V časoch antiky bol kolískou kultúry s najvyššou sochou sveta, potom upadal pod nadvládou iných mocností. Dnes stojí grécky RODOS opäť na piedestáli ako centrum turistického ruchu.

Je to pre mňa vzácny pocit sedieť v hojdacom kresle a pochutnávať si na zázvorovom čajíku. Do môjho príbytku vchádza slnko z požehnaného gréckeho ostrova. Dívam sa, plná blaženosti, na podmanivý obraz fontány v uzučkej uličke gréckeho mesta Rodos.

Herecký duel s Nikolasom

Tá olejomaľba je skutočná. Priniesla som si ju z dovolenky na ostrove, do ktorého sa zaľúbil sám boh slnka Hélios. Keď obchodník vysloví astronomickú sumu, prevrátim oči. A hoci moja peňaženka trpí suchotami a finančný rozpočet vyslovuje jednohlasné nie, začína sa zjednávanie.

Nie je to handrkovanie. Táto divadelná jednoaktovka, ktorej svedkami sa stávajú aj ďalší predavači a s otvorenými ústami sledujú napínavý dialóg, má svoju úroveň! Namietam, že to je veľa, že som zo Slovenska, že som už minula všetky peniaze.

Samu seba nespoznávam, no obraz fontány zo stredovekej uličky si ma načisto podmanil. Zrazu ma premkne pocit, že som tu už niekedy dávno-pradávno bola, rovnako ako ten krásny grécky obchodník a umelec Nikolas. Ani on nechce predať svoju kožu lacno a vysvetľuje, namieta, gestikuluje.

„Namaľoval som tento obraz vlastnými rukami, je to moje dielo,“ chváli sa pyšne ako páv a dodáva, že je akademický maliar, vysokoškolský profesor a jeho práce si cenia aj v zahraničí.

Jedným z turistických lákadiel Rodosu je malebný Lindos so svojím kolosom.
Jedným z turistických lákadiel Rodosu je malebný Lindos so svojím kolosom.
Zdroj: Shutterstock

Ja sa však nevzdávam. Oponujem, hladkám obraz očami, vábim ho a predstavujem si, ako sa bude vynímať v mojom apartmáne. Ale v kútiku duše cítim, že som prehrala. A keďže porazený by mal vždy vycítiť, kedy treba odísť, usmejem sa na Nikolasa, poďakujem za skvelý herecký duel na otvorenej scéne a čo najvznešenejšie otváram dvere ateliéru.

„Madam!“ počujem jeho hlas a obleje ma pocit vzrušenia. Pomaličky sa obzriem. S tajomným úsmevom fičúra mi kráča v ústrety Nikolas s mojím vysnívaným obrazom. Podá mi ho, pobozká ruku a názorne ukazuje, ako mu pri pohľade na mňa búši srdce. „Je váš! To je darček odo mňa. Za to, že ste sa nevzdali.“

Pýcha prístavu Mandraki

Opäť som tam, na slnečnom gréckom ostrove Rodos. V úžasnej stredovekej kamennej uličke z 15. storočia. Nikde na svete sa nezachoval jej obraz tak pravdivo ako na Rytierskej triede.

Kamenná dlažba, útulné kaviarničky a vinárničky, pohostinní Gréci s večným úsmevom na tvári, pozývajúci pocestných posedieť si v tropickom lete v taverne plnej zelene a sviežej vody z tryskujúcich fontán.

Nechýbajú, pochopiteľne, vzácne sochy (vlastne už len ich repliky), starodávne reliéfy a ich skvelé napodobeniny, omrvinky balustrád, ktoré tu aj po mnohoročnom besniacom plienení a chamtivosti dobyvateľov, nadšencov, priekupníkov, vedcov a zberateľov starožitností zanechal milosrdný čas.

Najväčší rozkvet zaznamenal tento grécky ostrov v antickej dobe a podľa starovekého cestovateľa a dejepisca Strabóna patril k najkrajším miestam celého vtedy známeho sveta. A to pán Strabón prešiel na svojich potulkách nejednu rozkvitnutú krajinu!

Taverna v typickej bielo-modrej tónine priamo na morskom pobreží láka na posedenie pod palmami.
Taverna v typickej bielo-modrej tónine priamo na morskom pobreží láka na posedenie pod palmami.
Zdroj: Jana Nežatická

Ostrovu priniesol slávu šiesty div sveta, rodoský kolos, ktorý je mojou prvou zastávkou na tomto slávnom mieste. Vyberám sa k prístavu Mandraki, v ktorom kedysi kotvili flotily rodoských rytierov, a prechádzam sa po úzkom východnom móle povedľa troch veterných mlynov k Pevnosti svätého Mikuláša.

Je to tá pevnosť, ktorej biely maják mi ukázal cestu do niek­dajšieho Veľkého prístavu a ktorá stojí na mieste, kde podľa súhlasných správ antických autorov pózoval rodoský kolos – nevídaný div techniky a umenia staroveku.

Prekonaný až Sochou slobody

Veža dnešného majáka dosahuje presne takú istú výšku, akú mal podľa historika a zemepisca Filóna historický kolos. Skláňam sa k mohutným blokom, aby som si pozrela miesto, kde stálo slnko vztýčené proti slnku. Žiaľ, dnes už po tomto zázraku z medi a železa, zobrazujúcom boha Hélia, niet ani stopy.

Tvorcom rodoského kolosu bol Charés z mesta Lindos. Umelec vraj použil na svoje dielo toľko medi, že na odliatie nestačili všetky zásoby jeho krajiny a museli pomôcť medené bane z celého sveta.

Tak teda tu na tomto mieste stál červenohnedý obor, 40-metrový chlapík držiaci nad hlavou panvu so žeravým uhlím. Jeho nohy boli rozkročené nad vchodom do prístavu a tento vchod meral viac ako 100 metrov. Kto chcel pristáť na Rodose, musel hrádzu prístavu aj s obrom podplávať.

Kolos – žiarivý boh slnka, svietil smrteľníkom i bohom vo dne v noci, stojac vznešene na podstavci z bieloskvúceho mramoru. Nečudo, veď bol najvyšší na svete!

Je zaujímavé, že návrh na postavenie kolosa sa nestretol na rodoskom ľudovom sneme s jednohlasným súhlasom. Mnohí senátori poukazovali na to, že taká veľká a drahá socha je zbytočná, iní zasa, že boh slnka sa urazí, keď proti nemu vztýčia nové slnko.

Majetnejší turisti dávajú po potulkách Rytierskou triedou prednosť amforám a artefaktom. Sú to len repliky, aj tak treba siahnuť hlboko do vrecka.
Majetnejší turisti dávajú po potulkách Rytierskou triedou prednosť amforám a artefaktom. Sú to len repliky, aj tak treba siahnuť hlboko do vrecka.
Zdroj: Jana Nežatická

Údaje zo zachovanej kroniky hovoria, že Charés na ňom pracoval so svojimi pomocníkmi 12 rokov a v roku 281 pred Kristom už kolosálna socha ako symbol moci, bohatstva a slobody stála. Nemala však dlhú trvácnosť: svojmu účelu slúžila len pominuteľných 66 rokov a potom sa zrútila do mora počas strašného zemetrasenia.

Iné pramene hovoria, že bola priťažká aj pre matku zem, ktorá ju neuniesla na svojich bedrách a striasla ju na pevninu. Ešte aj pokorená a hanebne ležiaca v prachu bola zázrakom – 2 000 rokov si udržiaval rodoský kolos povesť najvyššej sochy sveta, kým ho v roku 1886 neprevýšila newyorská Socha slobody.

S pirátom na čiernej lodičke

Nech je to už tak či onak, moja prechádzka za strateným šiestym divom sveta sa končí obdivným pohľadom na malé bárky, lenivo sa hojdajúce v blankytnom mori, a na luxusné jachty gréckych milionárov, kotviace v tomto prístave.

„Madam, nastúpte!“ ponúka mi mladý kormidelník, štýlovo prezlečený za piráta, možnosť vidieť pobrežie z neveľkej čiernej lodičky. Ponuku prijímam a už o chvíľu sa nechám unášať pohľadom na malebnú krajinu. Obdivujem tyrkysové more, čipky cimburia mestských hradieb, ktoré lemujú biele piesčité pláže.

Rodos v sebe spája nádheru Neapola, orientálnu mágiu Damasku a príťažlivosť noblesného morského letoviska. Gréci žijú na Rodose už vyše 100 generácií, v časoch antiky zažili najväčší rozkvet a slávu.

Ostrov bol kedysi mocným a nezávislým štátom, námornou veľmocou a významným obchodným strediskom. Potom však prišiel pád, z ktorého sa v staroveku už nespamätal.

Mieste babičky sa na staré kolená dočkali nekonečnej siesty.
Mieste babičky sa na staré kolená dočkali nekonečnej siesty.
Zdroj: Shutterstock

V čase rímskych občianskych vojen po Caesarovej smrti si Rodos podmanili Rimania, neskôr Arabi, na dlhé roky Turci a napokon Taliani. Grékom slúži ku cti, že si zachovali svoju národnosť, jazyk, zvyklosti, spôsob života, svoju hrdosť a príslovečnú pohostinnosť.

Práve vlastnosti ako pohostinnosť, vytrvalosť, podnikavosť a túžba po slobode si nesú ako posolstvo predkov aj v dnešných dobách. V starom Grécku bol pútnik pod ochranou bohov a ani najhorší zločinec neublížil človeku, ktorý bol u neho hosťom.

Návrat kultu slnka

Dlhé roky po 2. svetovej vojne pôsobil Rodos na svoje okolie ako Šípková Ruženka neprebudená z koloniálnej nadvlády. Takmer žiaden priemysel, zaostalé poľnohospodárstvo, zanedbané olivové háje a figovníkové sady, spustnuté vinohradníctvo.

Mnoho obyvateľov sa za živobytím vysťahovalo, muži odchádzali za lodivodov a ženy za opatrovateľky a slúžky bohatých paničiek do západných krajín. Kedysi mocná ostrovná ríša chradla a vyľudňovala sa.

Zistením, že turizmus môže do národnej pokladnice priniesť životodarné peniaze, sa však situácia náhle zmenila. Zrazu akoby polomŕtvy ostrov niekto oblial živou vodou. Rozkvitol do krásy a dostal meno „ostrovné Švajčiarsko“. Znova sa sem vrátil kult slnka, len dostal iné formy ako kedysi a presťahoval sa z chrámov na pláže.

Výletná plavba s hrdým pirátom mi ukazuje, ako za necelé polstoročie slnečný ostrov pookrial, zbohatol, vyrástol do nevídanej architektonickej krásy. Prepychové a elegantné hotely na pobreží, luxusné apartmány, široká ponuka služieb a kulinárske špeciality každoročne lákajú hostí, ktorí si chcú vychutnať nádhernú stredomorskú klímu.

Dnes na ostrove vidieť prepychové jachty a výletné lode, z ktorých turisti obdivujú prekvitajúci ostrov.
Dnes na ostrove vidieť prepychové jachty a výletné lode, z ktorých turisti obdivujú prekvitajúci ostrov.
Zdroj: Jana Nežatická

Tristo ráz za rok sa tu Hélios pri svojej ceste na slnečnom voze nestretne ani s jediným mráčikom. Vidieť Rodos, povzdychne si nejeden návštevník, znamená len jediné: buď sa tu usadiť, alebo sa sem znovu a znovu vracať.

Z čiernej vyhliadkovej lodičky sa zoznamujem s pamätihodnosťami mesta. Mladý muž, ktorého záľubou je štúdium histórie svojej krajiny, si ťažko povzdychne. Z antického Rodosu sa zachovalo pomerne málo.

Ukazuje z diaľky na stĺpy Apolónovho chrámu, štadión, amfiteáter a neveľké zvyšky Afroditinej a Dionýzovej svätyne, v parku na návrší zasa hrobku jedného z Ptolemaiovcov. Na jeho troskách vzniklo v stredoveku nové mesto s mohutným hradom, akoby z vystrihnuté rozprávky. Práve tam smerujú moje ďalšie kroky.

Čaro stredovekej uličky

Hneď za hradbou Veľkého prístavu je archeologické múzeum, jeden z najkrajších palácov mesta, a v ňom ukryté poklady z klasickej a helénskej doby. Okrem iných aj mramorové sochy mladíkov s atletickými postavami. Vo vitrínach obdivujem zlaté ozdoby krétsko-mykénskej minulosti, v ktorej existenciu sa neverilo, až kým neprišiel veľký objaviteľ antických bájí a mýtov Heinrich Schliemann.

Len čo vyjdem z múzea, zabočím do úzkej strmej uličky a neverím vlastným očiam: ocitám sa v 15. storočí, rovno pred fontánou z môjho obrazu. Stredoveká ulička je taká skutočná a zachovalá, akoby sa ciferník na hodinách času vrátil o celých 600 rokov.

Na konci tejto cesty z rytierskej rozprávky je námestie s Chrámom svätého Jána s povestným rytierskym erbom a vpravo sa na mieste, kde stál v staroveku chrám boha Hélia, týči Palác veľmajstrov.

Srdcom Rodosu je slávny Palác veľmajstrov pochádzajúci zo 14. storočia. Rozprestiera sa nad prístavom Mandraki.
Srdcom Rodosu je slávny Palác veľmajstrov pochádzajúci zo 14. storočia. Rozprestiera sa nad prístavom Mandraki.
Zdroj: Jana Nežatická

Tri pásy nedobytných mohutných hradieb obklopujú túto najvyššiu stavbu na najvyššom mieste celého mesta, pred nimi a za nimi sú pevnostné valy.

Na jeho stavbe pracovali vyše 200 rokov a je to vidieť. Jadrom je samotný palác a k nemu priliehajú dômyselne projektované administratívne budovy, skladiská pre zásoby v prípade obliehania a záhrady, ktoré sa mali – ak by bolo treba – premeniť na obilné polia. Vstupujem doň bránou chránenou dvoma mocnými vežami.

Mocná križiacka bašta

Rytierska história Rodosu sa začala v roku 1309 po pristátí oddielov veľmajstra Fulka de Villaret a skončila sa na Nový rok 1523, keď z Veľkého prístavu vyplávala posledná flotila päťdesiatich galér Philippa de Villiers de L‘Isle-Adam, 42. veľmajstra rytierov svätého Jána.

Dve storočia trvala história rádu, ktorý si tu vybudoval suverénny štát a pevnosť kresťanstva proti neveriacim. Po dobytí Jeruzalema križiakmi sa stal sídlom rytierskych oddielov a stanovil si za cieľ chrániť pútnikov smerujúcich do Svätej zeme a ošetrovať chorých.

Časom sa zmenil na výlučne vojenskú organizáciu na čele s veľmajstrom, podriadenú priamo pápežovi. Postupne nadobúdal obrovský majetok a vyvinul sa v najmocnejšiu ozbrojenú silu križiackych štátov s vlastnými diplomatickými zástupcami pri európskych dvoroch.

Historici sa zhodujú na tom, že vznešení rytieri, nosiaci povestný čierny odev a purpurový plášť s bielym osemramenným krížom, statočnosťou prevyšovali ostatných európskych bojovníkov.

Do prvej polovice 15. storočia bol Rodos najväčšou vojenskou a finančnou mocnosťou kresťanského sveta a vďaka strategickej polohe aj miestom, kde sa západ stretal s východom. Pod hradbami je dnes turistami vyhľadávaná promenáda.

Rytierska trieda je dnes zachovaná vo výbornom stave vrátane historických budov. Vyrástli tu minimalistické kaviarničky.
Rytierska trieda je dnes zachovaná vo výbornom stave vrátane historických budov. Vyrástli tu minimalistické kaviarničky.
Zdroj: Jana Nežatická

Rozlúčka v taverne

A teraz by to chcelo oddych pre moje ubolené nohy. Povedzme aj dúšok vychladeného ouza, ako miestni volajú typický anízový likér, jeden zo symbolov Grécka. Smerujem do roztomilej záhradnej taverny. Je úplne iná ako naše slovenské krčmičky či reštaurácie. Ani príliš honosná, ani žiadna putika 4. cenovej skupiny. Neviem ju k ničomu prirovnať.

Zurčiaca fontána tu previeva svieži dych mora, moje oči, unavené z toľkej krásy, sa upokojujú pohľadom na zelené záhony a voňajúce kríčky pestrofarebných kvetov. Ešte stále mi zostáva miesto, aby som dosýta vnímala sochy, dórske stĺpy, torzá zachovaných pamiatok.

Letným večerom sa vinie typická grécka melódia a ja pozorujem tamojších ľudí. Pochutnávajú si na spoločnej rodinnej večeri, smejú sa, žartujú, bavia sa, intenzívne diskutujú, rovnako ako voľakedy na fórach ich predkovia – filozofi, rečníci a mudrci.

Noc začína mať svoju moc. Tak teda zbohom, Rodos! Ostrov slnka, starobylej antickej histórie a stredovekej vznešenosti i súčasného veľkolepého znovuzrodenia.


Rodos

Štvrtý najväčší grécky ostrov leží v Egejskom mori pri pobreží Malej Ázie. Vďaka svojej bohatej histórii patrí k najvyhľadávanejším turistickým cieľom Európy. Hlavné mesto je Rodos, okrem neho sa tu nachádzajú ďalšie menšie mestá: Archangelos, Ialysos, Afantou, Kremasti a Lindos. Na ostrove s rozlohou 1 398 km2 žije asi 110 000 obyvateľov, z toho viac ako polovica v hlavnom meste. Pobrežie je dlhé 220 ki- lometrov. Turistickými lákadlami sú plážová oblasť Faliraki, stará časť mesta Rodos, malebný Lindos, niekdajšie antické mesto Kamiros a vyhliadka Filerimos.

Poslať emailom
Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Populárne články
Herečka Sarah Hyland

Vo filme romantika, v realite dráma. Herečka Sarah Hyland už prekonala 16 operácií!

Turecký lietajúci automobil Cezeri.

Turecko šokovalo na technologickom festivale: Predstavujeme vám náš lietajúci automobil!

Založila konferenciu SUPERfeel, ktorá prináša ženám priestor na vzdelávanie a ďalšiu motiváciu.

Ivana Kičikoleva našla počas liečby vážnej choroby zmysel života: Som rada, že sa mi to stalo

Farmár z okresu Krupina nám ukazuje, ako mu diviaky zničili úrodu. Ak štát nezačne konať, úplne skončí s pestovaním poľnohospodárskych plodín.

Desať ton zdravých zemiakov musel vyviezť na hnojisko. Farmár čakal pomoc od štátu, tá neprišla

Karolína Chomisteková

Chomisteková končí na poste riaditeľky Miss Slovensko: Vystrieda ju tento mladík!

Vedeli ste

Vo vode sa scvrkáva koža.

Zobraziť viac