Ako v minulosti

Okrem toho v rámci archívu funguje oddelenie ochrany archívnych dokumentov, o ktoré sa starajú reštaurátori. Písomnosti sú základným zdrojom poznania. „Pre bádanie historikov sme primárny zdroj informácií,“ zdôrazňuje Jana Kafúnová. „Nové“ veci sa do archívu dostávajú najmä z odkázaných súkromných zbierok. Posudzuje ich akvizičná komisia, ktorá ich hneď aj triedi do jednotlivých archívov. „Vzácnejšie veci aj kupujeme, trebárs na burzách od súkromných osôb.“

Laura Pacherová je v archíve reštaurátorkou. Myslel som si, že jej dielňa bude plná chemikálií a tajných receptov. Všetko je však oveľa jednoduchšie. „Záleží na tom, v akom stave sa k nám písomnosti dostanú. Najprv ich okúpeme vo vodnom roztoku marseillského mydla. To je najkvalitnejšie mydlo. Po ňom dokument ešte vykúpeme v neutralizačnom roztoku. Chýbajúce časti pergamenu dolejeme papierovinou a knihu opäť zošijeme, zalepíme glejovinou a pustíme sa do nových dosiek,“ vysvetľuje Laura Pacherová.

„Zvyšné fragmenty z prebalov putujú z reštaurátorskej dielne ku kolegom, ktorí ich zdigitalizujú a vytvoria podľa nich čo najvernejší nový prebal. Ja naň potom prilepím fragmenty, ktoré zostali z pôvodného kusa. Samozrejme, všetky musím takisto najprv vyčistiť. Snažíme sa robiť všetko tak, ako to robili v minulosti. Na jednej štandardnej knihe pracujeme približne tri mesiace.“