All inclusive

Na čo je Slovákom a Slovensku egyptológia? Jozef Hudec vysvetľuje: „Egyptológia je svetová prestíž. Kto sa od čias Napoleona neangažoval v Egypte, akoby nič neznamenal. Je to aj renomé úrovne a vývoja vedy a spoločnosti, ktorá sa nezaoberá iba sama sebou, ale je schopná skúmať hĺbku svetových dejín. Egypt nie je iba pláž pri mori vzdialená tritisíc kilometrov s all inclusive a tým sa to končí. Egypt na nás vplýva minimálne od biblických dejín. Vplýva na nás aj cez literatúru. Napríklad slávny Egypťan Sinuhet alebo prvý po slovensky napísaný román René mládenca príhody a skúsenosti od Jozefa Ignáca Bajzu.“

Naši panovníci mali v minulosti kontakty s Egyptom. „Najmä v storočí pred tureckými nájazdami boli spojencami. Žiaľ, nepodarilo sa im zastaviť Turkov, ale išli správnym smerom. V 19. storočí zasa veľa ľudí cestovalo z našich končín do Egypta.“

Jednou z prvých Hudecových prác je výskum egyptologických zbierok na Slovensku. Zisťoval aj to, ako sa k nám rôzne predmety dostali. „Nielen šľachtici, ale aj obyčajní ľudia cestovali do Egypta. Napríklad maliar z Banskej Bystrice, syn zlatníka Karol Ľudovít Libai šiel do Egypta s rakúskym šľachticom, počas cesty kreslil a maľoval. Libai vydal krásny album, za ktorý získal Hum­boldtovu cenu. Grófa Alberta Apponyiho poznáme maximálne ako tvrdého bojovníka za maďarčinu v celom Uhorsku a ministra školstva. Ako mladý veľmož sa zúčastnil na otvorení Suezského prieplavu a aj na prvej plavbe. Pre nás to bol ,Hypermaďar‘, ale jeho stará matka Zichyová hovorila iba po francúzsky. Bývali v dnešnom Malinove pri Bratislave. Na Egypt nachádzame rôzne väzby.“

Je pravdepodobné, že Kelti slúžili v armádach Ptolemaiovcov. Z čias Marca Aurelia je známy zázrak pri Hrone. Nečakaný dážď oslobodil rímskeho cisára z obkľúčenia Germánov. „Isté pramene hovoria, že zázračný dážď privolal egyptský magus – nejaký čarodejník, starý Egypťan na našom území.“

Zo zbierky Fridricha Daniela Šimka v Archeologickom múzeu.
Zdroj: Archeologické múzeum SNM

Zaujímavosti na Slovensku

Slovenské egyptologické zbierky sa nemôžu rovnať so svetovými. Napriek tomu sa v nich nájde niekoľko výnimočných exponátov. „V Archeologickom múzeu v Bratislave pod Hradom pri Dunaji je zbierka Fridricha Daniela Šimka. Bol profesorom na protestantskej teologickej fakulte univerzity vo Viedni. Všetky peniaze investoval do zbierky mincí, starožitností a kníh. Starý mládenec zbierku po smrti odkázal Bratislave. Doktor Šišmiš zistil, že jeho otec krstil v Uhrovci Ľudovíta Štúra. Svet je malý. V Šimkovej zbierke sú aj stovky predmetov z Egypta.“

Jozef Hudec sa okrem iného v súčasnosti zaoberá kráľovskými vešebtmi – soškami v tvare múmie s nápisom z kapitoly šesť z Knihy mŕtvych. Verš soške prikazoval, aby v podsvetí pracovala za zomrelého. Vešebt bol akoby dvojník na robotu. Faraóni ich vlastnili vyše štyristo. Na každý deň roka jedného. Desať vešebtov malo svojho predáka plus nejakých pisárov. V múzeu je spodná časť vešebta faraóna Amenhotepa III., otca slávneho Achnatona, ktorý presadzoval náboženskú reformu na jednobožstvo. Okrem toho máme pod Hradom úlomky vešebtov Ramesseho III. Ten ubránil Egypt pred útokom morských národov, ktoré zmietli ríšu Chetitov. Na tohto faraóna spáchali v háreme atentát. Podrezali mu hrdlo.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia