Neoceniteľná príroda

Tentoraz sme sa zamerali na Štajersko, druhú najväčšiu rakúsku spolkovú krajinu. Vybrali sme si dve ferraty: Gamsblick s obťažnosťou C a Loser Sissi s obťažnosťou D. Stupnica náročnosti ferrát je od A po G. Dlho existovala náročnosť iba po E, čo sa už dá považovať za extrémne lezenie, no potom nejakí „nadšenci“ zdvihli latku a vymysleli F a G, čo už hraničí s čistým šialenstvom, ťažko hovoriť o pôžitku z pohybu a prírody. Ferratu s náročnosťou C zvládne aj začiatočník, ktorý sa nijako extrémne nebojí výšok, náročnosť D je už pre skúsenejších a často je potrebný aj tréning. Príroda Rakúska je ne­oceniteľná a to sa týka aj Štajerska s rozoklanými štítmi a jazerami. Vedeli ste, že odtiaľ pochádza aj kulturistická ikona, hollywoodska hviezda a bývalý guvernér Kalifornie Arnold Schwarzenegger? Toho sme síce na ferratách nestretli, hoci stretnutia bývajú súčasťou tohto športu. Ale o tom neskôr.

Živí v Mŕtvych horách

Prvou ferratou v rámci nášho dvojdňového tripu bol Gams­blick. Zdolávali sme ju v piatok a celú cestu hore a dole sme mali iba pre seba. Po človeku ani stopy. Hneď pred začiatkom trasy nás prekvapilo veľké a stvrdnuté snehové pole, ktoré sme museli veľmi opatrne prekonať. Miro zobral turistické paličky, ktoré nám pomohli vybalansovať trasu, a takisto sme si vzali „nesmeky“, čo sú také železné reťaze, ktoré si upnete na topánky a zaručujú vám ešte bezpečnejší pohyb. Na začiatku leta netreba podobné veci podceňovať. Keď sa pohybujete vo väčších nadmorských výškach, tieto doplnky sú nevyhnutnosťou. Cestou k ferrate aj počas jej lezenia sa nám otvoril výhľad na krásny ihlovitý útvar Sturzhahn (2 031 m n. m.), ktorý je, ako sa zdá, doménou horolezcov. My sme asi za hodinku pohodového lezenia dorazili na vrchol Trawengu (1 981 m n. m.), odkiaľ sa nám naskytli impozantné pohľady na celé pohorie Totes Gebirge, čo v preklade znamená Mŕtve hory. My sa, naopak, nikdy necítime živší, ako keď vylezieme nejakú hodnotnú ferratu. Keď k tomu navyše vidíme prekrásne jazero Steiersee, vsadené medzi ihličnany, nič viac nám nechýba.
Turizmus je v Rakúsku skutočne na vysokej úrovni, aj keď značenie máme na Slovensku lepšie. Všade sú dostupné služby a aj vo vyšších polohách, kam vedú asfaltové cesty, nájdete vždy nejaký bufet či reštauráciu. Len tá cena piva by mohla byť nižšia. Rakúšania sú veľmi pohodoví ľudia, rešpektujú prírodu a ja sa tam vždy cítim dobre.

Článok pokračuje na ďalšej strane.