Marcela Fuknová

Mýtus: Vývoj vakcín proti kovidu bol uponáhľaný a&nbsp;nie je to bezpečné.
&nbsp;
Fakt: Princíp mRNA vakcín sa skúma už pätnásť rokov, vedci pri ich klinickom testovaní nepoužili žiadne skratky a vakcíny bez dôkazu bezpečnosti by nikdy neboli schválené.
&nbsp;
Mýtus: Vakcína zmení našu DNA.
&nbsp;
Fakt: Je to nemožné a popiera to vedecky podložené zákonitosti molekulárnej biológie.
&nbsp;
Mýtus: Z vakcíny môžeme dostať kovid.
&nbsp;
Fakt: Vakcína nemôže nikoho nakaziť. Telu iba ukazuje ako vírus vyzerá, aby si imunitný systém vedel vyrobiť protilátky.
&nbsp;
Mýtus: Riziká vakcíny sú väčšie než riziká pri ochorení covid-19.
&nbsp;
Fakt: Vakcína spôsobuje v drvivej väčšine len mierne vedľajšie účinky, ktoré do pár dní pominú. Kovid môže byť smrtiace ochorenie a je dokázané, že môže zanechať vážne celoživotné následky (poškodenie pľúc, srdca, centrálnej nervovej sústavy) aj pri miernom priebehu infekcie. Okrem toho protilátky proti covidu-19 sa po prekonaní ochorenia nemusia vytvoriť v dostatočnej miere a ochorieť sa dá opätovne.
&nbsp;
Mýtus: Vakcína spôsobuje ženskú neplodnosť.
&nbsp;
Fakt: Neexistuje o tom žiadny dôkaz, v tom prípade by neplodné museli byť aj ženy, ktoré prekonali covid-19.

MÝTY A FAKTY O OČKOVANÍ PROTI KOVIDU

V článku nájdete odpovede na tieto otázky:

Pokračovanie na ďalšej strane...

Prečo sa dať zaočkovať proti ochoreniu covid-19?

Očkovanie je jediný spôsob, ako získať dlhodobú imunitu proti covidu-19. Nepomôže ani prekonať ochorenie (je to navyše príliš veľké riziko, choroba sa môže skončiť smrťou alebo celoživotnými následkami), pretože podľa doterajších poznatkov protilátky vydržia približne šesť mesiacov. Okrem toho nie každý človek, ktorý kovid prekoná, si vytvorí dosť protilátok. Aj preto sa môže stať, že sa ochorenie v&nbsp;krátkom čase zopakuje. Ak sa dáme očkovať, ochránime aj ľudí vo svojej blízkosti, ktorí sa očkovať z&nbsp;rôznych dôvodov nemôžu (ťažké formy imunodeficiencie, vážny zdravotný stav u&nbsp;starých ľudí, deti a&nbsp;tehotné ženy, ktoré sa zatiaľ neočkujú, pretože nateraz neexistujú štúdie vakcín s&nbsp;týmito skupinami ľudí).

Keby sa na Slovensku zaočkovalo dosť ľudí –&nbsp;v&nbsp;prípade ochorenia covid-19 je to viac ako 70 percent –, vznikla by kolektívna imunita. Vírus by sa šíril oveľa menej, pretože by nebolo dosť ľudí, ktorých by mohol nakaziť. Znížil by sa nápor na nemocnice, zlepšila by sa celková situácia a&nbsp;mohli by sme sa postupne vrátiť k&nbsp;bežnému životu spred pandémie. Celosvetovo sa však situácia zlepší až vtedy, keď bude zaočkovaná väčšina sveta, čo by viedlo aj k&nbsp;zníženiu pravdepodobnosti ďalšieho mutovania vírusu.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Je to stav, keď sa pri dostatočnom množstve zaočkovaných ľudí v&nbsp;populácii preruší šírenie pôvodcu infekcie (mikroorganizmu) a&nbsp;zabráni sa tak šíreniu nákazy. Očkovaní chránia týmto spôsobom aj malú skupinu osôb, ktorá z&nbsp;vážnych dôvodov alebo vzhľadom na vek nemôže byť zaočkovaná. Množstvo ľudí, ktorí musia byť zaočkovaní, aby bola dosiahnutá kolektívna imunita, je pri jednotlivých ochoreniach rôzne. Závisí to od vlastností mikroorganizmu, ktorý spôsobuje ochorenie.

Dôležité je najmä to, ako dokáže cirkulovať v&nbsp;populácii a&nbsp;do akej miery je nákazlivý. Napríklad pri osýpkach sa prah kolektívnej imunity stanovuje približne na 95&nbsp;percent imúnnych osôb, pretože osýpky patria medzi infekcie s&nbsp;veľmi rýchlym šírením v&nbsp;populácii. Vakcíny nie sú stopercentné. Vždy sa nájde niekto, kto napriek vakcíne môže dostať infekciu. Tá istá vakcína chráni odlišne v&nbsp;populácii s&nbsp;90-percentnou zaočkovanosťou a&nbsp;v&nbsp;populácii s&nbsp;30-percentnou zaočkovanosťou. V&nbsp;druhom prípade dostane vírus omnoho väčšiu šancu na napadnutie aj zaočkovaného jedinca, ktorý nemusí byť vakcínou chránený.

Koľko vakcín by malo mať Slovensko k dispozícii?

Slovensko má zazmluvnených dosť vakcín pre 85 percent dospelých ľudí na Slovensku. Od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna je to spolu 7 447 401 vakcín, teda dosť pre viac ako 3,5 milióna dospelých ľudí na Slovensku. Vakcíny však prichádzajú postupne, aj preto je proces očkovania zatiaľ relatívne pomalý. V súčasnosti sa očkujú seniori nad 75 rokov, zdravotníci, klienti DSS a ich pracovníci. Vakcínami od spoločnosti AstraZeneca štát začal očkovať učiteľov do 55 rokov.&nbsp; Žiadosť o schválenie podal aj výrobca vakcín Novavax a spoločnosť Janssen, ktorá patrí pod Johnson &amp; Johnson.

Dve vakcíny, ktoré má Slovensko v&nbsp;súčasnosti k&nbsp;dispozícii od firiem Pfizer a&nbsp;Moderna, fungujú na princípe mRNA. Jednoducho povedané, mRNA je nosič genetickej inštrukcie. Ešte jednoduchšie povedané: je to návod, pomocou ktorého si naše telo dokáže vytvoriť jednu časť vírusu. Konkrétne ide o&nbsp;ten charakteristický výbežok koronavírusu, ktorý vidíte na každej jeho grafike alebo ilustrácii. Tento výbežok sa volá „tŕňový“ proteín a&nbsp;nachádza sa na obale koronavírusu.

Práve prostredníctvom neho dokáže tento vírus vstupovať do ľudských buniek. Vďaka tomuto návodu, ktorý sa nachádza v&nbsp;mRNA vakcíne, si naše telo dokáže samo vytvoriť túto časť vírusu. Imunitný systém ho následne rozpozná ako cudzí prvok v&nbsp;našom tele a&nbsp;spustí obrannú reakciu – začne tvoriť protilátky a&nbsp;T-bunky. Vďaka tomuto „tréningu“, ktorý si telo vyskúša na neškodných „tŕňových“ proteínoch, sa staneme odolnými proti skutočnému koronavírusu. Vakcíny fungujúce na princípe mRNA predstavujú nový typ vakcín, nie sú však úplne nové, v&nbsp;skutočnosti sa skúmajú už niekoľko rokov v&nbsp;súvislosti s&nbsp;inými ochoreniami a&nbsp;opakovane sa použili v&nbsp;klinických skúškach.

Ako funguje vakcína od firmy AstraZeneca a ruský Sputnik?

AstraZeneca aj Sputnik sú rekombinantné vakcíny. Pomocou techník molekulárnej biológie vedci skombinovali genetickú informáciu adenovírusu (v&nbsp;prípade vakcíny od spoločnosti AstraZeneca je to šimpanzí adenovírus, v&nbsp;prípade Sputnika kombinácia dvoch ľudských adenovírusov) a&nbsp;koronavírusu. Tieto techniky sú úplne bežné a&nbsp;v&nbsp;imunológii sa bežne používajú na výrobu niektorých vakcín. Oslabený adenovírus je upravený tak, aby sa v&nbsp;tele nemnožil. Adenovírus do bunky donesie informáciu na tvorbu „tŕňového“ proteínu koronavírusu. Inými slovami, v&nbsp;tele dokáže vstúpiť do buniek, no tam sa jeho cesta končí, pretože sa v&nbsp;nich nedokáže rozmnožiť.

Keďže obsahuje celé vírusové častice, vakcína je stabilnejšia a&nbsp;nie je nutné skladovanie pri mínus 80&nbsp;°C ako v&nbsp;prípade mRNA vakcíny od spoločností Pfizer/BioNTech. Bohužiaľ, podľa posledných výsledkov vedcov z&nbsp;AstraZenecy táto vakcína poskytuje len malú ochranu pred miernymi a&nbsp;stredne ťažkými formami juhoafrického variantu vírusu. Uvažuje sa preto aj o&nbsp;kombinácii vakcín od dvoch výrobcov (mRNA a&nbsp;rekombinantná vakcína) aj o&nbsp;tretej dávke v&nbsp;prípade vakcíny od firmy AstraZeneca.

Aké sú riziká a&nbsp;nežiaduce účinky vakcín proti covidu-19?

Mierne nežiaduce účinky sa môžu líšiť pri jednotlivých typoch vakcín, zväčša ide o&nbsp;bolesti v&nbsp;mieste vpichu, bolesť svalov, teplotu alebo únavu. Takéto nežiaduce účinky sa môžu vyskytovať relatívne bežne, treba s&nbsp;nimi rátať a&nbsp;môžu byť aj nepríjemné. Sú to však predvídateľné nežiaduce účinky, počíta sa s&nbsp;nimi, nie je to nič vážne a&nbsp;spôsobia maximálne krátkodobé nepohodlie. Závažné nežiaduce účinky sa prísne sledujú počas klinického testovania a&nbsp;ich zriedkavosť je základným predpokladom na to, aby bola vakcína schválená.

Veľmi zriedkavé nežiaduce účinky (výskyt menej ako jeden prípad na 10-tisíc osôb) nemusí zachytiť klinické testovanie a&nbsp;môžu sa objaviť až po registrácii vakcíny. Liekové regulačné úrady majú k&nbsp;dispozícii mechanizmus na ich včasné zachytenie a&nbsp;odstránenie. Väčšinou sú vedľajšie účinky mierne a&nbsp;dočasné, nevyžadujú zdravotnú starostlivosť. Medzi závažnejšie vedľajšie účinky patria alergické reakcie (anafylaktický šok), ktoré sa však vyskytujú extrémne zriedkavo.

Absolútnej väčšine svojich pacientov očkovanie proti koronavírusu odporúčam. Netreba zabudnúť na to, že pre ľudí s&nbsp;vysokým krvným tlakom, cukrovkou, astmou, po cievnych mozgových príhodách či infarktoch je kovid výrazná hrozba, môže prebiehať veľmi komplikovane a&nbsp;zhoršiť aj stav týchto ochorení.

Prirodzene, dlhodobé nežiaduce účinky sa nedajú sledovať počas klinického testovania. Pri vakcínach, ktoré Európska agentúra pre lieky (EMA) doteraz schválila, prakticky neexistujú dlhodobé nežiaduce účinky. Na Slovensku má k&nbsp;dnešnému dňu platnú registráciu 82 vakcín. Ani v&nbsp;jedinom prípade sa nestalo, že by bola vakcína spätne deregistrovaná pre neskôr sa objavujúce nežiaduce účinky. Riziko alergickej reakcie pri antibiotikách alebo ibuproféne je väčšie než pri podaní vakcíny.

V súvislosti s očkovaním proti covidu-19 eviduje štátny ústav k dnešnému dňu nahlásených 453 podozrení na nežiaduce účinky, z ktorých ŠÚKL prijal 441 hlásení, dvanásť hlásení držiteľ poslal do európskej databázy. Z celkového počtu bolo 25 hlásení vyhodnotených ako závažných. Z nahlásených podozrení na nežiaduce účinky bolo 450 hlásení na vakcínu Comirnaty (od konzorcia Pfizer a BioNTech) a tri hlásenia na vakcínu COVID-19 Vaccine Moderna, pričom treba vziať na vedomie, že vakcínou od spoločnosti Moderna sa očkuje len posledných pár dní. K 21. februáru bolo na Slovensku zaočkovaných 262 694 prvou dávkou a&nbsp; vyše 95 000 aj druhou dávkou.

Mám sa dať zaočkovať, keď mám vážnu diagnózu?

Kardiológ MUDr. Vlastimil Pružinec z&nbsp;NsP v&nbsp;Považskej Bystrici sa v&nbsp;svojej praxi bežne stretáva s&nbsp;pacientmi vo vysokom veku s&nbsp;viacerými závažnými diagnózami.

„Absolútnej väčšine svojich pacientov očkovanie proti koronavírusu odporúčam. Netreba zabudnúť na to, že pre ľudí s&nbsp;vysokým krvným tlakom, cukrovkou, astmou, po cievnych mozgových príhodách či infarktoch je kovid výrazná hrozba, môže prebiehať veľmi komplikovane a&nbsp;zhoršiť aj stav týchto ochorení. Očkovať by sa nemali dať len tí pacienti, ktorých zdravotný stav je veľmi zlý a&nbsp;predpoklad prežitia nie je viac ako niekoľko mesiacov. Mali by sa však dať zaočkovať všetci v&nbsp;ich okolí, aby ich mohli ochrániť. Pri ťažkých formách autoimunitných ochorení by som odporúčal poradiť sa so špecialistom.“