Keby bolo v štátnych materských školách miesto pre každé dieťa, nemali by samosprávy a rodičia čo riešiť. Lenže nie je. Najmä v Bratislave detí pribúda. Situácia je často na zbláznenie.

Hlavným problémom, z ktorého vykúka množstvo ďalších, je čoraz zúfalejšia kapacita materských škôl. Kde inde by sa mal prejaviť ich nedostatok, ak nie práve okolo Bratislavy, kde umiestniť dieťa do štátneho, teda lacného predškolského zariadenia začína byť naozaj zložité. Kapacita škôlok sa nezvýši mávnutím čarovného prútika či sladkými rečami.

V Petržalke predpokladajú, že keď developeri dokončia desiatky ďalších bytov v areáli Slnečnice, bude to ešte horšie. Na svete bude kus nového sídliska, ktorému bude škôlka chýbať. Developera nič nenúti, aby ju vybudoval, a keby ju aj postavil, aby ju dal do užívania štátu.

Petržalské zastupiteľstvo dostane na schválenie úpravy všeobecne záväzného nariadenia, z ktorých vyplynie, že poplatok za škôlku stúpne z 25 na 250 eur, pričom deti rodičov s trvalým pobytom v Petržalke dostanú zľavu a zaplatia iba 25 eur, tak ako doteraz. Tým sa to všetko začalo. Starosta riaditeľkám škôlok odporučil, aby uprednostňovali najmä petržalské deti.

V jame levovej

Na svete je tak ďalší pokus jednej zo samospráv, ktorá nachádza problém v ľuďoch, ktorí sa prisťahovali do hlavného mesta a jeho okolia za prácou a žijú v ňom bez toho, aby sa prihlásili na trvalý pobyt.

V ostatných mestách a dedinách, ktorých sa tento problém týka, čakajú, či starosta a zastupiteľstvo v Petržalke tomuto tlaku odolajú. Možno si tak aj oni konečne urobia poriadok s neprihlásenými obyvateľmi. Tí ležia v žalúdku najmä starousadlíkom. Podielové dane na prihlásených smerujú do mestskej časti a nie niekam inam, kde v podstate nežijú alebo tam prichádzajú len občas.

Starosta Ján Hrčka sa už nechcel iba nečinne prizerať na bezmocnosť, ktorá radnici vyplýva zo zákona. Preto sa pokúsil niečo urobiť. Priznáva, že v niektorých prípadoch sa zachoval nešťastne. Našiel však odvahu a v poslednú májovú stredu si trúfol vstúpiť do jamy levovej na stretnutie s občanmi v Dome kultúry Zrkadlový háj.

Krátko predtým prvý muž Petržalky narazil na odpor riaditeliek materských škôl, ktorým chcel zúžiť manévrovací priestor pri rozhodovaní o tom, ktoré deti by mali do škôlok prijímať. Výsledkom jeho odporúčaní bolo, že necelý týždeň pred stretnutím s občanmi oznámilo 21 z 24 riaditeliek odstúpenie z funkcie.

Jedna z riaditeliek povedala, že ich spoločná výpoveď bola dôsledkom konfliktov a osobného boja, ktorý s nimi vedie zriaďovateľ – petržalská radnica, teda starosta... Údajne zasahuje do ich odbornosti a kompetencií a spochybňuje ich postupy a rozhodnutia. Riaditeľky sa sťažovali aj na nátlak, na protiprávne konanie a porušovanie zákona o ochrane osobných údajov.

Zriaďovateľom odporúčaný spôsob prijímania detí, všeobecne záväzné nariadenie a vnímanie kauzy občanmi podľa nich len potvrdili, že sa rozhodli správne. Podali aj podnet na prokuratúru. Siedmim riaditeľkám by sa tak či tak skončilo funkčné obdobie koncom júna.

Starosta Petržalky Ján Hrčka si pripravil prezentáciu, v ktorej sa snažil vysvetliť, ako sa chce dostať zo začarovaného kruhu s neprihlásenými obyvateľmi.
Starosta Petržalky Ján Hrčka si pripravil prezentáciu, v ktorej sa snažil vysvetliť, ako sa chce dostať zo začarovaného kruhu s neprihlásenými obyvateľmi.
Zdroj: Vladimír Kampf

Z bytov triedy

V dome kultúry vznikla emotívna situácia. Rozhorčili sa najmä rodičia, ktorí nevedeli, čo v prvý júnový pracovný deň urobia so svojimi ratolesťami. Bývalé riaditeľky už možno nenastúpia do práce a výberové konania na nové ešte nebudú ukončené. „Čo urobíme s deťmi? Máme vám ich priviesť v pondelok na úrad, aby ste sa o ne postarali?“ rozhorčovali sa rodičia.

Starosta na stretnutí s občanmi v Zrkadlovom háji povedal: „Mrzia ma niektoré veci, ktoré sa stali. Stali sa aj pre zlú komunikáciu a dezinterpretáciu niektorých vyjadrení. Celý čas som riešil, ako legálne uprednostniť petržalské deti pred nepetržalskými a staršie pred mladšími a ako nájsť možnosti rozšírenia kapacít.“

Z dlhodobého hľadiska je pre starostu riešením zvyšovanie kapacít škôlok.

„Kým sa nám ich podarí rozšíriť, musíme robiť všetko pre to, aby sme v prvom rade uspokojili čo najviac petržalských detí a starších pred mladšími,“ vyjadril sa niekoľkokrát.

V deň starostovho vstupu do jamy levovej v kultúrnom dome sa ráno stretol s riaditeľkami škôlok.

„Snažíme sa problém nejako urovnať. Mrzí ma, že niektoré výstupy v médiách vyzneli, akoby sa znevažovala práca riaditeliek. To nikdy nebolo mojím cieľom. Mojím cieľom bolo nájsť riešenie, ako v prechodnom období uprednostniť Petržalčanov, z ktorých daní sa originálna kompetencia prevádzky materských škôl robí.“

Ján Hrčka skonštatoval, že odkedy nastúpil začiatkom roka do funkcie, hľadajú na úrade spôsoby, ako jednoducho rozšíriť kapacity. Zopár miest navyše priniesli drobné „kozmetické úpravy“ škôlok.

„Stačí doplniť umývadielko alebo záchodík a môžeme v súlade s predpismi rozšíriť kapacity o niekoľko detí. Kapacity však potrebujeme rozšíriť zásadným spôsobom. Ako najjednoduchšie riešenie sme vyhodnotili využitie školníckych bytov a ich prestavbu na triedy. Takto by sme mohli prijať ďalších priemerne 24 detí navyše v tých škôlkach, kde sa to dá takto urobiť. Školníckych bytov máme k dispozícii 17. Samozrejme, musíme odtiaľ presťahovať tých, ktorí v nich bývajú.“

Starosta odhadol, že v rámci tohto volebného obdobia dokážu vytvoriť približne 25 nových tried, do ktorých umiestnia ďalších 500 detí.

„Nevyhneme sa ani prijímaniu nových zamestnancov. Budeme musieť zvýšiť ich ohodnotenie. Inak ich budeme mať problém nájsť,“ dodal starosta.

Riaditeľky materských škôl v Petržalke neboli spokojné s tým, ako k nim starosta pristupoval.
Riaditeľky materských škôl v Petržalke neboli spokojné s tým, ako k nim starosta pristupoval.
Zdroj: Vladimír Kampf

Milióny v lufte

Riaditeľky pre médiá tvrdili, že nepetržalské deti tvoria približne iba jedno percento v zariadeniach, o ktoré sa starajú. To je dovedna 12 detí, 8 z nich je od „nepetržalských rodičov“, z ktorých však aspoň jeden pracuje pre mestskú časť. Starosta reálnejšie vidí číslo 16 percent, ktoré zverejnil týždenník Trend a ktoré vychádza z podkladov Štatistického úradu SR.

„Ak sa ukáže, že to je naozaj iba tých 12 detí, osobne pozastavím platnosť všeobecne záväzného nariadenia, pretože nebude mať žiadny zmysel,“ vyjadril sa.

Starosta priznal, že v súvislosti s počtami detí od riaditeliek žiadal niektoré údaje na overenie informácií a počtov, ktoré nesedia.

Riaditeľky zdôraznili, že chápu pohnútky vedenia samosprávy, ale upozornili, že aj keby prijímali len petržalské deti, neprijali by všetky, pretože aktuálne kapacity škôlok sú nižšie.

„V zmysle zákona nemáme kompetenciu. Zakazuje nám ako zriaďovateľovi akokoľvek zasahovať do výberu detí do materskej školy. Nemôžeme nariadiť, koho prijať a koho nie. Na deti v našej zriaďovateľskej kompetencii pošle tento rok štát takmer 5 miliónov eur. Ale náklady mestskej časti sú 7,5 milióna eur. Doplácajú ho v podstate obyvatelia mestskej časti Petržalka. Ak aj rozšírime kapacity, ale nevyriešime tento zásadný problém, tak nám len porastie doplatok, na ktorý nebudeme mať.“

V roku 1996 žilo v mestskej časti Petržalka 127 000 obyvateľov. Po 22 rokoch je ich oficiálne len 103 000. Realita však ukazuje priepastný rozdiel. V Petržalke žije podľa skromných odhadov 140 000 ľudí a podľa rozšafnejších aj 150 000. Možno jedna tretina obyvateľov platí dane niekde inde.

„Keby ďalších 40 000 ľudí platilo dane na našich adresách, získali by sme ročne o 4,5 milióna eur viac, pričom by nás to nestálo vôbec nič. Z toho by sme mohli rozšíriť aj kapacitu škôlok a nemuseli by sme riešiť nedostatok miest,“ konštatuje starosta.

Povinné úplatky

V kauze petržalských škôlok sa vyjadrilo aj ministerstvo školstva.

„Prijímanie dieťaťa nemožno explicitne viazať na trvalý pobyt v danej obci, meste či mestskej časti, v ktorej sa nachádza predmetná materská škola,“ uviedlo v bezzubom stanovisku, ktoré nikam nevedie a nič nerieši.

Na porovnanie: Petržalka susedí priamo s Rakúskom a Maďarskom. V oboch týchto krajinách musí rodič splniť podmienky umiestnenia dieťaťa do predškolského zariadenia. Je medzi nimi preukázanie pobytu či trvalej práce na území obce či mesta. S tým sa spájajú dane pre obec a následne iné sociálne výhody pre rodiča.

Splniť podmienky je normálne a nikto v týchto krajinách nepovažuje dokladovanie týchto podmienok za diskriminačné. Zrejme je niekde u nás chyba vo vnímaní toho, čo je alebo nie je diskriminačné.

Starosta na stretnutí zdôraznil, že doterajší systém je podľa neho diskriminačný voči Petržalčanom, za čo si vyslúžil potlesk časti zúčastnených. Niektorí z publika v dome kultúry na stretnutí dali najavo, že ich už naozaj hnevá, že sa im nedarí umiestniť dieťa do škôlky ani na niekoľkýkrát napriek tomu, že v mestskej časti žije už niekoľko generácií ich rodín.

Jedna z diskutujúcich upozornila, ako niektorí ľudia dokážu „vybabrať“ aj s upravenými všeobecne záväznými nariadeniami.

„Stačí, že deti majú v Petržalke starých rodičov, matka či otec sa k nim prihlásia na trvalý pobyt a hotovo. Môžu svoje deti voziť do petržalských škôlok napriek tomu, že bývajú v satelitoch, v iných obciach.“

Ďalšia matka z publika zasa upozornila, že úprava všeobecne záväzného nariadenia a zvýšenie poplatku by mohli viesť k tomu, že sa bude s umiestňovaním detí kupčiť a rodičov to môže stáť akoby povinné úplatky.

Zástankyňa neprihlásených z davu upozornila: „Všetci sa sťahujú do Bratislavy za prácou, pretože v iných častiach Slovenska nenachádzajú uplatnenie. Nemajú peniaze na to, aby si v Bratislave kúpili nehnuteľnosť. Bývajú v prenajatých bytoch a potrebujú niekam dávať svoje deti.

To sú tie sociálne najslabšie články spoločnosti. Prišli, snažia sa niečo robiť, byť plnohodnotnými občanmi a dôstojne žiť. A my budeme pýtať za každé ich dieťa 250 eur na škôlku. Nemali by sme si z detí robiť rukojemníkov na to, aby sa ľudia prihlasovali do Petržalky. Týmto to nevyriešime.“

Prednosta Miestneho úradu v Petržalke Peter Šinály sa snažil vysvetliť, ako sa dostať z nedorozumení.
Prednosta Miestneho úradu v Petržalke Peter Šinály sa snažil vysvetliť, ako sa dostať z nedorozumení.
Zdroj: Vladimír Kampf

Počty neprijatých rastú

Kapacita 24 štátnych škôlok v Petržalke ponúka v súčasnosti 869 uvoľnených miest pre nastupujúce deti. Žiadateľov je však 1 620. Celková kapacita petržalských škôlok v roku 2013 bola 2 400 detí. Minulý rok ich už bolo 2 780. V roku 2013 bolo 600 neprijatých detí. Tento počet postupne narastal. V minulom roku klesol na 630 vďaka novootvorenej materskej škole, v ktorej vzniklo 170 nových miest. Tento rok ich bude takmer 800.

Poslať emailom
Ilustračná snímka

Máte doma problém s mravcami? Vďaka tomuto sa vašej domácnosti vyhnú širokým oblúkom!

Populárne články
Americká raperka Cardi B.

Výnimočný cit pre módu, alebo nevie, čo so sebou? Americká raperka predvádza šialené outfity!

Fotografka cestuje s bábikami.

Záľuba tejto ženy vás očarí: Fotografie z dovolenky, aké má málokto!

Mestečko Vidin dostane aj vďaka eurofondom nový šat. Miestni však krútia hlavou, že to nebude zasa až taká sláva. V Bulharsku sa vraj kradne viac ako na Slovensku.

Majú 38 eur na mesiac. Navštívili sme najchudobnejší región v Európe

Obec Kanianka sa nachádza na konci Hornonitrianskej kotliny, na rozhraní pohoria Malá Magura.

Kedysi zabudnutá obec dnes láka okolie. Práce miestnych remeselníkov nájdete po celom svete

Diváci sa predstavenia Morena, v ktorom hrá aj Dominika Kavaschová, nedočkali.

Škandál v divadle: Pre hlučný konflikt skupiny mužov herečka nezostala ticho!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac