Nezabudnutá krivda

Zlé časy priniesli Malošarišanom aj roky druhej svetovej vojny. Nemecké vojsko malo v dedine sklady proviantu a šatstva i poľné letisko pre ľahšie lietadlá. Tri dni pred Štedrým večerom roku 1944 nariadili Nemci povinný odvod pre všetkých mužov vo veku od 16 do 60 rokov, tých najmladších zaviezli do Borského Mikuláša, kde ich zaradili do nemeckej obrany. Ale ani sovietska armáda, ktorá oslobodila obec v januári 1945, neukázala Malošarišanom vľúdnejšiu tvár.

V priebehu dvoch týždňov odviezli do sovietskych gulagov trinásť obyvateľov dediny. Jozefa Kropucha, Imricha Trusu, Jána Koscelníka, Jozefa Stajanču, Jána Kahanca, Andreja Kušníra, Štefana Novotného, Jozefa Balčáka, Imricha Adamkoviča, Jána Raceka, Ladislava Cirbusa, Jozefa Vargu. Ten zomrel počas transportu do Sovietskeho zväzu, ostatní sa v priebehu troch rokov vrátili domov.

„Ťažké srdce majú rodení Malošarišania aj na komunistických funkcionárov, ktorí ochudobnili chotár dediny o stovky hektárov pôdy a lesa. V čase najtvrdšej husákovskej normalizácie slovenská vláda zobrala Malému Šarišu osady Cemjata, Vydumanec, Zabíjaná, Kvašná Voda a Ortáše a zapísala ich do katastra Prešova. Pri tejto krivde naša obec prišla o 1 213 hektárov pôdy, čo tvorilo dve tretiny dovtedajšieho územia. Osada Cemjata spočiatku patrila hradu Šariš, v 18. storočí tam vyrástli obľúbené kúpele prešovskej vyššej spoločnosti, zemito-uhličitou vodou si panstvo liečilo rôzne zdravotné neduhy,“ hovorí o krivde spáchanej minulým režimom na obyvateľoch Malého Šariša niekdajšia kronikárka obce.

VIAC FOTOGRAFIÍ Z MALEBNÉHO ŠARIŠA NÁJDETE V GALÉRII

Vysoká škola politiky

Kým sa Stano Mathia (57) posadil v rodnej dedine na starostovskú stoličku, tridsať rokov zbieral skúsenosti na vyšších poschodiach politického života. Ku komunálnej politike sa dostal v Prešove ako člen KDH, osem rokov zastupoval v mestskom parlamente záujmy ľudí z volebného obvodu Staré Mesto. „Začiatkom deväťdesiatych rokov som robil šoféra prednostovi Okresného úradu v Prešove, nikdy som neuvažoval o tom, že by som volant vymenil za politiku. Ale pred komunálnymi voľbami v roku 1994 za mnou prišiel prešovský funkcionár KDH Dušan Macák so šokujúcou ponukou, aby som za toto hnutie kandidoval za poslanca Mestského zastupiteľstva v Prešove, kde som vtedy býval. Mám strednú zdravotnícku školu, v zastupiteľstve sú väčšinou lekári, architekti, inžinieri, právnici, učitelia, študované hlavy, čo by som tam robil ja, obyčajný človek, ktorý o politike vie len toľko, že je to panské huncútstvo?! – komentoval som túto ponuku. Ale keď lepších nemáte, tak ma teda na tú kandidátku dajte – privolil som po dlhom prehováraní,“ spomína na zoznámenie s komunálnou politikou  starosta Malého Šariša.

V dedine dnes žije 1 770 obyvateľov.
Zdroj: Peter Ličák

Keď sa pred parlamentnými voľbami 1998 na pôde KDH zrodila SDKÚ s Dzurindom na čele, Stano Mathia ostal v radoch kresťanských demokratov. „Bolo to pre KDH zložité obdobie, ako tajomník pre tri okresy som nanovo zakladal kluby hnutia v Prešove, Levoči a v Sabinove. To bola pre mňa vysoká škola politická, na ešte vyššie poschodie politiky som sa dostal ako asistent poslanca Národnej rady SR Ivana Šimka, neskôr som bol asistentom europoslanca Jána Hudackého, roky po ich boku boli mojou druhou vysokou školou,“ hovorí o pôsobení vo vyšších politických sférach Stanislav Mathia. V komunálnych voľbách v roku 2018 sa o starostovský post uchádzalo v Malom Šariši šesť kandidátov, Stano Mathia vyhral volebný súboj o tri hlasy.

„Za prioritu som si dal vo volebnom programe výstavbu kultúrneho domu, lenže po zvolení za starostu sa moja priorita zmenila. V obci máme čistiareň odpadových vôd, ktorá slúži aj susedným Župčanom, a jej kapacita už nestačí, nevyhnutne ju musíme intenzifikovať, aby sme nespáchali na životnom prostredí nenapraviteľné škody. Môžeme mať hoci aj mramorom alebo zlatom vykladaný kultúrny dom, vyšperkované cesty a chodníky, ale ak nám jedného dňa pre nadmernú zaťaženosť čistiarne či nedajbože pre jej poruchu, alebo haváriu väčšieho rozsahu udrú splašky fekálií do kúpeľní a komôr, až potom si uvedomíme čo je pre život Malého Šariša priorita. Predpokladané náklady na rozšírenie kapacity čistiarne môžu dosiahnuť aj 900-tisíc eur, je to veľa peňazí, ale inú možnosť, ako túto nepríjemnú situáciu vyriešiť spolu s obcou Župčany, jednoducho nemáme. Musíme si na to zobrať úver v banke, lebo náš ročný rozpočet je asi o 150-tisíc eur nižší,“ povedal pre Život starosta Malého Šariša.

Obavu, že sa to nepodarí, nemá, lebo naliehavosť riešiť tento akútny problém chápu všetci poslanci obecného zastupiteľstva, ktorí našťastie nekopírujú správanie rozhádaných poslancov parlamentu, ale ako sa vraví, ťahajú za jeden koniec.

Článok pokračuje na ďalšej strane...

Diskusia