Naši predkovia sídliaci na území dnešnej Bratislavy mali s prekonaním Dunaja či Isteru, ako nazývali túto druhú najdlhšiu európsku rieku starí Rimania, veľké ťažkosti. Od dávnych vekov zvádzali s veľtokom neúprosné súboje...

Prekračovať Dunaj bolo ohromne ťažké, ale zároveň lákavé. Potrebovali obchodovať a Dunaj bol na križovatke významných obchodných ciest – Jantárovej a Podunajskej. Najskôr vyhľadávali brody, neskôr používali člny a kompy. Ale stále tu nebol most. Až v roku 1434, keď na tróne sedel kráľ Žigmund, prvýkrát Dunaj premostili. Nie však nadlho. Prišla veľká voda a tá most zničila. Počas nasledujúcich 450 rokov mesto podobne prišlo o ďalších šesť mostov.

Pontónový Most Karolíny Šarloty Augusty Bavorskej, postavený na počesť jej korunovácie v roku 1825, bol nádejou „stability“. Skladal sa z 23 lodiek a bol oslobodený od vyberania mýta, čím prispel k rozvoju obchodu medzi Bratislavou a blízkymi dedinami. Stred mosta sa dal otvoriť kvôli plavbe lodí. Na zimu most rozoberali, aby ho nepoškodil plaviaci sa ľad. Most existoval až do roku 1890, do otvorenia prvého odolného mosta – Mosta Františka Jozefa I. (neskôr Štefánikov most). Postavili ho až po tom, ako zregulovali hlavný tok a spevnili brehy Dunaja.

Prešporský most stál 1,8 milióna zlatých a za jeho využívanie sa platilo mýto v mýtniciach na oboch jeho stranách. Od roku 1891 najskôr fungovala len časť pre peších a pre automobily so zapustenými koľajami pre električku. Druhú časť, určenú pre železničnú dopravu, uviedli do prevádzky až neskôr. Oceľovú časť mosta nemeckí ženisti 4. apríla 1945 pri ústupe z Bratislavy výbuchom zničili. Až do leta 1945 spájali Petržalku s mestom iba dva provizórne pontónové mosty. Pre hustú premávku a úzky pruh pre peších však boli nebezpečné. V lete vybudovaný drevený most pre civilistov zase onedlho poškodila loď.

Vojaci sovietskej armády do jari 1946 vybudovali nový pevný most, ktorý sa odvtedy volal Most Červenej armády. Aj po vojne po moste jazdila električka, hoci už nie do Viedne, končila hneď za mostom v Sade Janka Kráľa. Most mal byť rýchlym dočasným riešením, dávali mu životnosť pätnásť rokov, používal sa však až do 2. decembra 2013. Po Nežnej revolúcii v novembri 1989 most v roku 1990 premenovali na súčasný názov – Starý most. Od roku 2016 po dlhej a náročnej rekonštrukcii slúži verejnosti – pešej, cyklistickej a električkovej doprave. Má pôvodný vzhľad, čo podporilo vzťah Bratislavčanov k Starému mostu.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia