už na vás čaká! V predaji od štvrtka 12. decembra 2024

Každé piate dieťa je sexuálne zneužívané: Vždy sa dá urobiť niečo, aby sme mu zachránili život

Výber pre vás