Slávna primabalerína MAJA PLISECKÁ (1925 – 2015) dostala do vienka azda všetko, o čom mnohé tanečnice len snívajú: nesmierny talent, silu a oduševnenú krásu. Bola jednou z veľkých legiend ruského a svetového baletu.

Narodila sa v Moskve, ale jej rozvetvená rodina pochádzala z Litvy. Starý otec z matkinej strany Michail Borisovič Messerer prišiel na svet vo Vilniuse v židovskej rodine, bol známy zubný lekár a Maja sa o ňom vyjadrila, že mal tri lásky: svoju prácu, Bibliu a plodenie detí. Z jeho dvoch manželstiev ich vzišlo dvanásť a Michail Borisovič, verný Svätému písmu, im dal biblické mená. Majina matka sa volala Ráchel. Bola herečka, hrávala v nemých romantických filmoch pod menom Ra Messerer. Jej hobby boli príbuzní: organizovala stretnutia, bola šťastná, keď sa všetci poschádzali, pomáhali si, na rodinných návštevách spolu spievali a tancovali.

Majin otec Michail Emmanuelovič Pliseckij pochádzal z bieloruského mesta Homeľ. Bol vysoký štíhly s ryšavými vlasmi, ktoré po ňom zdedila aj slávna primabalerína. Počas štúdia na vysokej škole mu spolužiaci pridali k menu ďalšie priezvisko – Veselovský. Neskazil totiž žiadnu zábavu, bol samý žart a vášnivo rád hrával karty a biliard. Vtedy ešte netušil, ako mu sovietsky režim zmení osud, ohne chrbát a nakoniec ho pripraví o život. Čo však bolo horšie, dramatickým spôsobom to nadlho zasiahlo i jeho rodinu – manželku Ráchel, deti Maju, Alexandra a Azariho.Jeho starší brat Lester odišiel ako mladík do Ameriky. Postupne dosiahol vysoké postavenie, pracoval ako právny poradca prezidenta Johna Kennedyho. Keď v roku 1934 prišiel na návštevu do Sovietskeho zväzu, dostal sa automaticky do hľadáčika NKVD a s ním i jeho matka a súrodenci. Tento príbuzenský vzťah sa podpísal pod zatknutie Majinho otca aj pod jeho týranie počas výsluchov v podzemných kobkách Lubianky – veliteľstva tajnej polície KGB. Ale aj jej matky Ráchel, ktorú po manželovom zatknutí uväznili so sedemmesačným mladším synom Azarim v moskovskej väznici Butyrská, v cele, kde bolo 170 žien s malými deťmi. Maju Pliseckú podobne ako jej dvoch bratov sledovala KGB, dlho nesmela za hranice a márne klopala na dvere tých najvyšších politických hodnostárov s otázkou prečo. Odpovede na nikdy nedočkala.

Útek zo škôlky

V Moskve bývali Pliseckí v byte starého otca Michaila Borisoviča. Bol veľký, mal osem izieb. Maja od rána do večera behala po byte, najradšej po dlhej chodbe, skákala a vytvárala si akési vlastné tanečné choreografie. Neskôr sama priznala, že s ňou bolo často na nevydržanie. Živé, energické dieťa dali rodičia do škôlky, aby sa naučila poriadku, no vydržala tam iba krátko. Prekážalo jej, že z nich robili malých „leninovcov“, ktorí museli neustále dávať najavo radosť „zo šťastného detstva“. Pri prvej príležitosti ušla a domov kráčala pešo takmer dve hodiny.

Majin otec pracoval v podniku Arktiugol, ktorý riadil ťažbu arktického uhlia. V roku 1932 sa stal riaditeľom uhoľných baní na súostroví Špicbergy a generálnym konzulom. Vypravila sa tam s ním celá rodina – manželka Ráchel, Maja a v tom čase osemmesačný brat Alexander. Krajina večného snehu Maji učarovala, lyže takmer nedala z nôh. S otcom podnikali mnohé výlety do prírody. Aj tam za ním však prišli „revízori“, v skutočnosti agenti KGB, ktorí mali Michaila Emmanueloviča sledovať. Neskôr sa objavili ako svedkovia v zinscenovanom procese s ním.Po dvoch rokoch v polárnej krajine dostal riaditeľ Pliseckij dovolenku a odišiel s rodinou do Moskvy. S manželkou sa sústredili na jediný cieľ: aby sa Maja dostala do Moskovského choreografického inštitútu. Podarilo sa a šesťročné dievčatko začalo študovať balet. Počas školy mala Maja ako 11-ročná prvé verejné vystúpenie vo Veľkom divadle v balete Šípková Ruženka. V roku 1943 ukončila štúdium absolventskou skúškou a hneď ju prijali do Veľkého divadla v Moskve. Zotrvala v ňom až do roku 1990.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia