Na niektoré turistické chodníky vychádza z roka na rok čoraz viac ľudí. Z tých najnavštevovanejších miest rodinnej a víkendovej turistiky sa stávajú lokálne katastrofy.

Tam pohodené ozubené kolesá zo starej lanovky, vykopaná jama, inde nevkusná búdka s dogumova prepraženým rýchlym občerstvením... A predsa je tam najmä cez víkendy nával.

Tí najváženejší a najvážnejší slovenskí turisti nerobia rozdiel medzi letom a zimou, časom a nečasom. Gény ich nútia šliapať v každom ročnom období. Pre ostatných sa začína turistická sezóna s oteplením a prvými hrejivými slnečnými lúčmi. Turistika na Slovensku je v posledných rokoch čoraz obľúbenejšou kratochvíľou voľného času.

Z núdze cnosť

Manželia Radoslav (44) a Lucia (43) Pančíkovci chodia po Slovensku a po svete, odkedy sú spolu:

„Keď sa nám narodil prvý syn Jurko, rozmýšľali sme, čo s voľným časom. Nemali sme peniaze. Chodili sme sa len von poprechádzať. Potom sme si postupne pridávali trasy. Na prvú spoločnú dovolenku sme si od otca požičali staré auto a išli sme stanovať. Zistili sme, že je celkom zaujímavé dávať si čoraz náročnejšie ciele.

Keď sa nám narodil aj druhý syn Matej a chalani začali vymýšľať, prišli s nápadom vyštartovať na bicykloch do Mníchova, pretože boli fanúšikmi futbalového klubu Bayern. Tak sme sa vybrali cez Mníchov do Benátok. Neponáhľali sme sa. Trvalo nám to hádam aj 20 dní.“

Pančíkovci začali chodiť po Slovensku nesmelo – od prechádzok s kočíkom okolo domu.
Pančíkovci začali chodiť po Slovensku nesmelo – od prechádzok s kočíkom okolo domu.
Zdroj: Vladimír Kampf

Deti Pančíkovcov si vymysleli aj cestu pešo po Slovensku od severovýchodného trojhraničia po juhozápadne trojhraničie. Ich mama Lucia hovorí, že majú „také debilné nápady“, ale vždy sa rada pridá. Dobrodružstvo si nedá ujsť.

„Na cestách sme stretávali ľudí, ktorí ľutovali našich chlapcov, ale nad nami sa nikto ani len nezamyslel. Pritom sme na ceste boli na poľutovanie my,“ spomína Lucia.

Rok na to prešli od najvyššieho bodu v Česku po najnižší. Pribúdali im ďalšie nevšedné ciele. V súčasnosti zvažujú prejsť Fatrou okolo Martina vo dne v noci.

Pančíkovci dokážu odhadnúť, kde na Slovensku spôsobuje turistický ruch najväčšie katastrofy:

„Chopok je počas najvyššej návštevnosti doslova preľudnený. Stačilo, aby postavili hornú stanicu lanovky. Ľudia tak utekajú z ruchu miest do ruchu kdesi v oblakoch. Našťastie južná strana až taká vychytená nie je, takže oproti severnej v nej zostalo viac pokoja. O Jasnej ani nehovorím – to je už niekedy akoby mesto aj so zápchami. Alebo napríklad Bachledova dolina. Ľudia si ju nevedia vynachváliť, ale nás to tam neláka.“

Stačí, aby bolo pekné počasie, a príjazdové cesty k Bachledovej doline sú miestami neprejazdné. Záujem o nové atrakcie v doline je mimoriadny. V poslednom období láka ľudí chodník v korunách stromov. Najjednoduchšie je odviesť sa k nemu lanovkou.

BACHLEDOVA DOLINA: Jedna z turisticky najnavštevovanejších lokalít u nás, Bachledova dolina, sa rýchlo rozvíja a pribúdajú v nej atrakcie.
BACHLEDOVA DOLINA: Jedna z turisticky najnavštevovanejších lokalít u nás, Bachledova dolina, sa rýchlo rozvíja a pribúdajú v nej atrakcie.
Zdroj: Vladimír Kampf

Potom ako opadol sneh a vegetácia sa ešte nestihla zazelenať, bolo okolo dolnej stanice vidno slovenskú budovateľskú náturu. Všeličo všelikde poodkladané, jamy, kopy, rozrobené a nedokončené detaily...

Rakúšania, Nemci alebo Švajčiari by si netrúfli položiť čokoľvek kdekoľvek, zvlášť keby chceli prilákať ľudí a ponúknuť im zážitok v nádhernej prírode.

„Prekáža mi, že na Martinských holiach vyrástlo v posledných dvoch rokoch 70 nových chát,“ posťažovala sa Lucia, „zrazu je cesta zničená a všetko vyzerá úplne inak. Okrem toho na Martinské hole nevedie žiadna lanovka, takže celý frmol tam hore funguje na autách.“

Veselšie bez GPS

Rado je presvedčený, že ak majú ľudia prírodu chrániť, mali by ju spoznávať. Kým niektoré miesta sú doslova prepchaté, na iné sa ľudia nedostanú len preto, že je k nim zakázaný vstup či vjazd. Pritom rozumná miera uvoľnenia by prospela všetkým.

Stáva sa, že na „zakázaných“ miestach, mimo pohľadu turistov, sa nadmerne ťaží drevo. Turistom by to mohlo klať oči... Príkladom je ťažšie dostupná Necpalská dolina, ktorú by príchod turistov mohol ochrániť pred odlesňovaním.

Mimochodom, keď som sa snažil Pančíkovcom navrhnúť dovolenku v Egypte s all inclusive službami, len krútili hlavami: „Čo by sme tam robili?“ Vzápätí pridali plán na toto leto: na bicykloch po Arménsku.

ŠTRBSKÉ PLESO. Jedna z najznámejších lokalít, zostáva napriek čoraz vyššej návštevnosti okrem nových hotelov bufetovo zastaraná. Ľudí sem však ťahá najmä jedinečná prírodná panoráma, ktorá sa len tak na Slovensku nevidí.
ŠTRBSKÉ PLESO. Jedna z najznámejších lokalít, zostáva napriek čoraz vyššej návštevnosti okrem nových hotelov bufetovo zastaraná. Ľudí sem však ťahá najmä jedinečná prírodná panoráma, ktorá sa len tak na Slovensku nevidí.
Zdroj: Vladimír Kampf

Pančíkovci každoročne organizujú v Martine cestovateľský festival Bez hraníc. Chodia značkovať chodníky. Tiež vraj preto, lebo ich mladší syn pred jedenástimi rokmi povedal, že ich treba značkovať... Rado a Lucia nepoužívajú mobily. Rado si vraj raz zobral domov služobný telefón, aby odkiaľsi zo zafúkaného kopca zavolali rodičom, a katastrofa! Ktosi mu večer zavolal.

„Našťastie chalani mobily majú a už 2 roky v nich majú mapy, takže keď niekam ideme, tak vieme kam,“ smeje sa Lucia. „Inak, bez GPS je život veselší.“

Chlapci Pančíkovci k výberu miest, z ktorých robí záujem turistov katastrofu, pridali ešte Tatranskú Lomnicu a Zemplínsku šíravu – tú pre nánosy plastov v nej a okolo nej.

Pohyb a poznanie

Branislav Štefánik (49) začal chodiť po horách a dolinách, keď mal 15 rokov. Dnes okrem iného „zbiera“ vlastnými nohami najvyššie vrcholy krajín sveta.

„Začínal som so spolužiakom z gymnázia. Vydržalo nám to po celú strednú školu a potom sa to so mnou ťahalo ďalej. Už som sa cestovania a chodenia nevedel zbaviť. Je to životný štýl, do ktorého sa snažím dostať aj svoje deti. Zatiaľ to dcéra, syn aj manželka znášajú dobre. Nie je to nasilu. Komu sa chce, ten sa pridá. Je to o pohybe a poznaní.“

Branislav Štefánik neobsedí ani chvíľu. Stále niekam cestuje či kráča.
Branislav Štefánik neobsedí ani chvíľu. Stále niekam cestuje či kráča.
Zdroj: Branislav Štefánik

Braňo je typ človeka, ktorý musí byť stále niekde. Deň po tom, ako som sa s ním rozprával o turistických katastrofách na Slovensku, odlietal do Nepálu na vysokohorskú túru okolo Annapurny.

Braňo vybral, samozrejme, Chopok. Tam ľudí pribúda: „Našťastie máme u nás miesta vhodné na nádherné túry, počas ktorých po celý deň nikoho nestretneš,“ hovorí.

„V súčasnosti si robím odznak vrcholy Strážovských vrchov. Je ich dovedna 75. Na niektorých som bol prvý raz v živote a na niektorých som naozaj nikoho nestretol, takže tam neboli ani odpadky, ani stopy po turistike. Skôr som sa bál, že zasa stretnem medveďa. Už sa mi to stalo 2 razy. Vždy sme najprv obaja potichučky vycúvali a vždy som utekal prvý...“

V obľúbených rekreačných lokalitách okolo Bratislavy medveďa, našťastie, nestretne. Na Železnej studničke sa prejde lesom, v ktorom v minulosti stávali štýlové stánky, krčmičky a bufety, z ktorých už nič nezostalo. Je tam plno a so službami zúfalo prázdno.

„Cez víkendy býva kopa ľudí aj na Devínskej Kobyle a zabrať dostáva jedinečný Sandberg nad panelákovým sídliskom v Devínskej Novej Vsi,“ dodáva Braňo.

„Lyžiarske areály na Štrbskom Plese sú tiež počas hlavnej sezóny katastrofou. Napriek tomu sa exponovaným lokalitám nevyhýbam. Ľudia dnes na túry vyrážajú neskôr, okolo poludnia a akoby všetci naraz. Stačí si privstať a na chodníkoch je prázdnejšie. Bolo by skvelé, keby sa stav prírody a vzťah ľudí k nim nezhoršovali,“ pripája.

SANDBERG: Známy pieskový kopec poškodzujú bezohľadní výletníci. Žiaľ, k panelákovému sídlisku je to od neho na skok.
SANDBERG: Známy pieskový kopec poškodzujú bezohľadní výletníci. Žiaľ, k panelákovému sídlisku je to od neho na skok.
Zdroj: Vladimír Kampf

Nebolo by o čom

Svetozár Krno (63) je priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Prešiel napríklad celým 2 000 kilometrov dlhým hrebeňom Karpát. Podobné výlety podnikol aj v balkánskej, jadranskej, vo východoalpskej, v pyrenejskej, apeninskej, islandskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave.

Je profesorom na katedre politológie a európskych štúdií v Nitre. Napísal 14 cestopisných a ďalších 18 odborných kníh a učebníc. K turistike sa dostal cez starého otca Ivana Houdeka: „Aj jemu vychádzali knižky, napríklad Osudy Tatier, a dožil sa 98 rokov. Bol pre mňa veľkým vzorom. V čase, keď on končil, som ja začínal.“

Aj Sveťo je presvedčený, že na Chopok mal turistický boom nepekný dosah: „Nemyslím si, že vo výške Chopku by sme mali stavať cesty. Tie nech sú na iných miestach Slovenska – tam, kde ich ozaj treba.“

Ďalšou lokalitou, ktorú postihla turistická katastrofa so všetkým, čo ju sprevádza, sú podľa neho Donovaly:

„Postavili na nich kopu neestetických budov, ktoré sa tam absolútne nehodia. To isté sa stalo v Demänovskej Doline. Nové stavby do nej nezapadli a ani pohodlní turisti sa v nich necítia dobre – ani ja nie. Ani v čase, keď som od deda preberal žezlo, nebolo všetko ideálne. Keby si sa ma však pýtal na turistické katastrofy pred štyridsiatimi rokmi, nenašiel by som miesto, na ktorom sa mi niečo výrazne nepáči.

Mali by sme si zobrať príklad trebárs zo Švédska, ktoré do prírody nezasahuje. Ľudia do nej chodia a nepotrebujú na to mať okolo seba kopu opách. Nemusíme chodiť ani do Švédska, veď aj susedia Rakúšania si zachovávajú originalitu a hlavne striedmosť...“

DONOVALY. Ľahká dostupnosť zaujali podnikateľov a podnikavcov, ktorí si na nich vybudovali každý svoj biznis, čo nedopadlo pre tento priestor dobre.Už na pohľad je každá stavba akoby odinakiaľ.
DONOVALY. Ľahká dostupnosť zaujali podnikateľov a podnikavcov, ktorí si na nich vybudovali každý svoj biznis, čo nedopadlo pre tento priestor dobre.Už na pohľad je každá stavba akoby odinakiaľ.
Zdroj: Vladimír Kampf
Poslať emailom
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac