Vladimír Kampf

Hrošíky, tak ako ich prerastenejší príbuzní hrochy, si značkujú teritórium tak, že pri vyprázdňovaní točia chvostom a&nbsp;vlastné výkaly rozmetajú po okolí, aby bolo čo najviac cítiť, kde sú pánmi. Robia to aj vo vode. Pani riaditeľke sa zamestnanci pred jej propagačným kúpaním postarali o&nbsp;čistý bazén s&nbsp;čistou vodou. Kým doň spolu s&nbsp;Veronikou Vrábelovou skočili, zamestnanci ho vyčistili. Obe dámy si mysleli, že budú mať čerstvú vodu z&nbsp;potoka Vydrica za plotom záhrady, ale: „Personál zavolal hasičov, aby nám napustili teplejšiu. Bola som prekvapená, že nie je až taká studená,“ prezradila riaditeľka.

Riaditeľka bratislavskej zoo vysvetľuje: „Keď sa nám na jar narodila malá Debby, po niekoľkých týždňoch sme si všimli doslova rieku mravcov, ktoré liezli pod strechu ubikácie hrošíkov zo stromov pred výbehom. Otvorili sme strechu, aby sme zistili, čo sa pod ňou deje. Zistili sme, že nosné trámy sú rozožraté. Je to havária, ktorú musíme vyriešiť ešte toto leto, pretože strechu môžeme opraviť iba v&nbsp;čase, keď môžu hrošíky aj v&nbsp;noci zostať vo výbehu. Sú to teplomilné zvieratá, ktoré sa musia počas chladnejších dní schovať.“

Podľa Júlie Hanuliakovej hrozí, že ak strechu neopravia, už na jeseň budú musieť zvieratá deponovať – odviezť do inej zoologickej záhrady. „To by sme naozaj ne­chceli, pretože zvieratá z&nbsp;deponácie sa nie vždy vrátia. Preto sme sa rozhodli, že urobíme všetko pre to, aby sme získali peniaze na opravu strechy. Keď už zháňame peniaze, chceme hrošíkom zároveň zlepšiť a&nbsp;skvalitniť bazénik a&nbsp;výbeh. V&nbsp;súčasnosti je riešený tak, že malá Debby sa doň nemá ako dostať. Je to bazén pre dospelé hrošíky. Takisto chceme, aby výbeh vyzeral viac ako tropický prales, ktorý je prirodzeným prostredím hrošíkov libérijských. Teraz vyzerá skôr ako púšť.“

Pokračovanie na ďalšej strane...

Vyzerá nie ako púšť, ale skôr ako spúšť. Ošúchaný bazén, okolo navezený piesok, nie príliš vábny starý plot okolo. Takto výbehy v moderných zoologických záhradách nevyzerajú. Stačí sa poobzerať po okolí a je jasné, že bratislavská záhrada trpela a trpí ďalej. Viedenská za posledné roky získala niekoľkokrát titul najkrajšej zoo na svete, do krásy rastie Lešná pri Zlíne, veľkým rozvojom prešla Budapešť, do krásy vykvitla zoo v Győri a Krakove, zmodernizovali Brno, nezaostáva Hodonín, vzmáhajú sa Bojnice a kvitnú Košice, len bratislavská zoo akoby zaspala dobu. Keď som sa ňou naposledy prechádzal vo vetre, videl som, ako spadla haluz zo stromu len kúsok od mamičky s&nbsp;dieťaťom v&nbsp;kočíku. V&nbsp;lesnej časti je to s&nbsp;ošetrením stromov doslova na zabitie. K&nbsp;tomu aj laik vidí, že stav výbehov, až na niekoľko výnimiek, nezodpovedá súčasným trendom.

„Chceme pritiahnuť pozornosť verejnosti. V&nbsp;žiadnom prípade nechcem vyzývať návštevníkov, aby sa k&nbsp;nám pridali a&nbsp;skákali hrošíkom do bazéna alebo aby liezli do akéhokoľvek výbehu. Hrošíky sú nebezpečné zvieratá napriek tomu, že vyzerajú milučko. Vedia rýchlo a&nbsp;agresívne zaútočiť. Naša výzva Pre hrošíky je na príspevky na novú strechu a&nbsp;výbeh pre ne. Prispieť môžu ľudia cez našu webstránku alebo cez stránku www.priateliazoo.sk, ktorá je naším spriazneným občianskym združením. Skočte pri tom do bazéna, do vane, ponorte sa v&nbsp;sude s&nbsp;vodou. Natočte sa a&nbsp;postujte to na sociálnych sieťach. Vyzvite pri tom ďalších dvoch ľudí, nech urobia to isté. Keď už zbierame peniaze, nech máme zábavu a&nbsp;dobrý pocit, že tvoríme komunitu,“ vysvetľuje riaditeľka.

Zúfalá situácia teda prináša zúfalé činy. Bratislavská zoo je mestská záhrada. Mesto Bratislava chová hrošíky v&nbsp;búde, ktorá sa do zimy možno rozpadne, riaditeľka pritom skáče do bazéna a&nbsp;snaží sa vyviaznuť zo zúfalstva cez dobrodincov. „V&nbsp;súčasnosti je pre kovid mestský rozpočet v&nbsp;zlom stave,“ vysvetľuje J.&nbsp;Hanuliaková. „Máme z&nbsp;roka na rok menší rozpočet a&nbsp;hľadáme alternatívne zdroje financovania. Kampaň Pre hrošíky je prvá z&nbsp;takýchto akcií, ktorú robíme cez Priateľov ZOO. Pre nás má veľký význam. Buď nám potvrdí, alebo vyvráti, že na Slovensku sa dajú zbierať peniaze na zvieratá. Ak sa nám potvrdí, že to pôjde, vyskúšame všetko možné. Máme ďalšie zvieratá, ktoré potrebujú našu pozornosť.“

ZOO Bratislava chce venovať zvýšenú pozornosť najmä živočíchom, ktoré majú šancu na návrat do divej prírody. „Zatiaľ sa nám celkom darí. Bez masívnej propagácie sme vyzbierali dvadsať percent potrebnej sumy.“ Mesto teda zruinoval kovid tak, že hrošíkom nepomôže, ale ľudkovia, ktorí majú radi zvieratká, môžu prispieť, akoby ich pandémia obišla. „Vďaka všetkým, ktorí prispeli, a&nbsp;tešíme sa na nových donorov.“

Veronika Vrábelová z&nbsp;občianskeho združenia Priatelia ZOO v&nbsp;tom riaditeľku nenechala samu a&nbsp;aj ona skončila v&nbsp;bazéne. „Cítime tlak verejnosti, ktorá si želá, aby sa veci zlepšovali. Chceme ich do našich snáh zapojiť, aby sme mali väčšiu silu a&nbsp;aby sme priložili ruku k&nbsp;dielu. Milujem zvieratá a&nbsp;som za to, aby ich prostredie v&nbsp;zajatí vyzeralo viac ako to vo voľnej prírode, aby vyzeralo viac ako ekosystémy, ktoré obývajú,“ vysvetľuje.

Autorka webstránky zoo a&nbsp;autorka e-shopu vidí, že priestor zoo má jedinečný potenciál, aby na doteraz akýchsi zvláštnych nepodarených snahách o&nbsp;modernizáciu vyrástlo niečo nové, zmysluplné. „Zvieratá môžu mať lepšie podmienky a aj ľudia môžu byť spokojnejší. O to nám všetkým ide.“&nbsp;Zoo ako mestská príspevková organizácia nemôže robiť zbierky sama. Nemôže ani kupovať napríklad poľnohospodársku techniku z&nbsp;druhej ruky. Všetko musí byť nové. „To nám veľmi predražuje nákupy. Mohli by sme sa správať oveľa ekonomickejšie, ako dobrý hospodár. Toto je jediná cesta, ako využiť trh s&nbsp;vecami z&nbsp;druhej ruky. Práve preto je pre nás dôležité združenie Priatelia ZOO,“ dodáva riaditeľka Hanuliaková.