LEWIS CARROLL mal všetky predpoklady na úspech, bol vynikajúci matematik, no trpel nízkym sebavedomím. Ale aj tak napísal kultovú knihu, ktorej úspech pretrval dodnes. Sláva ho čakala aj vo fotografovaní.
Počas jeho života sa o ňom vyjadrovali protirečivo, ale aj rezervovaní odborníci uznávali, že je geniálny matematik a logik. Jeho ambíciou však bolo presláviť sa v literatúre. Ako prvá do jeho detského života vstúpila matematika. Talent na ňu zdedil zrejme po otcovi Charlesovi, ktorý ju spolu s teológiou študoval na Oxfordskej univerzite.
Tam si spravil aj docentúru a mal predpoklady na vynikajúcu akademickú kariéru. Všetko zmenila jeho sesternica Frances Jane Lutwidgeová, s ktorou sa zosobášil. Utiahol sa do ústrania a stal sa dedinským duchovným. S manželkou mali jedenásť detí: sedem dcér a štyroch synov. Z chlapcov bol najstarší Charles Lutwidge, neskôr známy pod literárnym menom Lewis Carroll. Jeho skutočné priezvisko však bolo Dodgson.
Výnimočný talent
Charles mladší sa narodil v roku 1832 na malej fare v grófstve Cheshire. Bol v poradí tretí, po ňom prišlo na svet ešte osem súrodencov a všetci sa dožili dospelosti, čo bolo v tých časoch pozoruhodné. Keď mal jedenásť rokov, jeho otca preložili na veľkú faru do grófstva Yorkshire. Školu začal navštevovať až v dvanástich rokoch, dovtedy ho od siedmich rokov vzdelávali rodičia doma. Do zápisníka si značil všetky prečítané knihy a ich zoznam už v takom nízkom veku svedčil o jeho predčasne rozvinutom intelekte.
Prvýkrát teda vstúpil na školskú pôdu v dvanástich rokoch. Bola to malá súkromná škola neďaleko Richmondu a bol v nej šťastný a spokojný. Po dvoch rokoch prešiel do Rugby School. Tam zažil od spolužiakov rôzne ústrky a nepríjemnosti. Po absolvovaní tejto ustanovizne skonštatoval, že by ho nič na svete neprinútilo, aby si štúdium v tejto škole vybral ešte raz. „Keby som mal pokoj aspoň v noci, každodenný život by som znášal oveľa lepšie.“
˃˃˃ Fotografie k článku nájdete v galérii. ˂˂˂Vo vzdelávaní pokračoval na Oxfordskej univerzite, rovnako ako jeho otec. Zapísal sa na ňu v roku 1850, vybral si matematiku, teológiu a literatúru. Opäť podľa otcovho vzoru. Po dvoch dňoch sa však musel vrátiť domov. Zomrela mu mama, s ktorou mal veľmi blízky vzťah. Mala len 47 rokov a podľahla buď meningitíde, alebo mŕtvici, čo sa v tom období s určitosťou nevedelo. O vzťahu s otcom Charles hovoril ako o triezvom a realistickom a po matkinej smrti sa to odrazilo na ochladnutí rodinných pút. Univerzitné štúdium ho nijako mimoriadne nezaťažovalo.
Bol neobyčajne nadaný, úspech v jednotlivých predmetoch dosahoval ľahko, bez tvrdej práce nad knihami. Jeho talent si všimlo i vedenie univerzity a po skončení štúdia mu ponúklo miesto matematického lektora. Bol to význačný post s dobrým platom, ale Charles veľmi skoro zistil, že táto práca je nezaujímavá, nudná. Problémom boli najmä študenti z bohatých rodín. Nemali záujem učiť sa, získavať nové poznatky, na prednášky chodili sporadicky, a keď sa na nich aj objavili, nezáujem dávali okázalo najavo.
Nespokojný Charles sa uzavrel do seba, práca ho nebavila, prednášal len preto, lebo musel. Paradox je, že hoci ho učenie nedokázalo uspokojiť, na univerzite zotrval na rôznych pracovných postoch až do smrti. Nespokojnosť s učením a so študentmi sa rozhodol kompenzovať napísaním knihy. Impulzom sa stal príchod nového dekana Henryho Liddella na jar roku 1856.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
