Bojujeme so strmou kamennou stenou a napíname svaly ako slávny Arnold Schwarzenegger, ktorý z tohto krásneho kraja pochádza. Pri zdolávaní ferrát v rakúskom Štajersku sa môžeme spoliehať len na vlastné sily, preto ich treba správne odhadnúť.

Možno ste ešte nepočuli označenie via ferrata alebo kletterstieg – zaistená cesta. Keby som mal v krátkosti opísať, o čo vlastne ide, zhrnul by som to asi takto: je to bezpečnejšia forma lezenia spojená s turistikou. Na skalách sú naťahané železné laná, po ktorých šplháte a istíte sa. Cestu vám môžu zľahčovať aj rôzne kramle, stúpačky, rebríky, mostíky a, samozrejme, aj samotné skaly, ktoré môžu slúžiť ako skvelý záchytný bod. Súčasťou vášho výstroja je prilba, ferratová súprava so sedacím úväzom a s dynamickými lanami pre prípad pádu. Nemala by chýbať ani „odsedka“, čiže kratšia šlinga (plochá kotviaca slučka) s karabínou, ktorú využívate pri oddychu a vytrasení rúk.

Štajersko a praktické informácie

Štajersko je oblasť na juhovýchode Rakúska, hraničí so Slovinskom. Známe je aj termálnymi prameňmi či pestovaním vína. K najznámejším miestam na návštevu patrí pútnické miesto Mariazell, zámok Herberstein, kláštor St. Lambrecht, vrchol a okolie Dachsteinu, 25-kilometrová vínna cesta medzi Ehrenhausenom a Leutschachom.

 

– Doprava z Bratislavy zaberie osobným autom zhruba tri a pol hodiny.

 

– Desaťdňová diaľničná známka do Rakúska stojí 9,60 eura.

 

– Kempovať sa dá v kempingu a penzióne Grimmingsicht s veľmi príjemnými majiteľmi.

 

– Pri kempe sa nachádza reštaurácia Hubertusalm (asi 10 minút pešo od kempu, ale dá sa ísť aj autom), kde majú vynikajúce jedlo a na rakúske pomery je tam lacno.

Pestré a atraktívne

Ferraty sú vhodné najmä pre tých, ktorým sa horolezectvo zdá príliš nebezpečné, pre tých, ktorí nechcú so sebou brať veľa materiálu, a najmä pre tých, ktorým sa nechce príliš dlho čakať na „štandoch“ – stanoviskách, kde istíte spolulezca. Atraktivitu ferrát zvyšuje aj to, že môžu viesť cez rôzne tunely, skalné okná, popri vodopáde alebo dokonca po priehrade. Časť trasy môže byť čisto „šliapacia“ a pri konci niektorých ciest vás čakajú vyhliadky. Veľký pozor si treba dávať hlavne na počasie, pretože v prípade búrky je via ferrata ten najlepší hromozvod.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE Z ADRENALÍNOVÉHO ZDOLÁVANIA RAKÚSKYCH FERRÁT NÁJDETE V GALÉRII

Krvavá skúsenosť

Prvýkrát som s kamarátkou vyskúšal lezecký areál a rekreačné stredisko Skalka pri Kremnici asi pred dvoma rokmi. Keď som sa po pár ľahších ferratách v areáli rozhodol skúsiť tú ťažkú (cesta zvaná Výzva – náročnosť E), úplne som stratil silu, zablokoval som sa a horko-ťažko som z nej zliezol. Ruky som mal krvavé, bol som v šoku a triasol som sa. Povedal som si – nie, takto to nepôjde. Rýchlo som sa pozbieral, dal som si ďalšiu ľahšiu cestu a vyše roka som trénoval. Potom som Výzvu vyliezol – hneď dvakrát po sebe. Odvtedy som si ferraty obľúbil a leziem pravidelne. Môj dobrý „parťák“ Miro (pomaly o dvadsať rokov starší) je takisto nadšenec a skoro každý týždeň ideme aspoň na jeden deň počas sezóny liezť, ale Slovensko vynechávame. V Rakúsku a v Taliansku je možností omnoho viac a nájdete tam cesty, ktoré môžete liezť aj hodiny v kuse.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia