Pražskí egyptológovia si užívajú slávu od čias Československa. Slovenská egyptológia je oveľa mladšia a menej známa. Slovensko sa po osamostatnení vydalo vlastnou cestou v spolupráci s poľskými vedcami.

Jozef Hudec len tak neobsedí. Je mužom činu. Okrem iného má úväzok ako vedecký pracovník v Ústave orientalistiky Slovenskej akadémie vied a je predseda Správnej rady Nadácie Aigyptos, ktorá zháňa prostriedky pre slovenskú egyptológiu. Je aj vedúcim archeológom na slovenskej časti vykopávok v lokalite Tell el-Retábí, kam každoročne počas sezóny cestuje za výskumnými prácami priamo v egyptskom teréne.

Akú podporu má slovenská egyptológia? Kto by čakal, že štedrú, asi nebude z tejto planéty. „Získali sme granty od Agentúry na podporu výskumu a vývoja. Pri podávaní projektov sme narazili na systémový problém. S našou prácou je spojený každý náš egyptológ. Agentúra musí nájsť dvoch hodnotiteľov na posúdenie. Jedného zahraničného a jedného domáceho. S domácimi je problém, nesmú byť zainteresovaní. Zohnať nezainteresovaného slovenského egyptológa nemožno. Nahrádzajú ich ľudia, ktorí Egyptu nerozumejú. Tí nám dokážu vyčítať napríklad to, prečo už desaťročie kopeme na jednom mieste. Nejako im nedochádza, že napríklad Česi kopú v Abúsíre na jednom mieste už šesťdesiat rokov. To nehovorím o vedeckých skupinách z ďalších susedných štátov,“ ťažká si Jozef Hudec. „Máme deväťhektárovú lokalitu, ktorú len tak neprekopeme za pár rokov.“

FOTOGRAFIE NÁLEZOV NAŠICH EGYPTOLÓGOV NÁJDETE V GALÉRII

Náhoda žičila pripraveným

Kde sú korene slovenskej egyptológie? „Po rozdelení Česko-Slovenska sme spolu s Dušanom Magdolenom boli dvaja absolventi, ktorí sa vrátili na Slovensko. Vyštudovali sme odbor, ktorý v Prahe otvorili po devätnástich rokoch,“ spomína. „Museli sme sa začať zaoberať vlastnými vedeckými projektmi.“

Jedným z nich bol výskum v spoločnej lokalite s Poliakmi z Varšavskej univerzity. Náhoda žičila pripraveným. „Získal som štipendium DAAD na univerzite v Hamburgu. Tam som sa stretol so štipendistom Slawomirom Rzepkom z Varšavskej univerzity. Mali sme podobné záujmy. Slovo dalo slovo a začali sme hľadať vlastný výskum v Egypte. Začali sme v roku 2004. Dva roky sme hľadali vhodnú lokalitu, až sme sa napokon rozhodli pre Tell el-Retábí.“

Zo Strednej ríše je známy príbeh Sinuheta, ktorý počas úteku zrejme prechádzal popri Tell el-Retábí. Tell mohol byť súčasťou masívneho opevnenia Egypta. Archeológovia jeho pozostatky zatiaľ nenašli, ale čo nie je, raz môže byť. Slovenskí egyptológovia našli okrem iného oválnu hlbokú jamu v štrkopiesku obstavanú nepálenými tehlami. „Našli sme v nej črepy z konca Strednej ríše. Na silo bola príliš vlhká. Zdá sa, že to bola studňa.“

Naši egyptológovia pamiatky z ríše faraónov nikam nevyvážajú. Sú a zostávajú majetkom Egypta. „Kopeme vo vrstvách od 18. storočia pred Kristom až po Ptolemaiovcov. Poslednú sezónu našli v poľskej časti hroby z grécko-rímskych čias. Priestor sme si nateraz rozdelili, aby sme si nekomplikovali dokumentáciu. My sme západne od cesty a oni východne. Sú v oblasti, kde sú aj mladšie vrstvy. My sme v časti, ktorú viac zaplavoval a odplavoval Níl, preto sme na historicky starších vrstvách mimo pevností,“ vysvetľuje.

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia