Svoju novinársku kariéru som začínal v roku 1995 v rodnom Brne, aby som v nej potom pokračoval na Slovensku. Až do roku 2007, kedy sa môj život spojil so Životom, som sa ako redaktor venoval predovšetkým športovému spravodajstvu a publicistike, dnes sa v rámci nášho magazínu zaoberám podstatne širšou ponukou tém v stredoslovenskom regióne. Najkrajším bonusom tejto práce je fakt, že sa stretávam so stále novými, častokrát veľmi inšpiratívnymi ľuďmi a rozširujem si svoj všeobecný rozhľad. Čo viac s môže človek od svojho povolania želať? Hoci aj v ňom niekedy prežívam ťažšie chvíle, doteraz ma neomrzelo a verím, že to tak ešte nejaký čas zostane.

Richard Budín

Svojho času bola významnou križovatkou obchodných ciest nazvaná Slovenská brána, ktorou sa prechádzalo k&nbsp;bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica či Banská Štiavnica. Slávne časy oblasti, kde dnes leží obec Hronský Beňadik, stále pripomína impozantná stavba benediktínskeho kláštora, ktorý sa po rokoch chátrania opäť mení do krásy. Kým tu si človek pripadá naozaj honosne, „podhradie“ žije svojou každodennou a&nbsp;nie vždy jednoduchou realitou.

<h3>Poloha</h3>
&nbsp;
Banskobystrický kraj, okres Žarnovica, región Tekov
&nbsp;
<h3>Prvá písomná zmienka</h3>
&nbsp;
1075
&nbsp;
<h3>Rozloha</h3>
&nbsp;
9,23 km2
&nbsp;
<h3>Nadmorská výška</h3>
&nbsp;
192 m
&nbsp;
<h3>Počet obyvateľov</h3>
&nbsp;
1 115 (k 31. 12. 2021)
&nbsp;
<h3>Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka)</h3>
&nbsp;
2012 – 21,57 %
2013 – 18,12 %
2014 – 16,46 %
2015 – 14,46 %
2016 – 12,22 %
2017 – 7,98 %
2018 – 6,83 %
2019 – 6,45 %
2020 – 9,11 %
2021 – 8,09 %
2022 (apríl) – 7,56 %

Hronský Beňadik

Ako hovorí starosta Ľubomír Krovina, plánov by bolo veľa, ale na všetko potrebujete tri veci – peniaze, peniaze a&nbsp;zasa peniaze. Za ostatné obdobie sa podarilo zatepliť kultúrny dom, jednou z&nbsp;posledných aktivít je vybudovanie chodníka na cintoríne a&nbsp;chystá sa jeho zokruhovanie. „Dedinu sa, samozrejme, snažíme posúvať aj&nbsp;pomocou finančných prostriedkov z&nbsp;rôznych projektov, ale na niektoré žiadosti nám ani neodpovedali. Najmä v&nbsp;poslednom období mám pocit, že je to skôr strata času. Som presvedčený, že peniaze na rozvojové aktivity stále sú, len ich treba smerovať tam, kam treba, aby sme pre ľudí mohli niečo vybudovať. Teraz sme radi, že vôbec svietime, udržiavame dva cintoríny a&nbsp;cesty, ktoré ani nie sú vyrovnané. Stačí, keď niekto na prístupovej ceste vlastní štvorcový meter, a&nbsp;nedostaneme dotáciu. Preto bojujem za to, aby sa aspoň prístupové cesty v&nbsp;intraviláne dostali do nášho vlastníctva,“ poukazuje starosta na problém, ktorý sa ťahá už zo vzdialenejšej minulosti.

Aj vzhľadom na komplikovanú infraštruktúru je podľa neho prakticky nemožné vybudovať čistiareň odpadových vôd (ČOV). „Priamo cez Hronský Beňadik preteká potok, ponad ktorý prechádzajú viaceré mosty, takže pri stavbe ČOV by sa muselo robiť prečerpávanie. Išlo by o&nbsp;4,5- až 5,5-miliónovú investíciu s&nbsp;desaťpercentnou spoluúčasťou, čím by sme zadlžili dedinu na veľa rokov. Navyše by čistiareň ani nebolo kde umiestniť,“ dodáva. Podobná situácia je aj s&nbsp;hľadaním pozemku pre zberný dvor, ktorý by obci ušetril nemalé financie vynakladané na odvoz smetí a&nbsp;navyše by sa vytvorili pracovné miesta.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z OBCE NA HRANICI DVOCH KRAJOV NÁJDETE V GALÉRII

Tesne pred naším stretnutím prebehla v&nbsp;Hronskom Beňadiku komasácia pozemkov, na ktorej sa zúčastnilo niekoľko stovák ľudí a&nbsp;ktorá by mala aspoň čiastočne vyriešiť komplikované vlastnícke vzťahy. V&nbsp;tomto smere sú podľa Ľubomíra Krovinu obrovské resty. „Individuálna bytová výstavba stagnuje už tridsať rokov. Voľakedy tu existoval plán radovej výstavby, ale po revolúcii sa v&nbsp;reštitúcii všetko vrátilo pôvodným vlastníkom a&nbsp;tento projekt sa nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca. Nové možnosti na bývanie tu však veľmi akútne treba, lebo vymierame a&nbsp;počet obyvateľov klesá,“ naráža starosta najmä na pomerne masívny odchod mladých za prácou a&nbsp;bývaním. Najväčším zamestnávateľom v&nbsp;obci je zinkovňa v&nbsp;susedstve kláštora so 70 až 80 zamestnancami, inak boli ľudia odkázaní za prácou cestovať. „Časy, keď odchádzali plné autobusy či vlaky do veľkých podnikov v&nbsp;Tlmačoch, Zlatých Moravciach či Žiari nad Hronom, sú nenávratne preč a&nbsp;obyvatelia obce migrujú buď na týždňovky, alebo si zarábajú v&nbsp;zahraničí,“ opisuje starosta situáciu.

Aspoň čiastkovým úspechom pri snahe udržať stav miestnej populácie je multifunkčná bytovka s&nbsp;21 bytmi, ktorej súčasťou je aj zdravotné stredisko so zubárom, s kardiológom, so všeobecným lekárom, s lekárňou, knižnicou a&nbsp;kaderníctvom. Veľkou témou v&nbsp;poslednej obci Banskobystrického kraja pred hranicou s&nbsp;Nitrianskym je už dlhé roky aj mimoriadne frekventovaná cesta vedúca do Levíc priamo cez jej centrum. Ako sme sa sami presvedčili, ťažké kamióny sa tadiaľ valia jeden za druhým, ľuďom žijúcim v&nbsp;blízkosti cesty praskajú domy. „Ani jeden z&nbsp;variantov obchvatu obce nie je reálny, a&nbsp;tak môžeme byť momentálne vďační aspoň za to, že cesta sa bude rozširovať a&nbsp;pribudne chodník. Aj tak však mám obavy o&nbsp;starších ľudí, aby dokázali dostatočne rýchlo a&nbsp;bezpečne prejsť cez cestu,“ hovorí starosta.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Jednoznačnou dominantou nielen obce, ale aj širokého okolia je čoraz krajšia perla Pohronia. Aj takýto prívlastok získal benediktínsky kláštor s&nbsp;Bazilikou minor svätého Benedikta, kde nájdete relikviu Kristovej krvi ako dar od kráľa Mateja Korvína. Kláštor začal stavať v&nbsp;10. storočí vojvoda Gejza na mieste zvanom Slovenská brána, predstavujúcom veľmi dôležitý bod na dopravných trasách. ­Podľa archeologických nálezov však bolo toto miesto osídlené nepretržite od mladšej kamennej doby. Prvá písomná zmienka o&nbsp;už existujúcom kláštore pochádza z&nbsp;roku 1075. V&nbsp;prvej polovici 16. storočia sa kláštor zmenil na mohutnú renesančnú vojenskú pevnosť, pod ktorej hradbami sa odohrávali bitky s&nbsp;Turkami. V&nbsp;roku 1881 areál poškodil mohutný požiar a&nbsp;museli ho opravovať. V&nbsp;ďalších obdobiach sa v ňom vystriedali saleziáni, rehoľné&nbsp;&nbsp;&nbsp; sestry z&nbsp;kongregácie božského Vykupiteľa a&nbsp;Spoločnosť katolíckeho apoštolátu – pallotíni.

Od roku 2015 je kláštor v&nbsp;správe Nitrianskeho biskupstva a&nbsp;prechádza postupnou rekonštrukciou. V&nbsp;bazilike sa konajú pravidelné omše, k&nbsp;dispozícii pre turistov je aj prehliadka kláštora. Možno navštíviť prízemnú časť sýpky s&nbsp;expozíciou približujúcou dejiny opátstva svätého Benedikta, zrekonštruovaná budova opátskeho krídla prezentuje expozíciu pod názvom Mníšsky život. V&nbsp;jednotlivých miestnostiach tak môžete nahliadnuť do života mníchov niektorých rádov, ktorí žijú ­podľa pravidiel reguly svätého Benedikta. K&nbsp;dispozícii je aj kláštorná čajovňa a&nbsp;možnosť ubytovať sa medzi múrmi dýchajúcimi fascinujúcou tisícročnou históriou.

Starosta potvrdzuje, že o&nbsp;návštevu kláštora je záujem, problém je však s&nbsp;nedoriešenou infraštruktúrou. „Zdedil som možno až zbytočne rozsiahle námestie, kde mohlo byť venované viac pozornosti práve parkovacím miestam. Tie nám chýbajú,“ hovorí Ľubomír Krovina, ktorý si však pochvaľuje dobrú spoluprácu s&nbsp;Nitrianskou arcidiecézou. Popri kláštore sú miestnym špecifikom vínne pivničky, hoci tie sa s&nbsp;príchodom cezpoľných pomaly menia na chatovú oblasť.

V&nbsp;neľahkej pozícii je aj miestna základná deväťročná škola, ktorá sa len tak-tak drží nad vodou. „Keby padla, spolu s&nbsp;ňou by padla aj kultúra a&nbsp;deti by sa rozpŕchli po okolí. Čo by sme navyše robili s&nbsp;takou veľkou budovou? Premeniť ju napríklad na centrum pre seniorov by si vyžadovalo ďalšie obrovské finančné prostriedky. Hoci musíme školu dotovať z&nbsp;vlastných prostriedkov, robíme všetko pre to, aby sme ju udržali,“ vysvetľuje starosta. Napriek všetkým problémom, s&nbsp;ktorými sa počas ôsmich rokov vo svojej funkcii stretol, bude kandidovať aj na ďalšie volebné obdobie. Rád by totiž dotiahol viacero nedokončených vecí. Na srdci mu leží najmä prepojenie miestnych častí Psiare a&nbsp;Hronský Beňadik cyklistickým chodníkom v&nbsp;spolupráci s&nbsp;Banskobystrickým samosprávnym krajom a&nbsp;Povodím Hrona. Konečne sa pohla aj oprava cesty prvej triedy. „Teraz sa ozvali s&nbsp;tým, že s&nbsp;jej rekonštrukciou začínajú prvého augusta. Dúfajme teda, že po dlhom období prieťahov sa už v&nbsp;tomto smere konečne niečo pohne,“ verí Ľubomír Krovina.

Dielo, aké sa len tak nevidí, zdobí stenu zasadacej miestnosti obecného úradu. Veľká drevorezba s&nbsp;viacerými motívmi obce je dielom miestneho majstra Vincenta Havrana, ktorý sa tomuto remeslu začal amatérsky venovať pred pätnástimi rokmi. „Predtým som veľa maľoval a&nbsp;napokon prišlo obdobie, keď ma zaujalo aj drevo. Robil som najmä vinohradnícke motívy. Tie nie sú medzi rezbármi až také časté,“ vysvetľuje šikovný dôchodca, ktorý sám obhospodaruje vínnu pivničku na kopci nad dedinou. Keď súčasný starosta nastupoval do funkcie, oslovil ho s&nbsp;tým, či by nevyrezal obrazy s&nbsp;hlavnými dominantami obce. Pôvodne ich malo byť viac, ale nakoniec vznikol jeden so šírkou takmer tri a pol metra. „Synovec zohnal lipové drevo, na obraze som pracoval rok aj tri mesiace. Pomohol mi aj syn, zámočník, ktorý vyrobil na obraz rám,“ opisuje Vincent Havran svoje životné dielo.

V&nbsp;tieni „väčšieho suseda“ neostáva ani miestna časť Psiare – kedysi samostatná obec, ktorá bola pričlenená k&nbsp;Hronskému Beňadiku. V&nbsp;Psiaroch okrem iného nájdete futbalový štadión s&nbsp;umelým zavlažovaním, kde sa darí miestnemu tímu mužov zloženému prevažne z&nbsp;hráčov práve z&nbsp;tejto časti. V&nbsp;minulej sezóne sa im podarilo postúpiť zo siedmej ligy do vyššej súťaže, čo si vyžaduje aj zlepšenie klubového zázemia. „Upravujeme budovu pri ihrisku so šatňami, kde sme z&nbsp;pôvodnej dvojgaráže so skladovými priestormi urobili novú klubovňu,“ pochváli sa starosta, ktorý bol kedysi vášnivým futbalistom. Úspechy miestnych borcov tešia aj manželku hospodára Valériu Kabinovú. Tá v&nbsp;tomto príjemnom prostredí pri Hrone vyrastala a&nbsp;prežila krásne detstvo. „Keďže ide o&nbsp;moju srdcovú záležitosť, o&nbsp;to viac som rada, že tu futbal tak úspešne napreduje a&nbsp;starosta venuje športu takú pozornosť. Počas pandémie u&nbsp;nás boli trénovať dokonca až zo Šamorína,“ prezrádza hrdá rodáčka.