V Pružine pri Považskej Bystrici bačuje Oľga Apoleníková. Nie je jediná slovenská bačovka, ale veľa ich nie je. V súčasnosti sa stará o tisíchlavé stádo.

Bolo to dávno. Keď sa Oľge Apoleníkovej narodila dcéra, mala zdravotné problémy. „Potrebovala som ísť robiť inú prácu a priniesť peniaze do chalupy. Šla som dojiť kravy. Popri robote som si urobila výučný list chovateľa hospodárskych zvierat,“ spomína. Robila čatárku, zootechničku, hlavú zootechničku, vedúcu dvora.

„Po roku 1989 začala byť u nás živočíšna výroba nezaujímavá. Zvieratá s budovami a časťami pôdy nám začali dávať do ekonomického prenájmu. Takto som sa dostala k chovu mäsových a mliečnych kráv. Pri ošípaných som mala vybudovaný aj matečník. Žiaľ, odbytové ceny šli prudko nadol, preto som tento chov ukončila. Neskôr som skončila aj s mäsovým, aj s mliečnym stádom hovädzieho dobytka, napriek tomu, že som sa dostala až na osemtisíclitrovú úžitkovosť. Ceny sa však znížili radikálne, takže som sa chovu musela vzdať. Rozhodla som sa, že sa dám na ovčiarstvo, s tým, že budem svoje produkty finalizovať. Povedala som si, že keď mi to nepôjde, pôjdem od toho preč, pretože tomu nerozumiem...“ S ovečkami dnes pracuje už sedemnásť rokov. Na otázku, či tomu rozumie, s úsmevom odpovedá: „Stále sa mám čo učiť. Učím sa rada a rada prijímam nové veci.“

VIAC FOTOGRAFIÍ ZO SALAŠA NÁJDETE V GALÉRII

Zabudnuté chute

Každý hospodár musí sám zvážiť, do čoho sa pustí. V prvom rade si musí uvedomiť, že na Slovensku poľnohospodárstvo nemá na ružiach ustlané. „Moja stratégia je mať blízky kontakt so zákazníkom. Osloviť ho a ponúknuť mu výrobky, na ktorých chuť už zabudol. Za normálnych okolností pripravujem dva razy do roka degustačné akcie. Ľudia majú možnosť ochutnať baraninu a jahňacinu. Kto ochutná, ten si možno aj kúpi. Prvý rok som jahňatá predala Talianovi. Druhý rok som ich už dokázala predať aj ľuďom u nás. Už roky sa odo mňa Talianovi nič neušlo,“ pochvaľuje si. „Moje jahňatá zostávajú na Slovensku.“

K štamgastom pribúdajú noví zákazníci. „Mám rada takých, ktorí mi povedia, že boli u mňa, potom pochodili ďalšie salaše a nakoniec sa vrátili ku mne. Čerstvé produkty ponúkame počas celého roka. Len v zime, keď je menej mliečka, niektoré obmedzujeme. Napríklad nerobíme údený syr. Sústreďujeme sa na zdravé výrobky. Musí byť hlavne bryndza. Zaslúžila by si viac pozornosti. Výskumy potvrdili, že v grame bryndze sú dve miliardy živých mikroorganizmov. Je to probiotická bomba. Do jogurtov väčšinou výrobcovia pridávajú jeden druh mliečnej baktérie. V bryndzi ich je tridsať len tak samých od seba.“

Oľga Apoleníková má skúsenosti s onkologickými pacientmi, ktorí denne jedia bryndzu, pretože je skvelá pre imunitný systém. „Veľa ľudí si myslí, že keď sa ovce nepasú, nedoja. Čaro je v tom, že sa bahnia celý rok a aj mliečko máme po celý rok. Je to podobné ako s dojnicami. Prečo sa nikto nečuduje, že dojnice produkujú mlieko celý rok? S ovečkami je to podobné. Ide o otelenie a okotenie. Pravda je, že v zime je ovčieho mlieka menej,“ vyvracia vžitý názor. Na salaši v Pružine sú samozrejmosťou čerstvé syry a žinčica, tvrdé syry, nite, husté jogurty v skle. „Do ničoho nedávam žiadne éčka, stabilizátory či škroby. Robíme aj jogurtové mlieka, nakladané syry, tvaroh, tvarohové syry a syrové torty.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Diskusia