Jaroslav Slašťan

Štátni ochranári už dlhodobo upozorňujú na nevhodné vnadenie či prikrmovanie poľovníkmi a&nbsp;rovnako žiadajú turistov, aby medveďom neponúkali ľudskú potravu. Takéto nezodpovedné správanie vedie k&nbsp;zmene medvedieho správania a&nbsp;k&nbsp;strate plachosti, čo sa môže stať osudným ako pre človeka, tak pre medveďa. Svedčí o&nbsp;tom aj príbeh medvedice Miše.

V&nbsp;ostatných dňoch sociálne siete zaplavili fotky a&nbsp;videá medveďa, ktorý medzi Trangoškou a&nbsp;Chatou M. R. Štefánika vzbudzoval záujem turistov. Niektorí si so šelmou spravili selfie, tí opatrnejší ju fotili a&nbsp;nakrúcali z&nbsp;dostatočnej vzdialenosti. Jeden mladík si to namieril rovno k&nbsp;medveďovi, aby sebe i&nbsp;iným dokázal svoju odvahu. Medvedica mu jasne dala najavo, že o&nbsp;jeho prítomnosť nestojí, na čo on, pomerne dosť nerozvážne a&nbsp;riskantne, jej gesto zopakoval. Za svoje počínanie zožal patričnú dávku kritiky nielen na sociálnych sieťach.

V&nbsp;prípade tohto medveďa bol spúšťačom zmeny správania kuchynský odpad, ktorý zamestnanci Chaty M. R. Štefánika vyhadzovali dvesto metrov pod chatou do kosodreviny. Išlo o&nbsp;zvyšky potravín z&nbsp;kuchyne, ktoré objavili na jeseň v&nbsp;roku 2021 členovia spolku Prales dětem. Medveď začal kuchynský odpad využívať ako pravidelný zdroj potravy. Problém s&nbsp;kompostom pri horskej chate následne začala riešiť aj Štátna ochrana prírody SR. Zásahový tím pre medveďa hnedého telefonicky kontaktoval chatára hneď po nahlásení „kompostoviska“ pri chate a&nbsp;žiadal okamžité zastavenie vynášania kuchynského odpadu na miesto v&nbsp;blízkosti chaty.

S&nbsp;chatárom sa stretli aj osobne. Ako uvádza štátna ochrana prírody, „chatár bol oboznámený so situáciou a&nbsp;súhlasil s&nbsp;návrhom riešenia, ktorý spočíval v&nbsp;zabezpečení znášania kuchynského odpadu z&nbsp;horskej chaty“. Urobenie nápravy potvrdil aj chatár Igor Fabricius. „Po upozornení sme kompost prestali robiť a&nbsp;všetok odpad z&nbsp;kuchyne sa znáša dolu,“ vyhlásil. Pre medvedicu, žiaľ, už bolo neskoro. Hoci v&nbsp;kosodrevine pod chatou už kuchynský odpad na jar v&nbsp;roku 2022 nenašla, ľudská prítomnosť jej signalizovala, že v&nbsp;blízkosti je aj jedlo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Už v&nbsp;polovici minulého roka prijímal zásahový tím sporadické hlásenia a&nbsp;stretnutiach ľudí s&nbsp;medveďom, ktorý nejavil známky plachosti. Jedným z&nbsp;nich bol aj speleológ pôsobiaci v&nbsp;Ďumbierskom vysokohorskom krase. Odborníkov informoval, že v&nbsp;lokalite na zelenom turistickom značkovanom chodníku medzi Trangoškou a&nbsp;Jaskyňou mŕtvych netopierov viackrát stretol medveďa. Ako opísal, obvykle bolo stretnutie s&nbsp;medveďom rýchle. „Keď sa ku mne medveď priblížil na nebezpečnú vzdialenosť, rozhodol som sa medzi nás zhodiť z&nbsp;chrbta ťažké krosná a&nbsp;pokračovať cestou smerom od neho v&nbsp;obave o&nbsp;život. Krosná zaujali pozornosť spomínaného medveďa, čo mi vytvorilo priestor na útek. Toto stretnutie s&nbsp;medveďom považujem za nezvyčajné a&nbsp;nebezpečné,“ napísal speleológ zásahovému tímu.

Zaznamenaná výpoveď ďalšieho svedka stretnutia s&nbsp;týmto medveďom hovorí: „Naposledy sa správal pokojne, dnes bol agresívnejší a&nbsp;naznačoval útok. Bol desať metrov odo mňa.“ Ďalšie hlásenia hovorili o&nbsp;tom, že „pri výstupe na Ďumbier z&nbsp;Trangošky sme stretli pri turistickom chodníku asi 300 metrov nad Trangoškou medveďa. Bol pätnásť metrov od chodníka, vôbec sa nebál ľudí, pozorovali sme ho desať minút. Bolo tam viac ako 20 ľudí, ktorí si ho fotili a&nbsp;kamerovali, kričali naňho, približovali sa k&nbsp;nemu a&nbsp;hádzali mu potravu.“

Po týchto hláseniach absolvoval zásahový tím Štátnej ochrany prírody SR niekoľko výjazdov, počas ktorých rozmiestnil na turistických chodníkoch tabule informujúce o&nbsp;výskyte medveďa a&nbsp;o&nbsp;tom, ako sa pri stretnutiach správať. Počas nepretržitej trojdňovej hliadky sa členom tímu podarilo viackrát a&nbsp;rôznymi metódami šelmu plašiť. S&nbsp;príchodom zimy a&nbsp;s&nbsp;nádielkou snehu sa medvedica, ktorej dali meno Mišo a ktorá sa stala miestnou atrakciou, z&nbsp;dohľadu turistov odobrala na zimný spánok.

„Objavila“ sa až v&nbsp;apríli tohto roka, a&nbsp;hoci pri prvých stretnutiach bolo jej správanie k&nbsp;ľuďom opatrné, za pár dní sa zmenilo. Hlad a&nbsp;nebojácnosť urobili svoje. Stala sa odvážnou a&nbsp;vynucovala si jedlo. Blokovala turistický chodník, vyhľadávala prítomnosť ľudí, obliehala ich, prenasledovala, naháňala. Po piatkovom nahlásení Horskej záchrannej služby, že naháňala viacero lyžiarov a&nbsp;turistov, musel zásahový tím konať. V&nbsp;sobotu 23.&nbsp;apríla dopoludnia ju privolaný veterinár uspal a&nbsp;usmrtil.

Pokusy o&nbsp;premiestnenie medveďov do nového prostredia bývajú v&nbsp;našich podmienkach neúspešné. Medvede dokážu v&nbsp;rámci územia putovať aj stovky kilometrov, prechádzať hranice okresov, krajov i&nbsp;pohorí a&nbsp;opätovne sa vracať na miesto, ktoré dobre poznajú. Na to, aby mohla translokácia fungovať, by musela byť u&nbsp;nás k&nbsp;dispozícii pomerne veľká oblasť s&nbsp;rozlohou v&nbsp;stovkách až tisícoch štvorcových kilometrov.

Premiestňovaniu medveďov sa venovalo viacero vedeckých tímov a&nbsp;vzniklo niekoľko zaujímavých štúdií. Tie hovoria, že jedince medveďa hnedého preukázali po premiestnení schopnosť vrátiť sa na miesto odchytu do vzdialenosti až 400 kilometrov. Tí, ktorým sa nepodarilo vrátiť domov, sa potulujú na veľmi veľké vzdialenosti, v&nbsp;okruhu niekoľkých stoviek kilometrov. Len veľmi nízke percento jedincov ostalo na miestach, kde boli vypustené. Prežitie premiestnených medveďov sa ukázalo ako slabé, zistilo sa, že až 38 percent premiestnených medveďov uhynulo do dvoch rokov od premiestnenia.

Ďalším faktorom proti premiestňovaniu je to, že neznalosť nového areálu, do ktorého boli odchytené medvede vypustené, viedla k&nbsp;ich problémovému správaniu. Navyše translokácia jedincov do oblastí s&nbsp;vysokou hustotou populácie sa absolútne neodporúča, a&nbsp;to pre zvýšenie rizika konfliktov medzi medveďmi a&nbsp;ľuďmi. Medzi tie patria častejšie stretnutia a&nbsp;štatisticky vyššia pravdepodobnosť útoku medveďa na človeka, ale aj iné konfliktné správanie niektorých jedincov, škody na hospodárskych zvieratách, včelstvách a&nbsp;poľnohospodárskych plodinách.

Zoologické záhrady v&nbsp;súčasnosti síce poskytujú dobré podmienky na život viacerých druhov zvierat, ale v&nbsp;prípade medveďov sa v&nbsp;ľudskej opatere nedajú rešpektovať požiadavky na životný priestor, ktorý by akceptoval veľkosť ich domovského okrsku, teda rozlohu územia, ktoré medveď vo voľnej prírode využíva. Preto nemôže vykonávať všetky nutné prirodzené potreby, nadobúda abnormálne správanie, rôzne psychózy, psychologické poruchy a&nbsp;choroby. Časté bývajú aj snahy o&nbsp;útek práve u&nbsp;jedincov pochádzajúcich z&nbsp;voľnej prírody. Riešením by bolo vybudovanie medvedieho centra. Zahraničie dáva viacero príkladov na fungovanie týchto zariadení a&nbsp;azda príde čas, keď takého centrum „vyrastie“ aj na Slovensku.