Ako novinárka pracujem štvrťstoročie. Deväť krásnych rokov mám tu česť byť súčasťou redakčného tímu časopisu Život. Cestujem po Slovensku a hľadám príbehy jedinečných, zaujímavých a inšpiratívnych ľudí. A veruže v tej našej malej krajinke je ich dosť. Okrem toho píšem aj o problémoch, ktoré trápia bežných ľudí. Nešťastie nechodí po horách ale po ľuďoch. Veru je to tak. Aj preto vám, našim čitateľom a čitateľkám prinášam aj príbehy ľudí, ktorým zo dňa na deň obrátila choroba život naruby. Presvedčila som sa, že najsilnejšej a najúprimnejšej pomoci sa takýto človek dočká zo svojho blízkeho a širšieho okolia, skrátka, keď sa zomkne komunita. Novinárska práca ma naučila okrem iného aj to, aby sme boli láskaví k svojmu okoliu, ľuďom. Je to zadarmo, nič to nestojí a druhým tým možno aj zachránime život.

Erika Szalayová

Začína sa sezóna ovocia, slovenskí ovocinári v&nbsp;týchto dňoch finišujú so zberom jahôd. „Čo sa týka úrody, bol jeden z&nbsp;najlepších rokov,“ hodnotí prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga. V&nbsp;Emilových sadoch na juhu Slovenska v&nbsp;Dvoroch nad Žitavou pestujú jahody na siedmich hektároch, jahodoviská sprístupňujú v&nbsp;rámci samozberu záujemcom a&nbsp;záujemkyniam z&nbsp;blízkeho aj širokého okolia. Ročne ich tak navštívi približne 10-tisíc ľudí. „Tento rok sme mali osem mrazových nocí, museli sme investovať do protimrazových zábran. Pred dvoma rokmi nám neprialo počasie, z&nbsp;tridsiatich dní sa reálne zberalo iba osem. V&nbsp;tomto roku nám síce pršalo tri dni po sebe, ale našťastie to bolo až na konci samozberu, inak by nám časť úrody zhnila,“ konštatuje Milan Broškovič z&nbsp;Emilových sadov. Pestovatelia jahôd v&nbsp;prípade samozberu dvíhali oproti vlaňajšku ceny iba minimálne napriek tomu, že aj na nich doliehajú následky vojny na Ukrajine.

V&nbsp;Emilových sadoch pestujú päť druhov ovocia, okrem jahôd sú to čerešne, broskyne, slivky a&nbsp;jablká. Časť úrody spracujú na ovocné šťavy a&nbsp;destilát. „Pre infláciu nás iba nákup chemických prípravkov vyšiel viac o&nbsp;150 percent. Vysoké ceny sú jedna vec, ale problémom je nedostupnosť materiálov spôsobená pokovidovou situáciou. Kým kartón ako obalový materiál sme v&nbsp;minulosti dostali do desiatich pracovných dní, dnes je čakacia lehota mesiac a&nbsp;pol. Sklené fľaše na destiláty sú od novembra nedostupné,“ opisuje Milan Broškovič. Ceny ich tovaru sa im zatiaľ podarilo udržať v&nbsp;rovnakej cenovej hladine ako vlani, pretože ako hovorí, zefektívnili proces výroby. Podobne to bolo s&nbsp;jahodami, jedno kilo v&nbsp;rámci samozberu stálo tri eurá.

V ostatnom čase sme pre lacnejšiu naftu a benzín cestovali do susedného Maďarska, v niektorých prípadoch Slováci cestovali aj za lacnejšími jahodami. „Nebolo to až také vypuklé. Maďari totiž nemajú toľko jahodovísk, aby dokázali uspokojiť aj našich zákazníkov a zákazníčky. Naši južní susedia sa zameriavajú skôr na pestovanie kôstkového ovocia. Jahody sú síce lacnejšie než u nás, ale Maďari nie sú takí obchodníci ako Poliaci, nemajú zvolené vhodné marketingové nástroje, aby prilákali ľudí spoza hraníc. A vlastne na to ani nie sú odkázaní, pretože maďarskí zákazníci a zákazníčky majú zmysel pre lokálpatriotizmus a kupujú hlavne domácu produkciu,“ opisuje Marián Varga.

Článok pokračuje na následujúcej strane&nbsp;

Hoci sa zdá, že ovocie nemá nič do činenia s&nbsp;vojnou na Ukrajine, je to naopak. Úrodu na Slovensku vo veľkej miere zberali hlavne robotníci z&nbsp;Ukrajiny, dnes však pre mobilizáciu práve muži nemôžu opustiť svoju vlasť. „Zamestnávame prevažne cudzincov z&nbsp;Rumunska, zo Srbska aj z&nbsp;Ukrajiny. Stalo sa nám, že jeden z&nbsp;našich stálych zamestnancov vycestoval domov na Ukrajinu na dovolenku. Naspäť sa však už nemohol vrátiť. Stihol to len jeho synovec, ktorý je takisto zamestnaný u&nbsp;nás,“ hovorí Milan Broškovič. V&nbsp;rámci Slovenska iba pre chýbajúcich robotníkov v&nbsp;poľnohospodárstve zhnije až 30&nbsp;percent úrody.

„Na zber zeleniny, ovocia a hrozna by sme potrebovali päťtisíc ľudí, máme ich sotva päťsto. Od­hliadnuc od vojny, v minulosti sme mali problém s nedostatkom ľudí na poliach pre našu legislatívu. Práca je totiž nadmerne zaťažená odvodmi. Za jednu hodinu práce síce robotník zarobí osem eur, netto však práve pre odvody dostane iba polovicu, kým v západnej Európe je to 7,50 eura. Nečudo, že aj naši ľudia migrujú za prácou do cudziny,“ tvrdí Marián Varga. Tento rok problém ešte znásobila vojna. Muži ostali doma, prichádzajú k nám síce odídenkyne s deťmi, ale práca na poliach nie je pre ne vhodná práve pre starostlivosť o deti. Radšej volia prácu v klimatizovaných fabrikách ako na poli v daždi, vo vetre a na slnku. „Preto sa obávame, že v tomto roku ostane na našich poliach viac nepozberanej úrody ako obvykle,“ nazdáva sa Marián Varga.

Kým my na Slovensku so zberom jahôd končíme, naši severní susedia Poliaci sú na začiatku. V&nbsp;mierových časoch do tejto veľkej európskej krajiny zvyčajne zamieril až jeden milión ľudí z&nbsp;Ukrajiny. Dnes však ukrajinskí muži citeľne chýbajú aj v&nbsp;Poľsku. Varšavská televízia TVP 3 v&nbsp;tejto súvislosti priniesla zaujímavú reportáž. „Len minulý rok vydal úrad práce v&nbsp;Płońsku vyše 13-tisíc pracovných povolení, najmä Ukrajincom. V&nbsp;tomto roku bolo vydaných len 332 takýchto povolení. Ženy prichádzajúce do Poľska nie sú schopné zaplniť túto trhovú medzeru. A&nbsp;to je hlavný problém na samom začiatku sezóny,“ povedal starosta Czerwińska na rieke Visle Marcin Gortat.

Personálne nároky pestovateľov pri zbere jahôd z obcí Czerwińsk nad Wisłą, Naruszewo a Załuski, kde jahody rastú na tisíckach hektárov, sú obrovské. „V płońskej oblasti je niekoľko stoviek utečencov, no sú to najmä ženy s deťmi a ľudia, ktorí v poľnohospodárstve predtým nepracovali. Sú to ľudia z veľkých miest, priemyselných centier. Ťažká práca na poliach ich nezaujíma,“ povedal zase pre televíziu Sławomir Makowski, pestovateľ jahôd v obci Naruszewo.

Aby pestovatelia povzbudili utečenky pracovať na poli, ponúkajú im na poľské pomery uspokojivú mzdu, stravu a&nbsp;ubytovanie. Za deň sa dá zarobiť od 150 do 300 zlotých, všetko závisí od počtu pozberaných jahôd.

Poliaci majú vážne obavy, že ich jahody budú v&nbsp;tomto roku vo veľkom hniť na poliach. Pracovný portál OLX uvádza, že za posledné tri mesiace pribudlo až 53&nbsp;500 voľných pracovných miest pre sezónnych a&nbsp;príležitostných zamestnancov a&nbsp;zamestnankyne, je to o&nbsp;šestnásť percent viac ako vlani. Marián Varga okrem toho dodáva, že pre vojnu sa Poliakom zablokovali ukrajinské a&nbsp;ruské trhy. Ako je známe, Poľsko patrí medzi najväčších vývozcov ovocia a&nbsp;zeleniny. Je to pre nich ďalší problém, je preto možné, ako nám povedal tento odborník, že poľské jahody budú na našom trhu lacnejšie než vlani. „Poliaci pestujú predovšetkým jahody a&nbsp;jablká. Poľskí pestovatelia používajú viac pesticídov ako my, ale zatiaľ sú v&nbsp;norme, preto ich ovocie hodnotíme ako vyhovujúce.“

Iný názor na cenu ovocia má však poľská expertka na trh práce Monika Fedorczuková. V&nbsp;rozhovore pre denník Rzeczpospolita uviedla: „Nedostatok pracovnej sily si vynucuje zvýšenie nákladov na prácu, čo sa prejaví zvýšením cien poľnohospodárskych produktov a&nbsp;zvýšením inflácie.“

Po jahodách v&nbsp;oveľa väčšej miere doplácajú na vojnu na ukrajinskom území poľské jablká a&nbsp;po nich aj tie naše. V&nbsp;Emilových sadoch nám vysvetľujú, že hoci jablká patrili medzi ich hlavné pestovateľské ciele, postupne od pestovania tohto ovocia upúšťajú, pretože nedokážu konkurovať poľskej ponuke. „Poľsko je najväčší pestovateľ jabĺk v&nbsp;Európe. Pred troma rokmi predávali jablká za 22 centov za kilogram, a&nbsp;to je naša výrobná cena. Nedokážeme im konkurovať. Poliaci mali pred dvoma rokmi problém s&nbsp;mrazmi, vtedy sa naše jablká predávali veľmi dobre. O&nbsp;rok nato však mali obrovskú nadprodukciu, z&nbsp;ktorej ťažia aj dnes. Vyzerá to tak, že aj tento rok bude úrodný,“ opísal Milan Broškovič.

Ako informujú poľské médiá, v&nbsp;dôsledku vojny na Ukrajine stratili poľskí exportéri jabĺk možnosť predávať ovocie nielen do Ruska a&nbsp;na Ukrajinu či do Bieloruska, ale aj do Mongolska a&nbsp;Kazachstanu. Situáciu navyše sťažuje nedostatok kontajnerov, ktoré by umožnili prepravu jabĺk po mori, napríklad do Egypta. Naši severní susedia sa preto snažia preorientovať na balkánsky trh. Poľsko je prebytková krajina, pokiaľ ide o&nbsp;produkciu ovocia a&nbsp;zeleniny, a&nbsp;preto musí predávať veľké množstvá. Ak počasie zostane také, aké je dnes, teda priaznivé pre vegetáciu, a&nbsp;v&nbsp;sezóne sa nevyskytnú žiadne prírodné katastrofy ako krupobitie, produkcia jabĺk môže byť vysoká.

Z&nbsp;tohto dôvodu naši pestovatelia očakávajú na jeseň obrovskú ponuku poľských jabĺk na slovenskom trhu. „Staré výsadby jabĺk budeme likvidovať. Chceme sa s&nbsp;jablkami preorientovať na konečného spotrebiteľa, nedá sa to, práve pre poľskú konkurenciu, hoci s&nbsp;broskyňami sa nám to podarilo. Pred piatimi rokmi sme začali s&nbsp;kampaňou, dnes sa nám darí 80&nbsp;percent našej produkcie broskýň predať konečnému spotrebiteľovi. Hoci jablká boli našou dominantou, nepodarí sa nám umiestniť ich na trhu tak ako broskyne. Hoci na druhej strane, vlani nás samozber veľmi príjemne prekvapil,“ dodáva M.&nbsp;Broškovič.

Po jahodách prichádza na rad zber čerešní. Kým jahody sa u&nbsp;nás pestujú na 220 hektároch, čerešne nám zrejú na 180 hektároch. V&nbsp;Emilových sadoch zber čerešní zabezpečuje zmluvný obchodný partner. Následne ich schladia šokovou terapiou a&nbsp;potom putujú do našich supermarketov a&nbsp;iných predajní.