Pestovatelia majú vážne obavy, že ÚRODA ZHNIJE, pretože ju nebude mať kto pozberať. Bežne ostáva ladom až 30 percent úrody. Bude toto číslo pre konflikt na Ukrajine vyššie?

Začína sa sezóna ovocia, slovenskí ovocinári v týchto dňoch finišujú so zberom jahôd. „Čo sa týka úrody, bol jeden z najlepších rokov,“ hodnotí prezident Ovocinárskej únie SR Marián Varga. V Emilových sadoch na juhu Slovenska v Dvoroch nad Žitavou pestujú jahody na siedmich hektároch, jahodoviská sprístupňujú v rámci samozberu záujemcom a záujemkyniam z blízkeho aj širokého okolia. Ročne ich tak navštívi približne 10-tisíc ľudí. „Tento rok sme mali osem mrazových nocí, museli sme investovať do protimrazových zábran. Pred dvoma rokmi nám neprialo počasie, z tridsiatich dní sa reálne zberalo iba osem. V tomto roku nám síce pršalo tri dni po sebe, ale našťastie to bolo až na konci samozberu, inak by nám časť úrody zhnila,“ konštatuje Milan Broškovič z Emilových sadov. Pestovatelia jahôd v prípade samozberu dvíhali oproti vlaňajšku ceny iba minimálne napriek tomu, že aj na nich doliehajú následky vojny na Ukrajine.

FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRII

Maďarské jahody

V Emilových sadoch pestujú päť druhov ovocia, okrem jahôd sú to čerešne, broskyne, slivky a jablká. Časť úrody spracujú na ovocné šťavy a destilát. „Pre infláciu nás iba nákup chemických prípravkov vyšiel viac o 150 percent. Vysoké ceny sú jedna vec, ale problémom je nedostupnosť materiálov spôsobená pokovidovou situáciou. Kým kartón ako obalový materiál sme v minulosti dostali do desiatich pracovných dní, dnes je čakacia lehota mesiac a pol. Sklené fľaše na destiláty sú od novembra nedostupné,“ opisuje Milan Broškovič. Ceny ich tovaru sa im zatiaľ podarilo udržať v rovnakej cenovej hladine ako vlani, pretože ako hovorí, zefektívnili proces výroby. Podobne to bolo s jahodami, jedno kilo v rámci samozberu stálo tri eurá.

V ostatnom čase sme pre lacnejšiu naftu a benzín cestovali do susedného Maďarska, v niektorých prípadoch Slováci cestovali aj za lacnejšími jahodami. „Nebolo to až také vypuklé. Maďari totiž nemajú toľko jahodovísk, aby dokázali uspokojiť aj našich zákazníkov a zákazníčky. Naši južní susedia sa zameriavajú skôr na pestovanie kôstkového ovocia. Jahody sú síce lacnejšie než u nás, ale Maďari nie sú takí obchodníci ako Poliaci, nemajú zvolené vhodné marketingové nástroje, aby prilákali ľudí spoza hraníc. A vlastne na to ani nie sú odkázaní, pretože maďarskí zákazníci a zákazníčky majú zmysel pre lokálpatriotizmus a kupujú hlavne domácu produkciu,“ opisuje Marián Varga.

Článok pokračuje na následujúcej strane 

Diskusia