<p>Ako prvé musím skonštatovať, že Saudská Arábia je predovšetkým krajinou kontrastov. Tie sa prejavujú všade: v&nbsp;bielo-čiernom oblečení mužov a&nbsp;žien, v&nbsp;neustálom dennom rozpore medzi konzervatívnym a&nbsp;moderným, medzi nekonečnou púšťou Ar-Rub’ al-Chálí a&nbsp;zelenými horami regiónu Abhá, medzi bohatstvom bohatých a&nbsp;chudobou chudobných. Jeden z&nbsp;najvýraznejších a&nbsp;najviditeľnejších kontrastov je nepochybne v&nbsp;architektúre tejto krajiny. Zámerne nehovorím v&nbsp;„saudskoarabskej“ architektúre, keďže súčasná tvár miest v&nbsp;Saudskej Arábii je výsledkom práce množstva známych aj menej známych architektov z&nbsp;celého sveta, ktorí budovy projektovali.</p>
<h3>Pikniky v palmovom háji</h3>
<p>Niektoré z nich sú dnes poznávacím znamením Saudskej Arábie: Royal Clock Tower v Mekke či Faisaliah a Kingdom Tower v Rijáde. Tam, kde sa dnes rozprestiera skoro sedemmiliónový Rijád, bolo v čase vzniku Saudskej Arábie niekoľko hlinených domcov, ktoré sa zachovali doteraz ako časť nazývaná Ad Dirija. Toto osídlenie bolo jedno z prvých na celom Arabskom polostrove práve vďaka vode, ktorá tu kedysi tiekla dnes už vyschnutým vádí Hanifa (vádí je po arabsky údolie). Toto pieskovcové údolie patrí dodnes k najobľúbenejším rekreačným miestam obyvateľov Rijádu pre okolité zelené palmové háje a umelé vodné nádrže, ktoré sú zásobárňami pitnej vody pre Rijád. Počas víkendu tu tisíce rodín piknikujú a vôňa barbecue sa nesie celým údolím. My sme mali šťastie, že sme bývali hneď vedľa a mali sme toto miesto prakticky pod oknami. Často sme tam trávili voľné piatky s priateľmi (v Saudskej Arábii je víkend piatok a sobota, nie sobota a nedeľa ako u nás), keďže otvorený priestor mi dával pocit slobody a cítila som sa tam voľnejšie než v betónovej džungli Rijádu.</p>

<h3>Tridsaťročný vládca</h3>
<p>Saudská Arábia oficiálne vznikla 23.&nbsp;septembra 1932, keď kráľ Abd al-Azíz ibn Saúd zjednotil okolité odbojné kmene a&nbsp;vytvoril tak kráľovstvo Saudská Arábia, ktoré pomenoval podľa seba. Rodina Saúdovcov je doteraz pri moci. V&nbsp;roku 2011 vládol vyše osemdesiatročný kráľ Abdullah, ktorý bol mimoriadne obľúbený a&nbsp;uznávaný aj vo svete. Po jeho smrti v&nbsp;roku 2015 získal trón jeho nevlastný brat –&nbsp;súčasný kráľ Salmán, ktorý urobil mimoriadne závažný štátnický ťah: prvýkrát v&nbsp;histórii Saudskej Arábie nevymenoval za korunného princa niektorého zo svojich bratov, ako to bývalo dovtedy zvykom, ale svojho syna, a&nbsp;to dokonca najmladšieho.</p>
<p>A&nbsp;tak sa v&nbsp;roku 2017 stal prakticky vládcom tejto obrovskej krajiny len tridsaťročný mladík princ Muhammad bin Salmán, čo zásadným spôsobom zmenilo vnútornú aj vonkajšiu politiku krajiny. Okrem iného sa znovu otvorili kiná, zavreté v&nbsp;sedemdesiatych rokoch, začali sa organizovať festivaly, koncerty, medzinárodné športové podujatia, ako napríklad rely Paríž – Dakar, ženám dovolili šoférovať, a tak sa značne zvýšila ich zamestnanosť, a&nbsp;v&nbsp;neposlednom rade v&nbsp;septembri 2019 krajina začala vydávať turistické víza. A&nbsp;návštevu krajiny môžem len odporúčať, keďže je naozaj čo obdivovať.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Hlinená súčasť architektúry</h3>
<p>V&nbsp;samotnom Rijáde je toho na pozeranie celkom dosť, napríklad aj pôvodný hlinený palác kráľa ibn Saúda, ktorý stále možno navštíviť, podobne ako hlinené domce v&nbsp;Ad Diriji, ktorá momentálne prechádza rozsiahlou rekonštrukciou a&nbsp;bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku ešte počas nášho pobytu v&nbsp;krajine. Na jednej prednáške o&nbsp;histórii Saudskej Arábie som videla zaujímavý dokument, ako sa tieto hlinené domy stavali. Z&nbsp;vhodného piesku, respektíve z&nbsp;hliny, ktorá sa nachádzala práve vo vádí Hanifa, sa spolu s&nbsp;vodou vymiesilo blato, ktoré sa nalialo do drevených rámikov a&nbsp;nechalo sa vysušiť na slnku. Keď vyschlo, vzniknuté tehly sa z&nbsp;rámikov vyklopili a&nbsp;spájali sa cementom z&nbsp;blata a&nbsp;ťavieho trusu. Takto sa z&nbsp;nich stavali nízke domy s&nbsp;malými oknami a&nbsp;plochými strechami, na ktorých sa dalo aj spať. Typické zúbkované cimburie a&nbsp;pestrofarebne pomaľované dvere sú aj dnes jednoznačným poznávacím znamením a&nbsp;domy sa považujú za súčasť bytovej kultúry krajiny asi tak ako u&nbsp;nás drevenice.</p>

<h3>Romantika v stanoch</h3>
<p>Okrem obyvateľov Ad Dirije zvyšok domácich, prevažne beduínov, žil v&nbsp;stanoch. Dnešné bohaté saudskoarabské domácnosti majú takýto stan obyčajne vo dvore a&nbsp;slúži na trávenie zimných večerov a&nbsp;zároveň ako pánska hosťovská izba. Obyčajne je z&nbsp;čiernej hrubo tkanej látky so svetlými geometrickými vzormi. Na zemi je koberec a&nbsp;matrace potiahnuté podobnou látkou, ibaže obyčajne s&nbsp;červenými, so zelenými, žltými a&nbsp;s&nbsp;bielymi ornamentmi. Na opieranie slúžia vankúše a&nbsp;zvláštne tvarované podložky, niečo ako naša useknutá taburetka. Na servírovanie sa používajú prenosné stolíky alebo rohožka na zemi. V&nbsp;rohu je obyčajne otvorený kozub alebo akási pec, v&nbsp;ktorej sa kúri drevom.</p>
<p>Mimochodom, drevo je tu veľmi drahé, malá viazanička na miestnom trhu stojí aj desať eur. Keď idete na výlet do púšte, takéto stany nájdete aj tam a&nbsp;miestni vám radi ponúknu čaj pripravený na ohni alebo arabskú kávu. Okolie Rijádu nájdete aj teraz obsypané takýmito stanmi, v&nbsp;ktorých žijú chovatelia tiav. Ťavy na vás unudene prežúvajúc pozerajú veľkými očami s&nbsp;neuveriteľne dlhými mihalnicami. Tak ako sú u&nbsp;nás pri cestách značky „Pozor, krava“ alebo „Pozor, jeleň“, v&nbsp;Arábii je to „Pozor, ťava“. Pri neustálom kočovaní a&nbsp;obrovských priestoroch tu jednoducho žiadne oplotenie nehrozí, a&nbsp;tak sa tieto koráby púšte ladne prechádzajú popri diaľniciach smerujúcich do mesta. A&nbsp;práve tu vnímate ten najmarkantnejší kontrast: za necelé storočie sa zo stanov a z&nbsp;pár hlinených domcov stalo sedemmiliónové veľkomesto.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Chaotické rozrastanie</h3>
<p>Aj keď je Rijád veľkomesto, má úplne inú štruktúru než Londýn, Paríž či iné európske alebo dokonca americké veľkomesto. Napriek tomu, že Ad Dirija bola prvým osídlením, nestala sa historickým jadrom mesta, ale je stále na periférii. Mesto sa rozrastalo viac-menej chaoticky na všetky strany obrovskej roviny. Prevahu majú veľké rodinné vily obkolesené vysokými múrmi s&nbsp;veľkými umelecky kovanými bránami, s&nbsp;malou prístavbou pre šoféra vpredu a&nbsp;bojlerom na vodu na streche. Sú postavené v&nbsp;radoch za sebou a&nbsp;tvoria ulice, ktoré zase tvoria obytné štvrte. Kde-tu možno vidieť tak­zvané apartmánové domy, niečo ako naše štvorbytovky, kde sú dva alebo tri byty na poschodí a&nbsp;malé prevádzky – obchodíky, holičstvo či čistiareň – na prízemí. Samozrejme, v&nbsp;jednotlivých štvrtiach sa vždy nachádzajú aj obrovské obchodné centrá, ktoré tu rastú ako huby po daždi, keďže sú naozaj miestom, kde väčšina domácich trávi všetok voľný čas (je logické, že na prechádzky po meste sa prevažne vo&nbsp;vyše 40-stupňových horúčavách veľmi nechodí a&nbsp;každý sa zašíva v&nbsp;klimatizovaných nákupných centrách).</p>

<h3>Najúžasnejší v noci</h3>
<p>V&nbsp;centre Rijádu prevládajú výškové budovy, zaujímavo riešené mrakodrapy s&nbsp;desiatkami poschodí, v&nbsp;ktorých sú hotely, úrady, banky, byty. Sú obložené tvrdeným sklom rôznych tvarov a&nbsp;farieb vyrábaným špeciálne na mieru v&nbsp;nemeckých a&nbsp;talianskych továrňach. A&nbsp;podľa mňa sa na nich naozaj „vybláznili“ všetci architekti sveta, keďže veľmi ťažko nájsť nejaký dôvod, prečo sú tam, kde práve sú, a&nbsp;vyzerajú práve tak, ako vyzerajú – mnohé sú dokonca poloprázdne, nevyužité. Najúžasnejšie však Rijád vyzerá v&nbsp;noci. Zo známej vyhliadky Faisaliah Tower vyzerá presne tak, ako keď si spomeniete na zábery z&nbsp;filmu Deň nezávislosti: obrovská rovná plocha s&nbsp;množstvom svetiel vytvárajúcich rôzne pravidelné aj nepravidelné obrazce.</p>
<p>Ako perličky posúvajúce sa na náhrdelníku putujú po uliciach autá, množstvo áut v&nbsp;rôznych smeroch, svietia svetlá križovatiek a&nbsp;farebných neónov a&nbsp;na najvyšších budovách blikajú svetlá upozorňujúce lietadlá. Je to úchvatné, magické. Prinúti vás to rozmýšľať nad tým, aké je úžasné, čo všetko sa za taký krátky čas dokázalo vybudovať prakticky z&nbsp;ničoho. Všetky spomínané európske alebo americké veľkomestá majú dlhú históriu, vidíte v nich vývoj jednotlivých architektonických štýlov prakticky krok za krokom počas dlhých stáročí – tu sa však skočilo zo stanov rovno do mrakodrapov.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Štvrť, v ktorej dostanete všetko</h3>
<p>Okrem toho podľa mňa stoja v&nbsp;Rijáde za osobitnú zmienku ešte dve miesta – hlavne keď chcete zažiť trochu inú atmosféru a&nbsp;navyše nakúpiť nejaké suveníry. Ide o&nbsp;štvrť Batha a&nbsp;saudský trh (po arabsky súk) Dirah. Batha je štvrť, v&nbsp;ktorej dostanete všetko na svete: je plná lacných čínskych obchodíkov so zmiešaným tovarom, ale aj s&nbsp;rôznymi tradičnými indickými, pakistanskými a&nbsp;arabskými výrobkami vrátane oblečenia, obuvi, elektroniky a&nbsp;potravín. Je to však aj štvrť, kam žiadna žena nejde sama, lebo je plná chudobných robotníkov z&nbsp;Ázie a&nbsp;Afriky, ktorí na vás vytriešťajú oči, aj keď ste tam s&nbsp;manželom, ktorý vás drží za ruku.</p>
<p>Štvrť má neopakovateľnú atmosféru preplnených špinavých uličiek, skriniek klimatizácie trčiacich z&nbsp;múrov, vychudnutých mačiek a&nbsp;vône korenených jedál. Na hlavnej ulici ste kedysi mohli natrafiť na členov HAIA – saudskej náboženskej a&nbsp;mravnostnej polície, ktorí tu rozdávali publikácie Koránu v&nbsp;rôznych jazykoch, najmä v&nbsp;urdčine, paštčine a&nbsp;filipínčine. Pripomínali mi svedkov Jehovových, ktorí postávajú v&nbsp;Bratislave na nábreží Dunaja a&nbsp;ktorí pohotovo ponúkli manželovi svoju publikáciu v&nbsp;angličtine, keď počuli, že sa rozprávame po anglicky. Títo však zvyčajne ticho stoja, kým vykrikovanie mutawov sa hlasno ozývalo po celej Bathe a&nbsp;patrilo k&nbsp;jej nezameniteľnému koloritu.</p>

<h3>Made in Saudi Arabia</h3>
<p>Na trh Dirah nás na moje požiadanie zobral môj saudskoarabský študent pred našou prvou dovolenkou, aby sme si nakúpili nejaké suveníry. Ono sa to síce nezdá, ale v&nbsp;Saudskej Arábii sa naozaj veľmi málo vyrába a&nbsp;nájsť niečo „made in Saudi Arabia“ je skutočne umenie – všetko, čo vyzeralo, že je arabské, malo nakoniec nálepku „made in China“ alebo prinajlepšom „made in Pakistan“. Pamätám si, že som bola po troch hodinách chodenia totálne vyčerpaná a&nbsp;úplne omámená silnou vôňou oudu, ktorý sa tam pálil na každom kroku.</p>
<p>Nakoniec sme kúpili nejaké typické kovové kanvice na arabskú kávu, tepané tanieriky a&nbsp;spomínaný oud. Synom som kúpila ghutry – červeno-biele pánske pokrývky hlavy, ktoré sa tu nosia nažehlené a&nbsp;fičúrsky preložené, a&nbsp;tradičné kožené sandále, ktoré však nikdy nemali na nohách, keďže sa v&nbsp;nich nedalo chodiť, len akýmsi zvláštnym spôsobom šmatlať. Keď budete mať šťastie, naďabíte aj na saudskoarabské „matriošky“ alebo na soľničku a&nbsp;koreničku v&nbsp;podobe miestneho páru. Zato tkané modlitebné koberčeky rôznych farieb a&nbsp;vzorov a&nbsp;kovové, drevené či plyšové ťavy všetkých veľkostí nájdete prakticky všade – aj keď takisto ťažko povedať, či sú všetky „made in Saudi Arabia“.</p>
<p><strong>Článok pokračuje na ďalšej strane.</strong></p>

<h3>Historickú Džiddu si nesmiete nechať ujsť</h3>
<p>Keď sa vám podarí dostať do druhého najväčšieho saudsko­arabského mesta Džidda, vzdialeného od Rijádu vyše tisíc kilometrov, budete mať pocit, že ste v&nbsp;úplne inej krajine. Toto mesto má na rozdiel od Rijádu bohatú históriu a&nbsp;už za dávnych čias bolo najväčším prístavom celého Arabského polostrova v&nbsp;Červenom mori. Stále je úžasným mixom rôznych kultúr, ktoré sa tu miešali odpradávna, a&nbsp;je to tak až doteraz – keďže Mekka, posvätné pútnické mesto moslimov, nemá letisko, pútnici z&nbsp;celého sveta prilietajú práve do Džiddy a, samozrejme, stále prichádzajú aj tak ako kedysi, po mori.</p>
<p>Pri prvej návšteve tohto mesta sme sa s&nbsp;manželom ubytovali v&nbsp;hoteli a&nbsp;požiadali sme recepčného, či by nám nemohol zohnať nejakého taxikára, ktorý by vedel aspoň trochu po anglicky, mohol by nás zobrať zhruba na trojhodinový výlet po meste a&nbsp;niečo nám k&nbsp;nemu povedať. O&nbsp;pár minút sme už sedeli v&nbsp;striebornej Toyote Camry a&nbsp;sympatický Saíd nám lámanou angličtinou vysvetľoval, kam ideme a&nbsp;čo vidíme. Najprv sme išli do obľúbenej historickej štvrte Ballad, ktorá vtedy ešte len čakala na zápis na zoznam UNESCO.</p>
<p>Priznám sa, že som bola úprimne zhrozená zo stavu väčšiny budov, a&nbsp;manžel ako architekt len zalamoval rukami, ako je možné, že takýto skvost nechali takto schátrať. Doteraz si myslím, že rozhodnutie UNESCO prišlo neskoro a&nbsp;že tieto ojedinelé stavby zo siedmeho storočia typické drevenými vyrezávanými balkónmi, na ktorých sa mohli zdržiavať ženy a&nbsp;dýchať čerstvý morský vzduch bez toho, aby ich niekto videl, sa už nebudú dať zachrániť. Celá štvrť má mimoriadne autentickú atmosféru s&nbsp;malými kaviarničkami a&nbsp;obchodíkmi a&nbsp;mňa okrem historických budov nadchli prekrásne maľované truhlice, ktoré tu predávali v&nbsp;neprebernom množstve veľkostí a&nbsp;vzorov a&nbsp;ktoré patrili k&nbsp;tradičnej výbave každého pútnika do Mekky.</p>