Hlinená súčasť architektúry

V samotnom Rijáde je toho na pozeranie celkom dosť, napríklad aj pôvodný hlinený palác kráľa ibn Saúda, ktorý stále možno navštíviť, podobne ako hlinené domce v Ad Diriji, ktorá momentálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku ešte počas nášho pobytu v krajine. Na jednej prednáške o histórii Saudskej Arábie som videla zaujímavý dokument, ako sa tieto hlinené domy stavali. Z vhodného piesku, respektíve z hliny, ktorá sa nachádzala práve vo vádí Hanifa, sa spolu s vodou vymiesilo blato, ktoré sa nalialo do drevených rámikov a nechalo sa vysušiť na slnku. Keď vyschlo, vzniknuté tehly sa z rámikov vyklopili a spájali sa cementom z blata a ťavieho trusu. Takto sa z nich stavali nízke domy s malými oknami a plochými strechami, na ktorých sa dalo aj spať. Typické zúbkované cimburie a pestrofarebne pomaľované dvere sú aj dnes jednoznačným poznávacím znamením a domy sa považujú za súčasť bytovej kultúry krajiny asi tak ako u nás drevenice.

Historické hlinené domy so zúbkovaným cimburím, v popredí tradičný stan používaný dodnes.
Zdroj: Soňa Bulbeck

Romantika v stanoch

Okrem obyvateľov Ad Dirije zvyšok domácich, prevažne beduínov, žil v stanoch. Dnešné bohaté saudskoarabské domácnosti majú takýto stan obyčajne vo dvore a slúži na trávenie zimných večerov a zároveň ako pánska hosťovská izba. Obyčajne je z čiernej hrubo tkanej látky so svetlými geometrickými vzormi. Na zemi je koberec a matrace potiahnuté podobnou látkou, ibaže obyčajne s červenými, so zelenými, žltými a s bielymi ornamentmi. Na opieranie slúžia vankúše a zvláštne tvarované podložky, niečo ako naša useknutá taburetka. Na servírovanie sa používajú prenosné stolíky alebo rohožka na zemi. V rohu je obyčajne otvorený kozub alebo akási pec, v ktorej sa kúri drevom.

Mimochodom, drevo je tu veľmi drahé, malá viazanička na miestnom trhu stojí aj desať eur. Keď idete na výlet do púšte, takéto stany nájdete aj tam a miestni vám radi ponúknu čaj pripravený na ohni alebo arabskú kávu. Okolie Rijádu nájdete aj teraz obsypané takýmito stanmi, v ktorých žijú chovatelia tiav. Ťavy na vás unudene prežúvajúc pozerajú veľkými očami s neuveriteľne dlhými mihalnicami. Tak ako sú u nás pri cestách značky „Pozor, krava“ alebo „Pozor, jeleň“, v Arábii je to „Pozor, ťava“. Pri neustálom kočovaní a obrovských priestoroch tu jednoducho žiadne oplotenie nehrozí, a tak sa tieto koráby púšte ladne prechádzajú popri diaľniciach smerujúcich do mesta. A práve tu vnímate ten najmarkantnejší kontrast: za necelé storočie sa zo stanov a z pár hlinených domcov stalo sedemmiliónové veľkomesto.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia