Nie je to ani sto rokov, čo na Dunaji rybári lovili ryby vo veľkom, pásli okolo neho hospodárske zvieratá, lovili zver, ťažili drevo. Ich činnosť ekosystém takmer nepoškodzovala.
Umelé sezónne záplavy mali simulovať prirodzený jav, keď sa voda z hlavného koryta vylieva a vyplachuje ramennú sústavu medzi Bratislavou a koncom odvodného kanála Vodného diela Gabčíkovo. Vodohospodári časom prietok škrtili, akoby boli skúpi na vodu.
Argumentovali, že vyšší prívod do zvyškov niekdajšej bohatej ramennej sústavy by rybárom vyplavil umelo nasadené ryby, chatárom a obyvateľom záplavového územia by vyplavilo stavby alebo že by taký prívod neuniesla malá vodná elektráreň, ktorú časom postavili vode určenej pre ramená do cesty. Napriek tomu to na tlak ochranárov opäť skúsili. A nič ohrozujúce sa nestalo. Skôr naopak. Príroda akoby ožila po starom. Riečny ekosystém je na množstvo vody mimoriadne citlivý.
Umelá záplava v tomto rozsahu nebola ničím mimoriadnym. Pri výstavbe betónového kolosa v krajine s tým konštruktéri rátali. Nikto však nerátal s tým, že prírodnú divočinu vystrieda ľudská divočina, keď si bude hocikto na území medzi starým korytom a prívodným kanálom elektrárne robiť, čo sa mu práve zachce.
ANDREJ SOMORA sa snaží vysvetliť význam a spoločenskú hodnotu dunajských luhov.
Zdroj: Vladimír Kampf
Majú na mále
„Žiaľ, väčšinu pôvodných lužných lesov pod Bratislavou ľudia zmenili na monokultúry šľachtených topoľov, ktoré sú biologicky bezcenné, krajina s nimi vyzerá bezútešne,“ mieni Pavol Littera z Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia.
Takýto les spôsobuje kopu ďalších problémov. Šíria sa v ňom invázne druhy a lesníci v ňom intenzívne hospodária. Našťastie sa nájdu aj posledné zvyšky pôvodných lužných lesov. Je ich však zúfalo málo a aj to málo je ohrozené. Zvyčajne ich zachraňuje poloha na ostrovoch, na ktoré nevedie žiadna lesná cesta.
Cestou, ako zachovať lužný les, je vysádzať pôvodné dreviny, najlepšie tak, aby doň lesníci už nemuseli vstupovať. „K lužnému lesu patrí voda, ktorá vytvára jedinečné prostredie. Stačí, aby voda zmizla, a územie okamžite začnú zaberať invázne druhy. Ak chceme, aby ekosystém fungoval, ako má, musíme v ňom zachovať alebo doň vrátiť vodný režim, aby sa nekopil problém na problém. Mäkký lužný les je jedným z najohrozenejších nielen na Slovensku. Je to pritom jedna z najdynamickejšie sa meniacich ekosystémov. Rieka má veľkú tvorivú silu,“ mieni P. Littera.
Lužný les má všade na svete takmer rovnaké spoločenstvá živočíchov a rastlín. V minulom storočí ľudstvo väčšinu z nich zdevastovalo. „Je to pochopiteľné, pretože na Dunaji sú štyri veľké hlavné mestá: Viedeň, Bratislava, Budapešť a Belehrad. Bol to ľahko dosiahnuteľný zdroj pre obyvateľov okolo rieky,“ dodáva Andrej Somora, referent pre environmentálnu výchovu a projekty Správy CHKO Dunajské luhy. Lužný les poskytoval ľuďom obživu a materiál na rozvoj civilizácie.
Pokračovanie na ďalšej strane...
