Nesmrteľní géniovia, ale aj temné postavy stelesňujúce zlo v tej najhoršej podobe, po ktorých ostalo len nešťastie a skaza. Ako ich činy ovplyvnilo správanie rodičov? To sa snaží vo svojej knihe odhaliť Martin Furmanik (33).

Mladý historik z Múzea Spiša v Spišskej Novej Vsi hovorí, že inšpirácií do rôznych kníh či článkov mal vždy viac ako dosť a jediným limitom bol preňho nedostatok času. Napriek tomu má aktuálne na svojom konte už päť vydaných kníh (prvú v duchu politickej satiry napísal už ako 21-ročný), čo je vzhľadom na jeho vek úctyhodné číslo. Po zmapovaní dejín kraja, kde žije, sa tentoraz vybral ďalej do sveta, aby nahliadol do rodinného pozadia tridsiatich známych postáv, nezmazateľne zapísaných v rôznych podobách a epochách do našej histórie.
„Nápad na knihu Rodičia slávnych som mal už pred desiatimi rokmi. Prvotným impulzom pre mňa boli príbehy krutovládcov Adolfa Hitlera a Josifa Vissarionoviča Stalina, o ktorých je známe, že mali veľmi ťažké detstvo,“ hovorí Martin Furmanik. Do jeho skladačky postupne pribúdali ďalšie veľké postavy, ktorých počet sa zastavil na čísle 30. „Chcel som knihu spracovať populárnou formou, aby zaujala čo najširší okruh čitateľov a zároveň v nej predstaviť čo najviac osobností rôzneho charakteru. Preto sa v nej objavili aj mená kráľa popu Michaela Jacksona či futbalovej hviezdy Pelého,“ vysvetľuje.

O rodičoch ktorých slávnych sa  v knihe dočítate?

Alexander Veľký, Gaius Julius Caesar, Karol Veľký, Džingischán, Jana z Arku, Krištof Kolumbus, Leonardo da Vinci, Martin Luther, Henrich VIII., William Shakespeare, Isaac Newton, Katarína Veľká, Wolfgang Amadeus Mozart, Napoleon Bonaparte, Ludwig van Beethoven, Charles Darwin, Abraham Lincoln, Karl Marx, kráľovná Viktória, Thomas Alva Edison, Maria Sklodowská, Josif Vissarionovič Stalin, Albert Einstein, Pablo Picasso, Charlie Chaplin, Adolf Hitler, Matka Tereza, Margaret Thatcherová, Pelé, Michael Jackson

Večerné dobrodružstvo

Zbieranie a spracovávanie informácií, ktoré vyhľadával z rôznych zdrojov, mu trvalo približne rok. „Aj keď sa toho o najslávnejších ľuďoch dozvieme, samozrejme, veľa, odfiltrovať z nich dostatok serióznych informácií o ich rodičoch nebolo jednoduché,“ vracia sa Martin Furmanik k mravčej práci, ktorú vykonával po večeroch popri malých deťoch. Zároveň však priznáva, že to bolo dobrodružstvo, lebo o množstve faktov nemal dovtedy ani tušenia. Ak sa vrátime k jeho prvotnej myšlienke na Hitlera a Stalina, mali tieto temné postavy histórie veľa spoločného, aj čo sa týka ich rodičov. „V oboch prípadoch boli ich otcovia alkoholici a tyrani. Rozdiel bol len v tom, že kým Stalinova matka so synom od manžela odišla preč, Hitlerova rodina ostala pokope. Ťažko povedať, ako práve detstvo ovplyvnilo ich neskoršie činy, lebo výchova a gény sú len jednou z častí tvoriacich osobnosť. Kým na niekom správanie rodičov zanechá trvalé stopy, mnohí to dokázali prekonať a stali sa z nich dobrí ľudia,“ zamýšľa sa Martin Furmanik.

ĎALŠIE FOTOGRAFIE K TÉME SLÁVNYCH A ICH RODIČOV NÁJDETE V GALÉRII

Beethovenovo peklo

Ak sa pozrieme do kategórie problematických rodičov, nemožno nespomenúť dvoch hudobných velikánov, Wolfganga Amadea Mozarta a Ludwiga van Beethovena. Tí mohli o normálnom detstve iba snívať. „Mozartov otec rýchlo zbadal genialitu svojho syna a chcel ju čo najviac využiť. Brával ho na koncerty po celej Európe, odmalička ho ukazoval ako atrakciu a takto na ňom zarábal. Chlapec prišiel o detstvo, čo ho poznačilo na celý život, aj keď na druhej strane treba povedať, že z neho otec vydoloval to najlepšie,“ vysvetľuje Martin Furmanik. V tomto smere možno prekvapí, že autor označil za vôbec najhoršieho rodiča vo svojej knihe Beethovenovho otca. „Aj on chcel mať doma hviezdu, ale v porovnaní s Mozartom starším za tú cenu, že syna týral a bil. Existuje historka, keď prišiel po prehýrenej noci s učiteľom hudby a nútili malého Beethovena hrať na klavíri až do rána,“ opisuje peklo, akým si jeden z najvýznamnejších skladateľov v dejinách musel prejsť. Za týchto okolností považuje za zázrak, že na hudbu nezanevrel.

Článok pokračuje na ďalšej strane.

Diskusia