Rivalita medzi rybármi. Popri Slovenskom rybárskom zväze sa v tomto období formuje alternatívny Slovenský rybársky klub. Chcel by dosiahnuť zmenu hospodárenia vo vodách zverených štátom.
Klub združuje tých členov zväzu, ktorým sa nepáčia niektoré aktivity zväzu. „Dospeli sme k tomu, že chceme veci posunúť. Momentálne pracujeme na stanovách. S fungovaním rybárskeho zväzu sme nespokojní v dvoch rovinách. Jedna je odborná a druhá politická. V oboch si vieme predstaviť robiť veci lepšie,“ vysvetľuje šéf klubu Peter Božík (40).
FOTOGRAFIE K ČLÁNKU NÁJDETE V GALÉRIIZväz a klub
Spôsob hospodárenia Slovenského rybárskeho zväzu na vodných tokoch a plochách zverených štátom je pre ľudí z klubu neuspokojivý. Zväz má podľa zákona od štátu zverené vodné plochy a výkon rybárskeho práva. Je jedinou organizáciou pre všetkých rybárov. Rybár nemá inú možnosť, len byť jeho členom. Všetci členovia klubu sú preto aj členmi zväzu. Iné im nezostáva. „V zväze sa dejú nespravodlivé konania, ktoré spôsobuje práve jeho monopolné postavenie. Niet sa kde sťažovať. Vedenie sa cíti neporaziteľné,“ vysvetľuje P. Božík.
Zmodernizovať zväz je vraj ako bojovať s veternými mlynmi. Zarybňovanie podľa klubu prebieha väčšinou spôsobom nasypme a vyberme. „Na lokálnych úrovniach chýba odbornosť hospodárov, ktorí by dlhodobo dokázali posudzovať, aké ryby do ich vôd patria. V mnohých prípadoch ani neplníme európske dohody a zjednodušujeme si napríklad pojem nepôvodný druh. Handrkujeme sa s ním, ako sa nám zachce.“
Z politickej stránky sa členovia klubu už predtým snažili zmeniť napríklad spôsob voľby vedenia zväzu a stransparentniť ho. Nepáči sa im, že demokracia funguje len na papieri. „Slovenský rybársky zväz má 130-tisíc členov. Väčšina z nich sa zaujíma iba o povolenky. Inde ich nedostanú, preto sú nútení byť členmi zväzu. Povolenkári sa nestarajú o fungovanie zväzu a to, čo sa deje v jeho vnútri, nevnímajú. Skúšali sme ich presvedčiť, aby sa zaujímali o dianie v zväze, ale príliš sme neuspeli. V stanovách je povinnosť člena zapájať sa, ale vedeniu zväzu vyhovuje, keď sú ticho,“ mieni Peter Božík.
Stáva sa, že z dvesto členov miestnej organizácie sa do rozhodovania zapája len pár desiatok ľudí lojálnych k vedeniu, ktoré tak na miestnej úrovni ovládne všetko a do ústredia deleguje iba tých, ktorí sa mu hodia. „Stretli sme sa aj s manipuláciou volieb. V Petržalke sme sa snažili získať ľudí na svoju stranu. Keď vedenie zistilo, že mu tečie do topánok, urobilo to ako Lukašenko. Nahnalo si kopu ľudí, ktorých náhle osvietilo, zo dňa na deň boli zrazu rybármi a hneď prišli hlasovať bez toho, aby tušili, čo je ryba. Napriek tomu, že sme sa sťažovali, mohli sme sa sťažovať iba im. S tým sa bojovať nedá.“
Článok pokračuje na následujúcej strane.