Pätnásť rokov po smrti Jara Filipa pripravujú v Hontianskych Moravciach spomienkovú akciu. Jeho rodný dom má byť turistickou atrakciou, reprezentatívne však rozhodne nevyzerá.

Tam, kde kedysi šantil so súrodencami, hrával na klavíri pod dohľadom prísnych rodičov a vítala ho milovaná starká, je dnes pusto a prázdno. Okolie zarastá bujnou vegetáciou, na dvore sa pasie ovca. Fakt, že tu pred vyše 66 rokmi prišiel na svet známy hudobník, humorista, skladateľ, dramaturg, herec, ale aj internetový fanatik a „človek hromadného výskytu“ Jaro Filip († 51), prezrádza len nenápadná pamätná doska na kameni pod stromom. Jedna z plánovaných zastávok cykloturistickej trasy od Dudiniec až po Banskú Štiavnicu sa nemá čím chváliť. Súčasní majitelia tu nebývajú a umelcov rodný dom tak chátra. Ľudia v Hontianskych Moravciach dúfajú, že sa im nerozpadne pred očami.

Miesto, kam sa známy umelec celý život rád
Zdroj: Jaroslav Slašťan, Život

Narodený v kuchyni

Keď rodný dom, tak doslova. Jaro Filip sa tu 22. júna 1949 po prvý raz nadýchol vzduchu v kuchyni za asistencie dedinskej babice. Že to bude človek s umeleckou dušou, presviedčal už od útleho veku. „Kamarátil sa najmä s mojím bratom, tiež Jarom. Bol mimoriadne zábavný, najmä keď napodobňoval rôznych ľudí. Keby ste naňho nepozerali, nerozoznáte, že nejde o originál. Hrával s chalanmi futbal, ale najmä na klavíri. Ešte dnes počujem, ako sa tie tóny ozývali celou našou ulicou,“ spomína jedna z jeho blízkych susediek Dana Bešinová.

Malý beťár Jaro Filip s bratom Ľubom a sestrou
Zdroj: Archív obce

V Hontianskych Moravciach býval až do odchodu na bratislavské konzervatórium, kde však dlho nepobudol. Keďže podľahol nástrahám veľkomesta a na konte mal množstvo neospravedlnených hodín, rodičia mu vybavili prestup do Žiliny. Aby ho mali pod dozorom, presťahovali sa do Rajca. Odtiaľ dochádzal za štúdiom, v rodnej dedine však pravidelne navštevoval starkú.

Ochranná ruka

„Miloval jej pečenú kačicu, ktorú mu s láskou pripravovala. To bolo jeho najobľúbenejšie jedlo,“ ukazuje starosta Hontianskych Moraviec Rudolf Gabryš jednu z cenných rodinných fotografií, na ktorej pózuje starká aj s touto pochúťkou pre svojho Jarýka. „On bol beťár, takže nad ním držala ochrannú ruku. Neváhala sa dokonca načas presťahovať do Bratislavy, aby mohla lepšie dohliadať na jeho výsledky v škole,“ dodáva starosta.

Starká Emília Krajčová s Jarýkovou obľúbenou
Zdroj: Archív obce

Ďalšie snímky zvečňujú malého šibala s rodičmi a mladšími súrodencami Ľubom a Táňou (neskôr pribudol ešte Vlasťo – pozn. red.), ktorá bola tiež hudobne nadaná, účinkovala dokonca v kapele. Aj potom, čo sa Jaro Filip natrvalo presťahoval do hlavného mesta, vyštudoval VŠMU a rozbehol úspešnú kariéru, sa vždy rád vracal ku svojim starým priateľom a kamarátom. Až do svojej smrti 11. júla 2000.

„Bol to stále ten istý chlapec, ktorý tu vyrastal. Ani sa mi nechce veriť, že už je to pätnásť rokov... Nevedel oddychovať, nešetril sa,“ povzdychne si pri smutnej spomienke Dana Bešinová. Jaro Filip má dodnes fanúšikov nielen medzi strednou a staršou generáciou, no aj medzi mladými. „Veľmi dlho som ani netušil, že pochádzal z Hontianskych Moraviec. Keďže sa mi vždy páčila jeho tvorba, tiež som chcel prispieť niečím na jeho pamiatku,“ predvádza Peter Bakša Filipov portrét namaľovaný podľa fotografie.

Starosta Hontianskych Moraviec Rudolf Gabryš
Zdroj: Jaroslav Slašťan, Život

Spomienka v parku

Mladý maliar teraz spolupracuje s obcou na propagácii kultúrno-spoločenskej akcie, ktorou si chcú uctiť okrúhle jubileum od umelcovej smrti. Ponesie názov Oknom Jara Filipa a uskutoční sa 15. augusta v miestnom parku s kaštieľom. „Scenár ešte dolaďujeme, predstavu o programe však už, samozrejme, máme. Pozveme jeho najbližších ľudí a kolegov, ktorí by si na Jara zaspomínali na pódiu v rámci malého recitálu doplneného hudobnou vložkou,“ plánuje starosta.

V tomto parku s kaštieľom sa odohrá spomienková
Zdroj: Jaroslav Slašťan, Život

Súčasťou spomienky by mala byť aj galéria fotografií, zameraná najmä na detstvo slávneho rodáka. Či sa raz v Hontianskych Moravciach podarí oživiť aj ducha domu, v ktorom prišiel na svet, je zatiaľ vo hviezdach. „Hoci nájsť peniaze na kúpu a jeho následnú rekonštrukciu by nebolo jednoduché, tejto myšlienky sa nevzdávame,“ verí prvý muž obce, že z domu číslo 49 by raz mohlo byť originálne minimúzeum. Relikvií do jeho interiéru je vraj viac než dosť.

Vo dvore, kde sa kedysi Jaro Filip naháňal
Zdroj: Jaroslav Slašťan, Život

Diskusia