Bohatstvo slovinskej riviéry je v historických budovách, olivovom oleji a morskej soli. Nestačí sa však zatúlať len do starobylého mestečka Piran. Okolité dediny tiež ukrývajú svoje poklady.

Šesťhektárový pozemok na svahu usadlosti Seča blízko turistického raja Piran a navyše s výhľadom na more obhospodaruje rodina Frogattovcov. Skôr ako predkovia rodáčky Niny v tejto oblasti vysadili olivovníky, pestovali hlavne jablone.

„Na troch hektároch máme olivové stromy, druhá polovica patrí zatiaľ stále mladým vlašským orechom. Očakávame, že ak nám bude počasie priať, úroda sa bude blížiť k dvadsiatim tonám orechov. Snažíme sa však využívať každý kúsok pôdy, a tak pomedzi olivovníky pestujeme zeleninu pre vlastnú spotrebu,“ víta nás farmárka.

Odišli z Austrálie, hoci sa im darilo

Do rodinného biznisu naskočila dvojnásobná mama pred siedmimi rokmi. Dovtedy žila s rodinou osem rokov v Austrálii. Na kontinente u protinožcov spoznala vyštudovaná záhradná architektka aj svojho manžela, Angličana Andyho.

„Nikdy by sa mi nebolo snívalo o tom, že raz budem farmárčiť v Slovinsku. Ako malý chlapec som však poznal túto časť Európy, keďže som bol s rodičmi neraz na dovolenke v bývalej Juhoslávii. Vymenil som prácu v kancelárii za montérky a obrábacie stroje.

Mám na starosti pestovanie a starostlivosť o stromy, v čase sezóny zber a aj výrobu produktov. Len pre lepšiu predstavu, z olív, ktoré rastú na tisícke stromov, vyrobíme dvetisíc litrov oleja,“ žiari rodák zo Spojeného kráľovstva, keď hovorí o tom, ako sa im darí.

Ak nie je dobrá úroda, Andy svojim olivovníkom dohovára.
Ak nie je dobrá úroda, Andy svojim olivovníkom dohovára.
Zdroj: Lucia Lukušová

Mladej rodine stále pomáhajú aj Ninini rodičia. Ako si na farme žijú, si však nenechávajú len pre seba. Zvyšujúci sa záujem cudzincov o prvotriednu kvalitu potravín im prináša turistov až do domu.

„Najskôr k nám náhodne zablúdilo niekoľko okoloidúcich, ktorí objavovali región. Keďže z olivového hája máme nádherný výhľad, nikomu sa odtiaľto nechcelo odísť. Rozhodli sme sa preto spojiť degustovanie oleja s príjemným posedením a túto aktivitu už robíme oficiálne.

Ďalším dôvodom bola aj naša snaha finančne si prilepšiť. Farmu sme totiž preberali v čase, keď Slovinsko trápila finančná kríza a nemohli sme sa dlhšie dostať do plusových čísel,“ vraví pestovateľka olivových stromov Nina Frogatt.

Morská soľ z 26 bazénov

Život v Austrálii prinášal dvojici podstatne viac peňazí ako pri pobreží Jadranského mora. Svoje deti však nechceli vychovávať v konzume a zhone tamojšieho spôsobu života, preto uprednostnili väčšiu pohodu a pokoj na úkor veľkého finančného obohatenia.

Farmárka Nina využíva olivový olej nielen na varenie. Nechýba ani v jej kúpeľni.
Farmárka Nina využíva olivový olej nielen na varenie. Nechýba ani v jej kúpeľni.
Zdroj: Lucia Lukušová

Farmárska rodina sa snaží byť sebestačná, čo sa týka pestovania potravín. Len v nevyhnutných prípadoch utekajú do supermarketu. Soľ v regáloch však rozhodne nehľadajú. Nakupujú ju u susedov v mestečku Sečovlje, kde ťažia morskú soľ už stovky rokov.

Na 26 soľných polí vidia priamo zo svojho pozemku. V príjemnom chládku pri pohári bieleho vína a nakladaných olivách občas sledujú ťažkú prácu robotníkov, ktorí sa striedajú na dve zmeny.

„Postup získavania soli je proces, ktorý pozostáva z troch častí. Morská voda sa najskôr dostáva do vymedzených bazénov, v ktorých zotrváva desať dní. To je obyčajne dosť času na to, aby sa časť vody odparila, čím sa zvýši koncentrácia soli. Následne cez drevené priepusty zvyšnú vodu pustíme do ďalšej časti, kde prebieha rovnaký proces, a to isté sa deje aj v tretej časti. Tam však soľ už aj kryštalizuje,“ vysvetľuje jeden zo soľných majstrov, ktorý so soľou nielen na tanieri prichádza do kontaktu už vyše dvadsať rokov.

Napriek vysokým teplotám je počas celého leta v práci zahalený od hlavy po päty. Prudké slnko spolu so soľou sú mimoriadne agresívne na jeho pokožku.

Čím lepšie si počas zimy pripraví svoje polia na ďalšiu ťažbu, tým ľahšie sa mu potom počas celej sezóny pracuje. Nezaháľa teda v žiadnom mesiaci a je jeden z mála, koho zamestnávajú celoročne. Pre väčšinu ľudí ide totiž o sezónnu brigádu.

V Jadranskom mori ťažia soľ už stovky rokov. Celý areál je pod úrovňou mora.
V Jadranskom mori ťažia soľ už stovky rokov. Celý areál je pod úrovňou mora.
Zdroj: Lucia Lukušová

Špeciálna riasa bieli soľ

Slovinec má na nohách špeciálnu obuv. „Trvalo mi niekoľko týždňov, kým som sa v týchto drevákoch naučil chodiť. Naši predkovia tu boli kedysi naboso. Akékoľvek, hoci aj drobné poranenie im soľ doslova vyžrala, čo im spôsobovalo nepríjemné bolesti,“ hovorí 60-ročný soľný majster, ktorý je v rodine už štvrtou generáciou v tomto remesle.

Každý začiatočník štartuje so mzdou 600 eur, skúsený kolega má o pár stoviek viac. Samozrejme, soľ si pre vlastnú spotrebu môžu zobrať zdarma, koľko sa im žiada. Okrem toho majú aj ďalšie výhody. A to napríklad pobyt v kúpeľoch, kde ich zabalia do morského bahna.

Každoročnú produkciu a množstvo slanej pochutiny nedokáže ovplyvniť ani ten najlepší manažér. Všetko totiž závisí od slnka a vetra. Obyčajne každý štvrtý rok je pre nich katastrofou. Štvorročný cyklus pripadol na minulý rok.

„Vyťažili sme len 1 400 ton klasickej morskej soli, obyčajne je to až 3 000 ton. Soľného kvetu sme mali iba 700 ton. Ide o prvotriednu a najdrahšiu soľ. Jej odberateľmi sú najluxusnejšie reštaurácie sveta. Najhorší rok, čo si pamätám, bol 2014. Vtedy sme za celé leto nemali ani zrnko soli. Počasie bolo mimoriadne daždivé a ani vietor nám neprial,“ spomína.

Soľný baník nezabúda podotknúť, že toto biele zlato nebielia ani neperú. Pomáha im v tom špeciálna riasa petola, ktorú pestujú v riečnom bahne.

Slovinské Benátky sú v meste Piran.
Slovinské Benátky sú v meste Piran.
Zdroj: Lucia Lukušová

Rusi v slovinských Benátkach

Morská soľná baňa je preslávená nielen bielymi kryštálikmi, ale tiež kozmetikou. Najobľúbenejším produktom za posledné obdobie je slaná čokoláda. Sladkoslanú maškrtu predávajú priamo v areáli.

V meste Piran zas preferujú klasické čokoládové pralinky. Ani tie nie sú obyčajné, keďže nesú podobizeň svetoznámeho huslistu Giuseppeho Tartiniho. Pochutiť si na nich možno priamo na centrálnom námestí, kde jeho duch pretrváva v podobe mena námestia, bronzovej sochy a taktiež čokoládovne s jeho sladkosťami.

Komu by sa muzikanta ešte málilo, v jeho rodnom dome sú k dispozícii i jeho husle. Mimochodom, Piran alebo slovinské Benátky sú druhým najdrahším slovinským mestom.

Prvenstvo si drží metropola Ľubľana. Kúpiť si nehnuteľnosť v historickom centre neďaleko mora znamená zaplatiť 3 000 eur za štvorcový meter. Keďže ceny sa šplhajú do astronomických súm, mnoho bytov v historických domoch vlastnia solventní Rusi.

Domáci z nich veľmi nadšení nie sú, hoci si uvedomujú, že financie do mestskej pokladnice sú nevyhnutné na fungovanie mesta aj v zime, keď je takmer ľudoprázdne. Vtedy v ňom žije iba štyritisíc obyvateľov.

Kávu pijú na okne

Skutočné talianske Benátky sú odtiaľto vzdialené len 90 kilometrov vzdušnou čiarou a ich vplyv je zrejmý všade naokolo. Napríklad na rohovom dome s gotickým balkónom na Tartiniho námestí.

Dal ho postaviť benátsky kupec pre miestnu devu, do ktorej sa zamiloval. Láska dvojice však nedospela k spokojnosti ani jedného z nich. Chudobnú dievčinu pohltili neprajnosti a zlé reči domácich, preto s láskou svojho srdca nikdy nemohla tvoriť oficiálny pár.

Taliani sa tu však cítia ako doma, počas voľných víkendov pre nich ide o destináciu číslo jeden. Niektoré rodiny si prenajímajú domy v úzkych uličkách. Výhodou je, že sú blízko seba.

Mnohí potom praktizujú to, čo piranské gazdinky. Pozvú jedna druhú na kávu s tým, že každá z nich si ju uvarí doma, otvoria okná, ktoré majú situované oproti sebe a diskutujú cez ulicu priamo nad hlavami okoloidúcich.

Carpaccio jedol carpaccio

Piran bol kedysi mestom kostolov. Postavili ich 23, no funkčných je dnes len desať z nich. Jeden je pritom v miestnom kláštore, v ktorom stále žijú štyria mnísi. Neďaleký Koper dnes nie je až taký vychýrený ako Piran, hoci v minulosti bol takzvanou hlavou Istrie. Z talianskeho slova capo, čiže hlava, je aj jeho názov.

Nájdete v ňom viac ako tisícku stredovekých domov, čím prekonáva aj chorvátsky Dubrovník. Kým sa však človek dostane do jeho centra, chvíľku to trvá. Priemyselný ruch je všade naokolo. Mesto je najvýznamnejším prístavom pre strednú Európu. Na mestskej turistickej trase je napríklad aj Titovo námestie.

 Minoritský kláštor sa pýši aj zbierkou umeleckých diel.
Minoritský kláštor sa pýši aj zbierkou umeleckých diel.
Zdroj: Lucia Lukušová

Kto si urobí prvú zastávku na mestskej veži, nebude vôbec potrebovať do ruky mapu. Z výšky 56 metrov si pozrie všetky svoje mestské zastávky. Napríklad aj smer, ktorým sa vydať na Carpacciovo námestie.

Benátsky maliar Vittore Carpaccio v šestnástom storočí v meste údajne naozaj pôsobil spolu so svojím synom. Žili v bývalom sklade soli. Mimochodom, vedeli ste, že predjedlo carpaccio je pomenované práve podľa tohto umelca? Miloval totiž natenko nakrájané hovädzie a keďže kade chodil, tade oň žiadal, pokrm tak dostal pomenovanie po ňom.

Kostol na skale

Ani nie päťdesiat kilometrov dlhé slovinské pobrežie praje tým, ktorí teploty vyššie ako 33 °C zvládajú s úsmevom. Pomáha pritom aj vietor bura, ktorý fúka takmer nepretržite.

Dá sa pred ním schovať jedine v kopcovitých terénoch maličkých dediniek, ktorých počet obyvateľov sa šplhá len k desiatkam, maximálne stovke. Zatúlať sa do nich oplatí i preto, aby ste na chvíľu pocítili, ako zastal čas. Dôvodom je aj spleť turistických chodníkov.

Jeden z nich vedie do obce Krkavče, do jednej z najstarších slovinských obcí na Istrii vôbec. Dôkazom je najstarší archeológmi nájdený kameň. Má tritisíc rokov. Dedinčania sa hrdia i nezvyčajným kostolom. Stojí na skale a veža neďaleko neho kedysi slúžila na obranu celého regiónu.

Na Tartiniho námestí dominuje mramor.
Na Tartiniho námestí dominuje mramor.
Zdroj: Lucia Lukušová

Slovinské pobrežie

Slovinsko má svoje more medzi Talianskom a Chorvátskom, pobrežie má dĺžku iba 43 kilometrov. Napriek tomu nájdete v severnej časti Istrijského polostrova viacero zaujímavých letovísk a prírodných krás – napríklad vtáčiu rezerváciu či 80-metrový útes nad mesačným zálivom. Samotná Istria (o malú časť sa delí Slovinsko s Talianskom, ale hlavná patrí Chorvátsku) je najväčším polostrovom v Jadranskom mori medzi Terstským a Kvarnerským zálivom. Má rozlohu 3 700 km2, jeho povrch tvorí planina. Najvyšším vrchom je 1 396 vysoká hora Učka. Podnebie je stredomorské. Dobre sa tu darí viniču, nájdete tu aj olivovníkové plantáže. Najväčšími prístavmi sú Terst v Taliansku a Pula v Chorvátsku.

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Ilustračné foto.Sponzorované

Pomôžme stovke bojovníkov postaviť sa osudu

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac