Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Cibuľu kúpite jeden kilogram za dve eurá, uhorky za 2,49 eura, cuketa zase aktuálne stojí 3,59 eura. Jeden kilogram petržlenu stojí v&nbsp;slovenských supermarketoch priemerne viac ako tri eurá. Kilogram pranej mrkvy sme objavili za 1,29 eura. Najväčší cenový šok nám spôsobili paradajky, 250-gramové balenie, niektoré odrody sú drahšie ako štyri eurá. Nepríjemným prekvapením je aj ľadový šalát, za jednu hlávku zaplatíte dve eurá. Polkilové balenie brokolice sa dá kúpiť za dve eurá. Ceny zeleniny, ale aj ovocia išli v&nbsp;ostatnom období rapídne hore.

Pôdohospodárska platobná agentúra zhromažďuje údaje o&nbsp;medziročnom vývoji priemerných odbytových cien zeleniny a&nbsp;ovocia z&nbsp;veľkoobchodu. Poskytli nám údaje za ôsmy týždeň tohto roku a&nbsp;zároveň skonštatovali, že v&nbsp;porovnaní s vlaňajškom ide o&nbsp;nadpriemerné stúpanie cien. Napríklad cena mrkvy z&nbsp;dovozu stúpla o&nbsp;viac ako 52 percent. Takmer o 60 percent stúpla cena zelenej papriky, rekordérom je karfiol, jeho cena je vyššia o&nbsp;viac ako 80 percent. Podobne je na tom cena červenej papriky a&nbsp;dovozový pór. Tekvica z&nbsp;dovozu zdražela o&nbsp;viac ako 70 percent, podobne aj cibuľa. Ako pre Život objasnila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej komory Jana Holéciová, hlavným dôvodom je nepriaznivé počasie a&nbsp;s&nbsp;tým spojená nižšia úroda. „Ide napríklad o&nbsp;Španielsko. V&nbsp;Pakistane mali katastrofálne záplavy, v&nbsp;krajinách Strednej Ázie zase prišli o&nbsp;úrodu pre veľké mrazy, v&nbsp;krajinách Severnej Afriky bolo výrazné sucho. Samozrejme, aj energetická kríza ako dôsledok vojny na Ukrajine zohrala významnú úlohu v&nbsp;otázke množstva vyprodukovanej zeleniny. Situácia s&nbsp;celosvetovou dostupnosťou zeleniny začína byť skutočne vážna a&nbsp;dôsledkom tohto stavu je jej výrazné zdražovanie.“

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Španielske médiá informujú, že vlani na jar ich krajinu sužovali mrazy, búrky, krupobitie. V&nbsp;lete to boli zase extrémne vysoké teploty a&nbsp;sucho. Konkrétne v&nbsp;Aragónsku a&nbsp;Katalánsku aprílové mrazy zničili až 60 percent úrody. Španielsko potvrdilo, že v&nbsp;dôsledku nepriaznivého počasia produkcia kôstkového ovocia je v&nbsp;ich krajine nižšia o&nbsp;31 percent ako rok predtým. Sumy za škody, ktoré štát refunduje pestovateľom, stúpli medziročne o&nbsp;jedenásť percent. Takzvaná zeleninová kríza sa citeľne dotýka celého sveta. U&nbsp;našich susedov v&nbsp;Českej republike tamojší štatistický úrad konštatuje, že ceny zeleniny medzimesačne stúpli o&nbsp;7,3 percenta a&nbsp;ovocie až o&nbsp;9,8 percenta. Vo Veľkej Británii dokonca niektoré obchodné reťazce obmedzili predaj na stanovený počet kusov.

Ako informuje Daily Mail, ide o&nbsp;paradajky, uhorky, šalát, papriku, brokolicu, karfiol a&nbsp;maliny. Briti a&nbsp;Britky vykupujú z&nbsp;tohto dôvodu semená paradajok, aby si dopestovali vlastnú úrodu, pričom práve tento sortiment sa stal bestsellerom v&nbsp;rámci internetového predaja. O&nbsp;tom, že Spojené kráľovstvo je závislé od dovozu zeleniny a&nbsp;ovocia z&nbsp;južných krajín, svedčí fakt, že vlani iba zo Španielska sa k&nbsp;nim priviezlo 1,4 milióna ton ovocia a&nbsp;zeleniny.

Ondrej Vaľko odišiel z&nbsp;regiónu Spiša pred osemnástimi rokmi do Veľkej Británie, dnes pracuje a&nbsp;so svojou rodinou žije v&nbsp;prístavnom meste Kingston upon Hull neďaleko východného pobrežia. Ako uviedol pre Život, zeleniny a&nbsp;ovocia je v&nbsp;supermarketoch podstatne menej ako obvykle. „Ide hlavne o&nbsp;paradajky. Kým donedávna sme mali na výber niekoľko druhov tejto zeleniny, dnes vidím v&nbsp;obchodoch nanajvýš tak dva druhy, na dôvažok sú nedozreté, miestami zelené. V&nbsp;našom okolí som však nezaznamenal žiadnu paniku. Iba v&nbsp;oblasti, kde bývam, sú v&nbsp;okruhu 500 metrov štyri veľké supermarkety. Čo nekúpim v&nbsp;jednom, dostanem v&nbsp;druhom.“ Ako ďalej hovorí, v&nbsp;jeho okolí sú síce záhradkárske osady, tomuto koníčku sa však venujú len ľudia v&nbsp;dôchodkovom veku. „Okolo domov prevládajú iba okrasné záhrady.“ Ceny potravín však všeobecne ako v&nbsp;celej Európe stúpli aj vo Veľkej Británii. „Olej stál priemerne 80 centov, dnes sa jeho cena blíži k&nbsp;dvom librám. Kým niekedy sme za 20 libier nakúpili potraviny na celý týždeň, dnes potrebujeme na tento účel minimálne 50 libier.“

Predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič uviedol, že Slovensku zatiaľ nehrozí predaj zeleniny a&nbsp;ovocia na prídel. „Veľká Británia doplatila na to, že opustila jednotný európsky trh. Európa je najväčší svetový producent potravín, ako členská krajina máme preto zabezpečený dostatok potravín na našom trhu.“

Článok pokračuje na nasledujúcej strane

Na Slovensko privezieme denne zo zahraničia viac ako sedemsto kamiónov plných potravín vrátane ovocia a&nbsp;zeleniny. Naši pestovatelia nedokážu konkurovať cenám z&nbsp;dovozu. „Z&nbsp;ostatného prieskumu, ktorý si Slovenská poľnohospodárska a&nbsp;potravinárska komora vypracovala na konci roka 2021, vyplýva, že podiel domácich zemiakov na pultoch obchodných reťazcov bol len 54 percent. Čerstvej slovenskej zeleniny sme mali v&nbsp;sledovanom období v&nbsp;obchodoch len 38 percent,“ vysvetlila nám Jana Hóleciová. Ako dodal Martin Krajčovič, zahraniční pestovatelia v&nbsp;porovnaní s&nbsp;našimi sú podporovaní z&nbsp;národných zdrojov. „Situácia sa u&nbsp;nás zlepšila po tom, ako súčasné vedenie ministerstva poľnohospodárstva a&nbsp;rozvoja vidieka viac podporuje špecializovanú rastlinnú výrobu, treba len v&nbsp;tom pokračovať.“

Jeden z&nbsp;našich významných pestovateľov jabĺk na Slovensku Emilove sady bol koncom vlaňajšieho roka nútený rozdať časť úrody jabĺk zadarmo. „Išlo o&nbsp;zvyš­ky úrody na ploche 14 hektárov. Bol koniec októbra, samozber už upadal, oberať tieto jablká za pomoci zberačov by sa nám ekonomicky nevyplatilo, preto sme ich ponúkli ľuďom zadarmo,“ opísal nám Milan Broškovič z&nbsp;Emilových sadov, pričom priznal, že z&nbsp;ich strany išlo o&nbsp;akt zúfalstva. Dnes, keď cena dovozovej zeleniny a&nbsp;ovocia rapídne stúpa, mohlo by sa zdať, že slovenskí pestovatelia budú konečne docenení. Milan Broškovič však v&nbsp;tomto prípade neprekypuje optimizmom. „Hoci na Slovensku máme veľmi dobré klimatické podmienky na pestovanie jabĺk, väčšina sa k&nbsp;nám dováža z&nbsp;Poľska. Kým Slovensko vyprodukuje ročne 7-tisíc ton jabĺk, Poľsko až 5 miliónov ton. Možno sa to zmení v&nbsp;prípade broskýň, ktoré sa dovážajú z&nbsp;Maroka.“

Naopak, lepšie časy možno čakajú slovenských pestovateľov zeleniny. Bližšie sa o&nbsp;tom rozprávame s&nbsp;predsedom predstavenstva Zeleninárska – družstvo pestovateľov Jurajom Mačajom. „Niektoré z&nbsp;reťazcov pochopili, že je pre nich výhodnejšie spolupracovať s&nbsp;lokálnymi dodávateľmi, preto nám aj navýšili dlhoročné plány. Práve pre túto krízu od nás žiadali viac zeleniny, lenže my sme im vysvetlili: neustále kupujete z&nbsp;dovozu, tak teraz nemôžete čakať, že na jar nafúkneme lokálnu produkciu.“ Tento odborník sa nazdáva, že slovenskí pestovatelia si prídu na svoje aj preto, že klíma na celom svete sa mení. „Voda nám už nebude padať zadarmo z&nbsp;neba, tak ako sme boli doteraz zvyknutí. Na rozdiel od iných krajín sme vo výhode, máme akoby strechu – naše Tatry, a&nbsp;preto naše toky budú mať dostatok vody. Na Slovensku máme závlahové systémy, len sú 50 rokov staré, je nutné do nich investovať. Pre veľké suchá tradičné zahraničné pestovateľské lokality vypadávajú, možno to budeme práve my, kto bude v&nbsp;budúcnosti kŕmiť Európu zeleninou.“

Na Slovensku sa pestuje len niekoľko druhov zeleniny – najmä koreňová zelenina ako mrkva a&nbsp;petržlen a&nbsp;potom aj cibuľa, cesnak. Ide o&nbsp;tie druhy zeleniny, kde nie je až taký vysoký podiel ručnej práce. „Pri niektorých druhoch zeleniny sme však úplne odkázaní na dovoz – šaláty, kaleráb, kde nedokážeme konkurovať nákladmi na pracovnú silu iným krajinám,“ opísala aktuálnu situáciu Jana Hóleciová.

Zisťovali sme aj, aký vývoj cien zeleniny a&nbsp;ovocia môžeme očakávať v&nbsp;blízkom období. Podľa Juraja Mačaja, kritické bude hlavne obdobie do mája, v&nbsp;júli by mala byť situácia už pokojnejšia, pretože na trhu bude nová úroda. „Vysoké ceny určite len tak skoro neklesnú. Zelenina chýba na celom svete, tak nemôžeme čakať, že s&nbsp;príchodom novej úrody rapídne klesnú ceny,“ tvrdí však Jana Hóleciová zo Slovenskej poľnohospodárskej a&nbsp;potravinárskej komory.