Nájdete tu autoservis, kováčstvo, známu záhradkársku kolóniu i mohutné skalné bralo vyhlásené za prírodnú pamiatku. Najhodnotnejšou kultúrnou pamiatkou obce BARTOŠOVA LEHÔTKA je však ľudový dom.
- Bartošova Lehôtka
Lokalizácia: Banskobystrický kraj, okres Žiar nad Hronom, orografický celok Kremnické vrchy
Prvá písomná zmienka: 1390
Počet obyvateľov: 351, z toho 171 mužov a 180 žien
Obyvatelia nad 60 rokov: 120
Obyvatelia do 18 rokov: 52
Vývoj nezamestnanosti v okrese (vždy ku koncu roka):
- 2013 14,61 %
- 2014 13,34 %
- 2015 10,86 %
- 2016 8,6 %
- 2017 5,66 %
- 2018 4,24 %
- 2019 4,58 %
- 2020 (november) 6,26 %
Bolo zaužívaným zvykom, že prvým osadníkom novozaloženej osady šľachtici udeľovali úľavu (lehotu) od naturálnych dávok a peňažnej renty. Trvanie tohto obdobia sa pohybovalo v rozmedzí od šesť do dvadsať rokov. Preto sa tieto osady na určité obdobie oslobodené od platenia daní nazývali Lehotami. Tento názov dnes nesie niekoľko slovenských obcí.
V okrese Nitra sa nachádza Lehota nad Rimavicou, v Prievidzskom zas Lehota pod Vtáčnikom. Existujú dve Čierne a dve Horné Lehoty, ale len jedna Dolná Lehota. Na našom území nájdete aj Novú a Starú Lehotu, Malú a Veľkú, Chudú, Čelkovu, Janovu, Mníchovu, Muránsku, Pavčinu, Petrovu, Ratkovskú, Revúcku, Kráľovu a Rudniansku Lehotu. Podobne sa tu nachádza niekoľko obcí s názvom Lehôtka. Jedna leží v okrese Lučenec, vo Zvolenskom je to Bzovská Lehôtka a v Žiarskom nájdete s týmto názvom dve obce: Lehôtku pod Brehmi a Bartošovu Lehôtku. A práve tú poslednú vám predstavíme.
Ohradený kostol
Obec založil v roku 1390 šoltýs (zakladateľ alebo sprostredkovateľ osídlenia obce) Bartoš, ktorý pochádzal z turčianskej obce Háj. Od roku 1397 ju vlastnilo beňadické opátstvo, neskôr patrila ostrihomskému arcibiskupovi a od roku 1776 banskobystrickému biskupovi. Historické názvy obce sú Bartoslevka (1487), Barthoslehotha (1534), Bartossowá Lhotka (1808) a od roku 1946 Bartošova Lehôtka. Medzi pamiatky obce patrí Kostol svätého Jána Nepomuckého z roku 1673, ktorý postavili na gotických základoch. V 17. storočí ho ohradili 112 metrov dlhým a dva metre vysokým múrom so strieľňami.
Zaujímavosťou a významnou kultúrnou pamiatkou v obci je ľudový dom z polovice 19. storočia, ktorý je predstaviteľom tradičnej ľudovej architektúry horného Tekova. Je postavený z kameňa, obielený vápnom, má slamenú strechu a doštený štít. V minulých časoch spolu s dvorom a hospodárskymi stavbami tvoril roľnícku usadlosť. Dnes sa v tomto zachovanom dome nachádza expozícia ľudového bývania a pre jeho autentickosť ho vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku. Je to posledný dom so slamenou strechou v regióne, predstavuje zaujímavú ukážku hornotekovského typu ľudovej architektúry.
Pokračovanie na ďalšej strane...