Vladimír Kampf

Klub združuje tých členov zväzu, ktorým sa nepáčia niektoré aktivity zväzu. „Dospeli sme k&nbsp;tomu, že chceme veci posunúť. Momentálne pracujeme na stanovách. S&nbsp;fungovaním rybárskeho zväzu sme nespokojní v&nbsp;dvoch rovinách. Jedna je odborná a&nbsp;druhá politická. V&nbsp;oboch si vieme predstaviť robiť veci lepšie,“ vysvetľuje šéf klubu Peter Božík (40).

Spôsob hospodárenia Slovenského rybárskeho zväzu na vodných tokoch a&nbsp;plochách zverených štátom je pre ľudí z&nbsp;klubu neuspokojivý. Zväz má podľa zákona od štátu zverené vodné plochy a&nbsp;výkon rybárskeho práva. Je jedinou organizáciou pre všetkých rybárov. Rybár nemá inú možnosť, len byť jeho členom. Všetci členovia klubu sú preto aj členmi zväzu. Iné im nezostáva. „V&nbsp;zväze sa dejú nespravodlivé konania, ktoré spôsobuje práve jeho monopolné postavenie. Niet sa kde sťažovať. Vedenie sa cíti neporaziteľné,“ vysvetľuje P.&nbsp;Božík.

Zmodernizovať zväz je vraj ako bojovať s&nbsp;veternými mlynmi. Zarybňovanie podľa klubu prebieha väčšinou spôsobom nasypme a&nbsp;vyberme. „Na lokálnych úrovniach chýba odbornosť hospodárov, ktorí by dlhodobo dokázali posudzovať, aké ryby do ich vôd patria. V&nbsp;mnohých prípadoch ani neplníme európske dohody a&nbsp;zjednodušujeme si napríklad pojem nepôvodný druh. Handrkujeme sa s&nbsp;ním, ako sa nám zachce.“

Z politickej stránky sa členovia klubu už predtým snažili zmeniť napríklad spôsob voľby vedenia zväzu a&nbsp;stransparentniť ho. Nepáči sa im, že demokracia funguje len na papieri. „Slovenský rybársky zväz má 130-tisíc členov. Väčšina z&nbsp;nich sa zaujíma iba o&nbsp;povolenky. Inde ich nedostanú, preto sú nútení byť členmi zväzu. Povolenkári sa nestarajú o&nbsp;fungovanie zväzu a&nbsp;to, čo sa deje v&nbsp;jeho vnútri, nevnímajú. Skúšali sme ich presvedčiť, aby sa zaujímali o&nbsp;dianie v&nbsp;zväze, ale príliš sme neuspeli. V&nbsp;stanovách je povinnosť člena zapájať sa, ale vedeniu zväzu vyhovuje, keď sú ticho,“ mieni Peter Božík.

Stáva sa, že z&nbsp;dvesto členov miestnej organizácie sa do rozhodovania zapája len pár desiatok ľudí lojálnych k&nbsp;vedeniu, ktoré tak na miestnej úrovni ovládne všetko a&nbsp;do ústredia deleguje iba tých, ktorí sa mu hodia. „Stretli sme sa aj s&nbsp;manipuláciou volieb. V&nbsp;Petržalke sme sa snažili získať ľudí na svoju stranu. Keď vedenie zistilo, že mu tečie do topánok, urobilo to ako Lukašenko. Nahnalo si kopu ľudí, ktorých náhle osvietilo,&nbsp;zo dňa na deň boli zrazu rybármi a&nbsp;hneď prišli hlasovať bez toho, aby tušili, čo je ryba. Napriek tomu, že sme sa sťažovali, mohli sme sa sťažovať iba im. S&nbsp;tým sa bojovať nedá.“

Článok pokračuje na následujúcej strane.

Ani emeritný predseda Slovenského rybárskeho zväzu Emanuel Seemann (62) nebol spokojný a&nbsp;dopredsedoval... „Poukázal som na problémy, ktoré prešli aj médiami. Vzápätí ma začali disciplinárne stíhať. V&nbsp;zväze treba zmeniť stanovy a&nbsp;potom dodržiavať zákon a&nbsp;vyhlášky. Som vyštudovaný rybár. Od troch rokov chytám ryby. Členom zväzu som od roku 1962.“ E.&nbsp;Seemann je presvedčený, že v&nbsp;prvom rade sa treba venovať radovým členom.

„Mnohí z&nbsp;nich majú dobré nápady. Tie však zanikajú preto, lebo ľudia sa nezúčastňujú na dianí v&nbsp;zväze. Klub poukazuje na všetky nedostatky od volieb po zarybňovanie. Pôsobí ako ochranárske združenie, ktoré chce dať hospodáreniu sedliacky rozum a,&nbsp;samozrejme, nielen to. V&nbsp;súčasnosti je rybárstvo o&nbsp;inom než o&nbsp;rybách. Je v&nbsp;záujme niektorých nemenovaných osôb. Som v&nbsp;disciplinárnom konaní, takže o&nbsp;tom nemôžem hovoriť,“ objasňuje.

Člen zväzu je podľa členov klubu pre zväz dôležitý iba do momentu, keď zaplatí členské. Kto príde s&nbsp;nápadom, ktorý vedeniu nevyhovuje, toho umlčia. Klub by privítal lepšiu kontrolu zo strany štátu ako objednávateľa služby. Štát podľa klubu nemá informácie o&nbsp;tom, čo sa v&nbsp;zväze deje a&nbsp;ako bačuje v&nbsp;slovenských vodách. A&nbsp;v&nbsp;mnohých prípadoch rieši len dôsledky zlého hospodárenia, čo je väčšinou neskoro. Kto má iný názor a&nbsp;nepáči sa vedeniu, v&nbsp;rybárskom zväze rýchlo končí. Monopolné postavenie a&nbsp;nezáujem veľkej časti členskej základne podieľať sa na smerovaní organizácie podľa oponentov otvárajú priestor na obohacovanie či uzatváranie záhadne nevýhodných zmlúv a&nbsp;na predaj majetku ako v&nbsp;prípade medializovaného nevýhodného predaja chovného zariadenia v&nbsp;Považskej Bystrici.

Ľudová múdrosť hovorí, že ryba smrdí od hlavy. Zvláštne je, že odborníkom na ryby môže byť hocikto, kto úspešne ukončí jednoduchú skúšku na strednej rybárskej škole. Po niekoľkotýždňovom kurze sa môže stať rybným hospodárom trebárs aj žeriavnik. Títo ľudia potom rozhodujú, čím treba zarybňovať. Členovia chcú sumca, tak budú sumce, nech sa ichtyológovia chytajú za hlavy, koľko len chcú. Na týždňové kurzy sa pritom dostanú prevažne len ľudia s&nbsp;odporúčaním zväzu.

Martin Šindler (38) je vyštudovaný rybár. Okolo vôd sa pohybuje odmala. „Nevhodné zarybňovanie mení podmienky v&nbsp;ekosystéme. Môže prispieť k&nbsp;zhoršeniu podmienok pre pôvodné druhy a&nbsp;podporiť invázne druhy. V&nbsp;konečnom dôsledku to môže mať vplyv na kvalitu vody. Trebárs aj na kúpanie. Napríklad sinice sú prvým znakom toho, že vo vode niečo nie je v&nbsp;poriadku. To môžeme ovplyvniť druhovou skladnou rýb alebo zmenou podmienok hospodárenia vo vodách.“ Chyby robíme všetci, ale keď sa opakujú a&nbsp;nevidno snahu o&nbsp;nápravu, je to zlé. „Rybársky zväz trpí absenciou odborníkov a&nbsp;ani nevytvára prostredie pre nových absolventov s&nbsp;rybárskym vzdelaním. Zväz tým nerastie a&nbsp;nenapreduje, len prežíva. Čelíme vážnym hrozbám a&nbsp;problémom, ktoré môžu spôsobiť stratu genofondu.“

Radový člen bez záujmu o&nbsp;odbornosť a&nbsp;dianie v&nbsp;zväze vidí iba to, že úroveň úlovkov degraduje a&nbsp;nahrádza ho rýchle zarybňovanie, pri ktorom už nejde o&nbsp;podporu genofondu, ale o&nbsp;uspokojenie členskej základne. „Úloha zväzu je zrazu úplne inde. Dnes nedorybňujeme, ale zarybňujeme, aby bola spokojná členská základňa. Pôvodné druhy degradujú. Legislatíva spôsobuje ďalší chaos. Chránime nepôvodné druhy tým, že stanovujeme ich lovné miery, aby boli v&nbsp;lepšej kondícii. Tým ekosystém degraduje ešte viac. Takýchto problémov je v&nbsp;našich vodách viac. Klub ich chce riešiť s&nbsp;ohľadom na ekosystémy,“ vysvetľuje M.&nbsp;Šindler s&nbsp;tým, že dôležité je rešpektovať požiadavky ekosystému, nie rybárov.

U&nbsp;nás môže byť rybárom hocikto, trebárs aj rybárova manželka. Stačí, aby si kúpila lístok, a&nbsp;jej manžel môže na jednom mieste chytať s&nbsp;viacerými udicami. Na porovnanie: pri kúpe lístka v&nbsp;Rakúsku musí záujemca vyplniť test s&nbsp;odbornými otázkami. Rakúšania si teda myslia, že slovenský rybársky lístok znamená, že našinec absolvoval podobný test niekde na Slovensku.